4Oboer/10/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: TERNOTECH SK s.r.o., IČO: 48 004 821,so sídlom v Čadci, M.R. Štefánika 2556/38, zastúpeného JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom v Čadci, F. Kráľa 1504, proti povinnému: INPROTECH, spol. s.r.o., IČO: 31 671 217, so sídlom v Michalovciach, Remeselnícka 21, zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Š. Kukuru 14, o vymoženie 11.406,32 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 22Er/334/2011, o dovolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 3. decembra 2018,č. k. 22Er/334/2011-58, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Oprávnený m á proti povinnému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 3. decembra 2018, 22Er/334/2011-58 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal dňa 11. februára 2019 dovolanie povinný, ktorého prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f/ CSP, že súdy mu nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovali jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ako aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, na základe ktorého rozhodol o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)], po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP) a oprávnenou osobou (§ 424 CSP), zastúpenou v dovolacom konaní v zmysle § 429 ods. 1CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.

4. Podľa ustanovenia § 35 CSP o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

5. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

6. Podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,

7. Z citovaného zákonného ustanovenia ( § 419 CSP) vyplýva, že dovolaním možno napadnúť iba rozhodnutia odvolacieho súdu, teda len také rozhodnutia, ktoré sú výsledkom preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu ( aj to len v prípadoch rozhodnutí odvolacieho súdu ustanovených v CSP, a to v § 420, § 421, § 422 a § 423), voči iným rozhodnutiam nie je podať dovolanie prípustné.

8. V rozhodovanej veci podal povinný dovolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie a nie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ako to predpokladá ustanovenie § 419 CSP. Preto najvyšší súd konanie o dovolaní povinného podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol.

9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania oprávneného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.