4Oboer/122/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom: Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., proti povinnej: G. O., nar. XX. XX. 1956, hlásený pobyt bezdomovca, v konaní zast. opatrovníkom: Mesto Dunajská Streda, o vymoženie pohľadávky oprávneného 796,65 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 12Er/873/2009, na dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoE/1/2012-59 z 28. novembra 2012, právoplatné 24. januára 2013, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávneného z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

IV. Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Okresný súd Dunajská Streda ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 12Er/873/2009-33 zo dňa 06. 06. 2011 exekúciu vedenú voči povinnej na základe Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom: Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. SR 06723/09 zo dňa 23. 06. 2009, právoplatný dňa 29. 06. 2009 a vykonateľný dňa 02. 07. 2009 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), § 45 ods. 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval, že účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V nej dojednaná rozhodcovská doložka neprimerane zvýhodnila oprávneného ako dodávateľa a povinnú ako spotrebiteľa zbavila reálnej možnosti ochrany jej práv pred všeobecným súdom. Predmetná doložka je neprijateľná a v dôsledku toho neplatná (§ 53 ods. 1, 2, 4 písm. r/ a ods. 5 OZ). Neplatnou rozhodcovskou doložkou nemohla byť založená právomocrozhodcovského súdu na prejednanie sporu medzi oprávneným a povinnou, preto rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul. Toto uznesenie napadol oprávnený odvolaním.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po prejednaní veci podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., uznesením č. k. 10CoE/1/2012-59 zo dňa 28. 11. 2012 uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 251 ods. 4, § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Súčasne zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa, ktorý bol v danom prípade povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a svoje zistenia správne právne posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v preskúmavanej veci uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľnú (neplatnú) podmienku. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať spor účastníkov konania, preto rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 01. 2013.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. podal oprávnený odvolanie (č. l. 68 - 69), ktoré odôvodnil tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p. - správne malo znieť „písm. f/“), napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), súčasne že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadal uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti tomu istému uzneseniu odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti podal oprávnený dovolanie (č. l. 73 - 78) argumentujúc tým, že: a/ súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. a/ O. s. p.), b/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. d/ O. s. p.), c/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. e/ O. s. p.), d/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).

Na základe tvrdení uvedených v dovolaní oprávnený dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby dovolací súd postupoval podľa § 243 O. s. p. a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu. Dovolateľ si zároveň uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

Povinná, resp. jej opatrovník, ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom. Ako príklad dovolací súd uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/349/2012, sp. zn. 3Cdo/409/2012, sp. zn. 6Cdo/299/2012, sp. zn. 4Oboer/169/2013, sp. zn. 4Oboer/127/2013, 4OboE/21/2013, sp. zn. 4Oboer/48/2013, 4OboE/30/2014, sp. zn. 4Oboer/175/2013, 4OboE/41/2013, sp. zn. 4Oboer/191/2013, 4OboE/49/2013, sp. zn. 4Oboer/258/2013, 4OboE/77/2013, sp. zn. 4Oboer/335/2013, 4OboE/121/2013, sp. zn. 4Oboer/194/2014, 4OboE/112/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne, a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj vo vzťahu k zamietnutiu návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania a k odmietnutiu jeho dovolania. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 dovolací súd už ďalšie dôvody neuvádza.

Pokiaľ ide o doplnenie dovolania o právnu argumentáciu uskutočnenú oprávneným v jeho písomnom podaní zo dňa 16. 07. 2013, označenom ako „Doplnenie dovolania o právnu argumentáciu - porušenie práva EÚ a interpretácie práva EÚ Súdnym dvorom EÚ“, dovolací súd naň neprihliadol vzhľadom na skutočnosť, že doplnenie dovolania bolo vykonané po lehote na podanie dovolania (resp. jeho doplnenie). Uznesenie odvolacieho súdu č. k. 10CoE/1/2012-59 zo dňa 28. 11. 2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 01. 2013, kým doplnenie dovolania bolo dovolaciemu súdu doručené dňa 09. 08. 2013, a teda po uplynutí lehoty jedného mesiaca v zmysle § 240 ods. 1 veta prvá O. s. p..

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O. s. p..

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.