UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Mesto Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Čsl. Armády 1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 00 311 863, proti povinnému: B. A., nar. XX. U. XXXX, trvale bytom G. M. G. Z., o vymoženie 44,81 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 5Er/926/2008, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 30. novembra 2016, č. k. 6CoE/324/2016-96, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Oprávnený m a n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, ako súd prvej inštancie, uznesením zo 17. júna 2016, č. k. 5Er/926/2008-71, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie povinný. Na odvolanie povinného Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením z 30. novembra 2016, č. k. 6CoE/324/2016-96, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
3. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z exekučného titulu vyplýva povinnému povinnosť uhradiť oprávnenému miestny poplatok za komunálne odpady vo výške 1 350,- Sk (po prepočte 44,81 eur) za obdobie od 01. januára 2005 do 31. decembra 2005 podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Povinný v odvolaní namietal, v zmysle ust. §12 ods. 1 zákona č.544/1990 Zb. poplatky nemožno vyrubiť, ani vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa obec dozvedela o skutočnosti, ktorá je predmetom poplatkov, čím namietal zánik vymáhanej pohľadávky. Exekučným titulom ale bola uložená povinnosť zaplatiť miestny poplatok už podľa nového zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, ktorý uvedenú prekluzívnu lehotu neupravuje. Aj keď povinný tvrdí, že pohľadávka bola už uhradená bývalou manželkou povinného, neuhradené zostali trovy exekúcie, pre ktoré súdny exekútor pokračuje v začatej exekúcii. Z uvedenýchdôvodov vyhodnotil odvolací súd povinným vznesené odvolacie námietky ako nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie, v ktorom poukázal na ust. § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), podľa ktorého malo v konaní dôjsť k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým malo byť znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces. Konajúce súdy sa nevysporiadali s námietkou povinného o neúčinnosti exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 3210731305 z 24. marca 2005. uvedený platobný výmer nebol povinnému doručený a jeho podiel na tejto povinnosti mal tvoriť len 14,94 eur a nie celú sumu 44,81 eur. Bývalá manželka povinného zaplatila časť dlžnej sumy vo výške 29,87 eur dňa 13. júna 2012 (pokladničný blok č. 60124131) a zvyšnú časť vo výške 14,94 eur dňa 28. októbra 2013. keďže bola pohľadávka plne uhradená, exekučný titul bol vydaný nezákonne. Exekúcia mala byť podľa povinného zastavená aj z dôvodu jeho nemajetnosti.
5. Podaním zo 6. marca 2018, doručeným súdu prvej inštancie toho istého dňa vzal povinný podané dovolanie v celom rozsahu späť.
6. Podľa § 446 C. s. p. ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.
7. So zreteľom na právne účinný dispozitívny úkon dovolateľa, ktorým vzal dovolanie späť, postupoval dovolací súd v súlade s citovaným ustanovením Civilného sporového poriadku a dovolacie konanie zastavil.
8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). o výške náhrady trov konania oprávneného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.)
9. toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.