UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., proti povinnému: B. P., G., bytom C. C., o vymoženie pohľadávky oprávneného 451,44 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5Er/230/2008, na dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 23CoE/108/2013-50 z 30. augusta 2013, takto
rozhodol:
Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. Dovolanie oprávneného o d m i e t a. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Okresný súd Bardejov ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 5Er/230/2008-22 zo dňa 03. 12. 2012 svojím prvým výrokom rozhodol o nepripustení vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, ako vedľajšieho účastníka na strane povinného do konania a exekúciu vedenú voči povinnému súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, na základe exekučného titulu špecifikovaného v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (č. l. 1), podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zastavil (2. výrok). Súčasne vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie (3. výrok uznesenia). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere, ktorá je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") spotrebiteľskou zmluvou. V nej dojednaná rozhodcovská doložka neprimerane zvýhodnila oprávneného ako dodávateľa a povinného ako spotrebiteľa zbavila reálnej možnosti ochrany jeho práv pred všeobecným súdom. Predmetná doložka je neprijateľná a v dôsledku toho neplatná (§ 53 ods. 1, 2, 4 písm. r/ a ods. 5 OZ). Neplatnou rozhodcovskou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu medzi oprávneným a povinným, pretorozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul. Toto uznesenie napadol odvolaním oprávnený a vedľajší účastník na strane povinného.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po prejednaní veci podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O. s. p., uznesením č. k. 23CoE/108/2013-50 zo dňa 30. 08. 2013 uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správne. Súčasne zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že túto účastníkom nepriznal. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa, ktorý bol v danom prípade povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a svoje zistenia správne právne posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v preskúmavanej veci uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľnú (neplatnú) podmienku. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať spor účastníkov konania, preto rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 11. 2013.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dovolanie (č. l. 62 - 75) argumentujúc tým, že: a/ súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. a/ O. s. p.), b/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. d/ O. s. p.), c/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. e/ O. s. p.), d/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Na základe tvrdení uvedených v dovolaní oprávnený dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby dovolací súd postupoval podľa § 243 O. s. p. a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu. Dovolateľ si zároveň uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.
Povinný ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom. Ako príklad dovolací súd uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/349/2012, sp. zn. 3Cdo/409/2012, sp. zn. 6Cdo/299/2012, sp. zn. 4Oboer/169/2013, sp. zn. 4Oboer/127/2013, 4OboE/21/2013, sp. zn. 4Oboer/48/2013, 4OboE/30/2014, sp. zn. 4Oboer/175/2013, 4OboE/41/2013, sp. zn. 4Oboer/191/2013, 4OboE/49/2013, sp. zn. 4Oboer/258/2013, 4OboE/77/2013, sp. zn. 4Oboer/335/2013, 4OboE/121/2013, sp. zn. 4Oboer/194/2014, 4OboE/112/2014. Dovolací súdsa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne, a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj vo vzťahu k zamietnutiu návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania a k odmietnutiu jeho dovolania. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 dovolací súd už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p..
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.