4Oboer/16/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r. o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnej: O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., o vymoženie 82,98,-eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 11Er/87/2004, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 12CoE/2/2017-26 z 31. augusta 2017, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Povinná m á voči oprávnenému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením, č. k. 11Er/87/2004-12 z 20. júna 2016 exekúciu zastavil. Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle § 243f ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekučný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

2. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením, č. k. 12CoE/2/2017-26 z 31. augusta 2017 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a stranám konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že oprávnený síce doplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, neopísal však rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinnou. Odvolacie námietky oprávneného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

3. Súdu prvej inštancie bolo dňa 16.11.2017 doručené dovolanie oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Oprávnený vymedzil prípustnosť, ako aj dôvodnosť dovolania s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Rozhodnutie odvolacieho súdu podľa oprávneného závisí

od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Odvolací súd mal nesprávne vyhodnotiť existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Rovnako oprávnený namieta nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k retroaktívnemu pôsobeniu zákonného ustanovenia vyžadujúceho dodatočne predkladať doklady týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že jeho vlastný vzťah s povinnou vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinnou a obchodnou spoločnosťou O. Táto obchodná spoločnosť medzičasom zanikla a oprávnený podľa právneho stavu platného do 22.12.2015 nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinnou. Oprávnený nemohol rozumne predpokladať uvedenú zmenu právnej úpravy a potrebu splnenia ďalších podmienok v budúcnosti na zabezpečenie výkonu súdom priznaného práva. Oprávnený nemal ani povinnosť tieto rozhodujúce skutočnosti zisťovať a listinné dôkazy zabezpečovať, resp. uchovávať, keďže disponoval právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom, ktorý ho bez ďalšieho oprávňoval na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd nemal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z dôvodu zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku upravenú v ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Odvolací súd rovnako nesprávne vyhodnotil právnu otázku, či je možné vo vykonávacom konaní opätovne posudzovať právne vzťahy, ktoré vznikli v časovom období, kedy sa na ne nevzťahovala právna úprava ochrany spotrebiteľa. Oprávnený poukázal aj na spoločné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. R 93/2015, v ktorom mal najvyšší súd prijať záver, že na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotno-právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená, inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Na základe uvedeného oprávnený dovolaciemu súdu navrhuje, aby rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že rozhodne o pokračovaní v exekúcii. Dovolateľ zároveň navrhol odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), konajúci zamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok oprávneného je potrebné odmietnuť.

5. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa Civilného sporového poriadku v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 (viď ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku), proti uzneseniu o zastavení exekúcie je dovolanie podľa § 421 C. s. p. prípustné. Na exekučné konania začaté do 31. marca 2017 sa nevzťahuje ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktoré vylučuje prípustnosť dovolania a dovolania generálneho prokurátora v exekučných konaniach, ktoré začali od 1. apríla 2017.

6. Zároveň však dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania v exekučných veciach podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je obmedzená ustanovením § 422 C. s. p. V zmysle ustanovenia § 422 ods. 1 C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak; a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

7. V tu posudzovanej veci je predmetom konania vymoženie sumy 82,98,-eura s príslušenstvom. Pri určovaní desaťnásobku minimálnej mzdy postupom podľa § 422 ods. 2 C. s. p. vychádzal najvyšší súd z nariadenia vlády č. 400/2003, ktoré stanovilo výšku minimálnej mzdy na 6 080,-Sk, v prepočte 201,82,- eura. Desaťnásobkom tejto sumy

je 2 018,20,-eura. Suma 82,98,-eura (na príslušenstvo sa neprihliada) potom neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy určenej podľa § 422 ods. 2 C. s. p. a prípustnosť dovolania uplatneného podľa § 421 ods. 1 je vylúčená ust. § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p.

8. Keďže prípustnosť dovolania oprávneného je podľa ust. § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p. v tu posudzovanej veci vylúčená, dovolanie je potrebné podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietnuť ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Vzhľadom na neprípustnosť dovolania oprávneného najvyšší súd neskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

9. Najvyšší súd nezistil ani splnenie predpokladov na odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania povinnej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.)

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.