4Oboer/11/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Majetkový Holding, a.s., so sídlom Staromestská 3, Bratislava, IČO: 35 823 364, zast. advokátom Mgr. Martinom Babčaníkom, so sídlom Alžbetin Dvor 1348, Miloslavov, proti povinnému: Š. T.Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. T., o vymoženie 14.500,60 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16Er/2208/2009, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27CoE/114/2017-62 zo dňa 31. 07. 2017, takto

rozhodol:

I. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

II. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, napadnutým uznesením podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) ako vecne správne potvrdil uznesenie Okresného súdu Prievidza ako súdu prvej inštancie (ďalej tiež „exekučný súd“) č. k. 16Er/2208/2009-40 zo dňa 15. 03. 2017, ktorým exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému.

2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie (č. l. 70 - 75). Prípustnosť dovolania vyvodzoval zo znenia §-u 420 písm. f/ C. s. p.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 veta

pred bodkočiarkou C. s. p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok oprávneného je potrebné odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné:

4. Podľa § 200 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Exekučný poriadok ako lex specialis vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku v ustanovení § 202 ods. 4 v znení účinnom od 1. apríla 2017 vylúčil prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku síce stanovilo všeobecné pravidlo, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, vo vzťahu ku konaniam o opravných prostriedkoch však žiadne pravidlo určené nie je.

8. V posudzovanej veci je dovolaním oprávneného napadnuté uznesenie odvolacieho súdu č. k. 27CoE/114/2017-62 zo dňa 31. 07. 2017, a teda vydané už za účinnosti ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení novelizovanom zákonom č. 2/2017 Z. z., ktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní. Dovolanie oprávneného zo dňa 25. 10. 2017, bolo prvoinštančnému súdu doručené dňa 30. 10. 2017 (podacia pečiatka na č. l. 70).

9. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (uznesenia sp. zn. 8ECdo/17/2017 z 20. 12. 2017, sp. zn. 3ECdo/16/2017 z 12. 12. 2017, sp. zn. 5Oboer/25/2018 z 20. 01. 2019, sp. zn. 2Oboer/13/2018 zo 04. 12. 2018 a sp. zn. 6ECdo/15/2017 z 27. 09. 2017) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. 04. 2018, sp. zn. III. ÚS 276/2018 zo 17. 07. 2018 a sp. zn. I. ÚS 281/2018 z 15. 08. 2018 a náleze sp. zn. I. ÚS 259/2018 zo 14. 11. 2018.

10. Dovolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené, dovolanie oprávneného podľa § 447 písm. c/ C. s. p., ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.

11. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., pričom povinnému, ktorý bol v dovolacom konaní úspešný, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, ktorá okolnosť vyplýva z obsahu spisu. Najvyšší súd Slovenskej republiky tak rozhodol v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.