UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpený advokátskou kanceláriou verita, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: B. O., nar. XX. W. XXXX, bytom O., o vymoženie 1 189,21 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 6Er/730/2011, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 12CoE/88/2013-40 zo dňa 17. októbra 2013, takto
rozhodol:
I. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
II. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Okresný súd Humenné uznesením č. k. 6Er/730/2011-23 zo dňa 22. 10. 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie [§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok)] na základe rozhodcovského rozsudku označeného v žiadosti súdneho exekútora. V odôvodnení konštatoval, že v danom prípade bola uzatvorená úverová zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Jej súčasťou bola rozhodcovská doložka, ktorá so spotrebiteľom nebola osobitne dojednaná, splývala s ostatnými štandardnými podmienkami tejto formulárovej zmluvy a v neprospech spotrebiteľa vytvorila nerovnováhu práv a povinností a odoprela mu možnosť domáhať sa svojich práv v konaní pred všeobecným súdom. Takáto doložka je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý preto nie je vykonateľný exekučný titul.
Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 12CoE/88/2013-40 zo dňa 17. 10. 2013 uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) ako vecne správne potvrdil. Konštatoval, že v danom prípade došlo k neplatnému dojednaniu rozhodcovskej doložky o možnosti rozhodovať spor medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní. Pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy neboli v plnej miere naplnené podmienkypre platnosť právneho úkonu, t. j., že právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ináč je neplatný. Chýbal tu slobodný výber, či spor bude rozhodovaný pred všeobecnými súdmi alebo v rozhodcovskom konaní, pričom podľa formulárovej zmluvy dlžník sa musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky tak bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom potom vo veci rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. A rozhodcovský rozsudok vydaný neprávomocným orgánom - rozhodcom bez platnej rozhodcovskej zmluvy znamená, že oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie proti povinnému. Odvolací súd následne skonštatoval, že z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním (ďalej aj „dovolateľ“), v ktorom žiadal napadnuté uznesenie buď zmeniť alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože súdy v danej veci: a) rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O. s. p.), b) rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), c) rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), d) odňali oprávnenému možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.), e) konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a (f) svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Poznamenal, že jeho dovolanie je prípustné aj v zmysle § 283 ods. 3 O. s. p.
Povinný sa k dovolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 vetou druhou O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom. Ako príklad uvádza dovolací súd konania vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4Oboer/110/2013, 4Oboer/137/2013, 4Oboer/255/2013, 4Oboer/306/2013, 4Oboer/340/2013, 4Oboer/341/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. (v znení účinnom od 01. 01. 2015) dovolací súd už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v danom prípade dovolanie podľa § 237 a § 239 O. s. p. prípustné nie je, Najvyšší súd SR ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.