Najvyšší súd  

4Oboer/123/2014

 

Slovenskej republiky   4OboE/81/2014

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,   s. r. o., so sídlom: P., Bratislava, IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom: GR., Bratislava, IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. B.,

PhD., proti povinnému: M., nar. X., bytom: Š., t. č. na neznámom mieste, v konaní zast.

opatrovníkom JUDr. J., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bardejov, o vymoženie

pohľadávky oprávneného 1 128,59 eur (pôvodne 34 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8Er/262/2006, na dovolanie oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove č. k. 6CoE/110/2013-55 zo dňa 28. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o odvolaní oprávneného z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

IV. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor Ing. Bc. R., so sídlom Exekútorského úradu v Spišskej Novej Vsi,

žiadosťou zo dňa 19. 04. 2006, Okresnému súdu Poprad ako súdu prvého stupňa (ďalej tiež

ako „exekučný súd“) doručenou dňa 20. 04. 2006 (č. l. 3), na základe návrhu oprávneného (č. l. 4) požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky

oprávneného podľa § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch   a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Exekučným titulom na vykonanie exekúcie je notárska

zápisnica sp. zn. N 7108/2005, NZ 68223/2005, napísaná dňa 26. 12. 2005 na Notárskom

úrade JUDr. O. so sídlom v Partizánskom (č. l. 5 - 6). Okresný súd dňa   03. 05.

2006 v zmysle § 45 ods. 1 EP vydal poverenie číslo: 5706 010111* na vykonanie exekúcie   2  

  4OboE/81/2014 proti povinnému (č. l. 12). Následne uznesením č. k. 8Er/262/2006-21 zo dňa   08.

10. 2012 návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora   zamietol   a exekúciu ďalším

uznesením č. k. 8Er/262/2006-35 zo dňa 22. 02. 2013 zastavil. Predmetným uznesením

súčasne uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume

35,39 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 22 ods. 2

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej   len „OZ“) tým, že vyššie označená

notárska zápisnica o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, ktoré vyhlásenie v mene povinného urobil Mgr. TO., je

nevykonateľná, pretože bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie oprávnený a z dôvodu, že

napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu vyhovieť

(č. l. 51), bolo odvolanie podľa § 374 ods. 4 vety prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „O. s. p.“) predložené Krajskému súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu. Tento prejednajúc vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O. s. p., svojím uznesením č. k. 6CoE/110/2013-55 zo dňa 28. 06. 2013, odvolaním napadnuté

rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Súčasne zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/  

O. s. p.. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Odvolací súd, zaoberajúc sa otázkou, či v predmetnej veci ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku, konštatoval, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo

k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy

sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt

zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. TO. vo

formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti

došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK   č. 7-8/2009). Keďže zástupca podpísal zápisnicu za povinného, konal zákonom nedovoleným

spôsobom, preto ide o neplatné splnomocnenie. Neplatný právny úkon sa neodvoláva,

nakoľko nemá žiadne účinky, preto povinný plnomocenstvo nemohol odvolať. S poukazom

na uvedené prvostupňový súd postupoval správne, keď exekúciu zastavil, pretože na splnenie

podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. So zreteľom     3  

  4OboE/81/2014 na nevykonateľnosť notárskej zápisnice odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa

ostatnými odvolacími   námietkami oprávneného. Oprávnený predložil nevykonateľný

exekučný titul, preto bol správne zaviazaný na úhradu trov exekúcie v správnej výške.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.  

v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže oprávnený

bol v odvolacom konaní neúspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu

žiadne trovy nevznikli.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 08. 2013.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania podal oprávnený odvolanie (č. l. 59 - 60), argumentujúc, že súd mu

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení  

s § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p. - správne malo znieť „písm. f/“), ďalej že napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.),

keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a článok 267

Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s ust. § 36 ods. 5 EP, súčasne že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietol, že Krajský súd v Prešove

ho nesprávne poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

odvolaním. Má za to, že za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne,

porušujúce jeho ústavné právo vyplývajúce z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe uvedeného oprávnený navrhol uznesenie odvolacieho súdu v označenom rozsahu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti podal oprávnený (ďalej

tiež ako „dovolateľ“) aj dovolanie, argumentujúc tým, že: a/ súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení  

s § 237 písm. a/ O. s. p.),

b/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237

písm. d/ O. s. p.), pretože vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená

pri poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie,

  4  

  4OboE/81/2014 c/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom

(§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že nezohľadnili jeho

námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania

a nerešpektovali jeho právo na to, aby jeho právna vec bola vnútroštátnym súdom

rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva

Európskej únie,

d/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie  

(§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.),

e/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ O. s. p.).

Dovolateľ svoju argumentáciu v dovolaní podrobne a rozsiahlo rozvinul (č. l. 64 - 71).

Na základe tvrdení uvedených v dovolaní dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa § 109

ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy  

o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval  

v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby dovolací súd postupoval podľa ust. § 243 O. s. p.   a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu. Dovolateľ si zároveň

uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

Povinný (resp. jeho opatrovník) ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného

nevyjadrili.

I.   Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd SR“ alebo

„najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže

konať o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove v časti jeho výroku

o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

účastníkom konania už v mnohých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach  

pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade, podal odvolanie proti

rozhodnutiam odvolacích súdov, ktorými zamietli jeho návrhy na prerušenie konania.   5  

  4OboE/81/2014 Najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5CoE/30/2013 z 09. 07. 2013, sp. zn. 3CoE/43/2013 zo 06. 08. 2013, sp. zn.

4CoE/40/2013 z 22. 08. 2013, sp. zn. 6Co/48/2013 z 11. 09. 2013, sp. zn. 3OboE/39/2013

z 13. 08. 2013, sp. zn. 4OboE/7/2013 z 31. 10. 2013, sp. zn. 4OboE/27/2013 z 30. 12. 2013,

sp. zn. 4OboE/112/2013 z 31. 01. 2014 a ďalšie), zdôrazniac skutočnosť, že odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na rozhodnutie

o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9  

ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia

v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa s právnymi závermi v nich

vyjadrenými stotožňuje v celom rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR  

na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho v časti výroku,

ktorým zamietol návrh oprávneného   na prerušenie konania, zastavil (§ 103 a 104 ods. 1  

O. s. p.).

II. Najvyšší súd SR ďalej ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)   po zistení, že dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal oprávnený včas, zastúpený

v dovolacom konaní v súlade s § 241 ods. 1 vetou druhou O. s. p., skúmal, či je dôvodný jeho

návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p..

Aj k tomuto návrhu oprávneného sa Najvyšší súd SR vyjadril vo viacerých iných,

skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval

v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn.  

5ECdo/40/2013 z 21. 08. 2013, sp. zn. 4Cdo/24/2013 a 6Cdo/459/2012, obdive  

z 22. 08. 2013, sp. zn. 6Cdo/419/2012 a 4Oboer/85/2013, obidve z 30. 09. 2013, na ktoré

Najvyšší súd Slovenskej republiky v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi

v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny

dvor Európskej únie síce má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré

sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov

alebo agentúr Európskej únie, pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje

prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho   6  

  4OboE/81/2014 práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. S poukazom na uvedené dovolací súd

návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O. s. p.) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.. Dovolateľom napadnuté uznesenie však

nevykazuje znaky žiadneho z nich, preto dovolanie oprávneného podľa § 239 ods. 1 a 2  

O. s. p. prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237  

O. s. p.. Oprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád v dovolacom konaní najavo nevyšla, preto prípustnosť jeho dovolania

nevyplýva ani z týchto ustanovení O. s. p..

Najvyšší súd opäť pripomína, že k obsahovo rovnakým námietkam oprávneného,  

z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť svojho dovolania podaného  

v preskúmavanej veci, sa vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych

veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako

príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn. 7Cdo/174/2012 z 31. 05. 2013, sp. zn.

4Cdo/369/2012 a 4Cdo/409/2012, obidve z 31. 07. 2013, sp. zn. 5Cdo/374/2012

a 4Cdo/24/2013, obidve z 22. 08. 2013, sp. zn. 4Oboer/85/2013 z 30. 09. 2013, sp. zn.

4Oboer/101/2013 z 31. 10. 2013, sp. zn. 7ECdo/152/2013 z 09. 01. 2014, sp. zn.

7ECdo/146/2013 z 29. 01. 2014 a opakuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto

rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku (ale aj v ďalších

rozhodnutiach iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia najvyššieho   7  

  4OboE/81/2014 súdu zverejnených na webovom sídle Najvyššieho súdu SR v kategórii „Rozhodnutia“),

najvyšší súd konštatoval, že:

1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov  

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (napr. ust. § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 EP).

2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 237 písm. d/ O. s. p. (viď aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/205/2011 zo dňa  

01. 02. 2012 a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 254/2012 zo dňa

13. 06. 2012).

3. Nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd pri skúmaní, či je exekučný

titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 EP), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie

exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu

osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.), lebo je postačujúce, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

4. Exekúciu možno vykonať len na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP; ak tieto náležitosti nemá, nejde o vykonateľný

exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne  

R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (I. ÚS 151/2011 a I. ÚS

155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca

vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať,

nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore

so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 OZ); o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 OZ), preto je

absolútne neplatný aj Mgr. TO. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v

dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm.

c/ EP).

  8  

  4OboE/81/2014 5. Nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd oboznamovanie s obsahom

listín (ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný) nevykonal na pojednávaní a  

za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne, teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného, môže exekučný súd dospieť  

k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)  

v neskorších štádiách exekučného konania (II. ÚS 160/2013).

6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ EP), ide o dôvod, so zreteľom  

na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho exekútora,

exekučné konanie zastaviť).

7. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2  

v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.) spĺňa. Za porušenie základného práva zaručeného  

v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument  

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie  

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Tieto právne závery (viď body 1. až 7.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade označená notárska zápisnica,  

z dôvodov vysvetlených súdom prvého stupňa, nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolací súd osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov (tak

prvostupňový, ako aj súd odvolací) nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa

zákona tak boli povinné urobiť, poukazuje na skutočnosť, na ktorú správne poukázal aj

samotný oprávnený, a to, že zákonom č. 230/2012 Z. z. účinným od 09. 08. 2012, bol

novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie §-u 57 EP doplnil o odsek 5, v zmysle

ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ   9  

  4OboE/81/2014 namietal, že súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne

ju zastavil, preto mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie

je dôvodné, pretože exekučný súd v danom prípade exekúciu zastavil postupom podľa § 57

ods. 1 písm. a/, § 58 ods. 1 EP, teda nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, naviac tak rozhodol

uznesením dňa 22. 02. 2013, a teda po účinnosti vyššie označenej novely EP (odsek 5 §-u 57

bol zákonom č. 335/2012 Z. z., účinným od 01. 01. 2013, z Exekučného poriadku vypustený).

Pokiaľ ide o postup odvolacieho súdu, tento postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2  

O. s. p., keď o odvolaní oprávneného rozhodol tiež bez nariadenia pojednávania. V danej veci

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

a rovnako nebol splnený ani jeden z ďalších dvoch dôvodov (podľa písm. b/ a c/ O. s. p.),  

pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného

dôvodu bolo nariadenie pojednávania na úvahe odvolacieho súdu.

Dovolací súd ďalej dodáva, že súdy oprávnenému neodňali možnosť konať  

pred súdom ani tým, že mu neumožnili viesť kontradiktórne konanie, keďže vzhľadom  

na predložené listinné dôkazy postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh.

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má  

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v § 237 O. s. p.) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie

oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O. s. p. prípustné a vady

uvedené v § 237 písm. a/, d/ a f/ O. s. p. (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného

ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie

oprávneného podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.,

ako neprípustné odmietol. Z tohto dôvodu sa nazaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

IV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že konanie o jeho odvolaní muselo byť

zastavené, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy tohto konania povinnému (§ 224     10  

  4OboE/81/2014 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p.). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne

úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech

v dovolacom konaní nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.  

a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd SR však povinnému náhradu trov týchto konaní

nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.  

V Bratislave, 30. januára 2015

  JUDr. Gabriela Mederová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.