UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: S., o vymoženie 16,59 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4Er/35/2005, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 14CoE/114/2012-42 z 30. januára 2013 a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto
rozhodol:
Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. Dovolanie oprávneného o d m i e t a. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Okresný súd Svidník uznesením č. k. 4Er/35/2005-25 z 21. 06. 2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Zastavenie exekúcie odôvodnil poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok). Konštatoval, že exekučným titulom v prejednávanej veci je notárska zápisnica označená v žiadosti súdneho exekútora. Mal za to, že oprávneným predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, lebo súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinného Mgr. Tomáš Kušnír, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami povinného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tohto zástupcu povinnému určil oprávnený vo vopred pripravenej formulárovej zmluve o úvere, ktorej súčasťou bolo aj splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca. Predmetné splnomocnenie je neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka) pre svoju neurčitosť a absenciu slobodnej vôle povinného pri výbere zástupcu. Neplatné splnomocnenie nevyvoláva žiadne právne účinky, v dôsledku čoho je predložená notárska zápisnica nulitný právny akt, na podklade ktorého nemožno ďalej viesť exekúciu.
Krajský súd v Prešove, na odvolanie oprávneného, uznesením č. k. 14CoE/114/2012-42 z 30. 01. 2013uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.), zaoberajúc sa podstatnými námietkami oprávneného, ako vecne správne potvrdil vo výroku o neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení. Žiadosti oprávneného na podanie návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na rozhodnutie o predbežnej otázke nevyhovel a zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania. Konštatoval, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného. Dodal, že so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami. Ďalej uviedol, že vychádzajúc zo zásad postupu pri predkladaní prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ, že položená otázka oprávneným nie je relevantná, t. j. odpoveď na ňu nemôže mať žiadny vplyv na výsledok. Zamietnutie návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odôvodnil tým, že nezistil potrebu obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor Európskej únie. Dodal, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní neintrepretoval právne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa oprávnený domáha. Otázka výkladu komunitárneho práva uvedená v návrhu oprávneného nie je rozhodujúca pre riešenie daného prípadu.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, v ktorom uviedol, že súdy rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O. s. p.), že súdy konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), oprávnenému odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), v konaní sa dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), pretože nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležité dokazovanie a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Dôvody bližšie špecifikoval v rozsiahlom dovolaní. Žiadal, uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ním špecifikované prejudiciálne otázky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej Najvyšší súd SR) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 7Cdo/174/2012, 6Cdo/459/2012, 4Oboer/79/2013, 4Oboer/56/2013, 4Oboer/85/2013, 4OboE/122/2013, 4Oboer/241/2013, 4OboE/73/2013, 4Oboer/101/2014, 4OboE/143/2013, 4Oboer/329/2013, 4Oboer/367/2013, 2ECdo/110/2013, 7ECdo/245/2013, 7CoE/81/2013, 5ECdo/30/2014, 3ECdo/12/2014, 3CoE/6/2014, 4ECdo/194/2014, 2ECdo/268/2014, 2CoE/177/2014, 1Oboer/285/2014, 1OboE/154/2014, 1Oboer/291/2014, 1OboE/159/2014, 4Oboer/4/2014, 4OboE/4/2014, 1Oboer/291/2014, 1OboE/159/2014, 8ECdo/152/2014, 8CoE/85/2014, 8ECdo/160/2014, 8CoE/90/2014, 8ECdo/205/2014, 8CoE/119/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov obchodnoprávneho, ako aj občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne, a to tak k zamietnutiu návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania oprávneného. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. (v znení účinnom od 01. 01. 2015) dovolací súd už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.