4OboE/94/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P., s. r. o., so sídlom P. Bratislava, IČO: X., zastúpená advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom G.

Bratislava, IČO: X. proti povinnému: M. G., nar. X., bytom P., Žilina, o vymoženie 695,12

eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Er/544/2009,

o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 8CoE/120/2013-71 z 30.

októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina uznesením č. k. 18Er/544/2009-21 zo 16. 05. 2013 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil a zároveň súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie

nepriznal. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný

poriadok).

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8CoE/120/2013-71 z 30. 10. 2013 uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil, povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Zamietnutie návrhu

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len O. s. p.) odôvodnil tým, že povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke

vnútroštátny orgán nemá vždy a za akýchkoľvek okolností. Predpokladom takéhoto postupu je skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Rozhodnutie o otázke

hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí

bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom, pričom prejudiciálna

otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná

vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Konštatoval, že prvostupňový súd v prejednávanej veci

oprel svoje rozhodnutie o vnútroštátnu úpravu, pričom kolíziu s normami práva Európskej

únie odvolací súd nezistil. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, predpoklady

pre položenie otázok Súdnemu dvoru Európskej únie neboli splnené.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania, podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ -

správne malo znieť „písm. f/“ O. s. p) a že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), keď súd

nesprávne interpretoval a aplikoval § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a článok 267 Zmluvy

o fungovaní EÚ v spojení s § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a súčasne, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného oprávnená

navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj najvyšší súd), ktorému bola vec

predložená na rozhodnutie o odvolaní oprávnenej proti výroku odvolacieho súdu, ktorým jej

návrh na prerušenie konania zamietol, skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môže

konať (§ 103 O. s. p.), pričom dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý odstrániť nemožno.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,

ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci

zo základných ustanovení O. s. p. (prvá hlava prvej časti O. s. p.). Na strane súdu

k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti

ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne aj funkčná

príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci

predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský

súd v odvolacom konaní nevyhovel jej návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ O. s. p.

Podľa § 10 ods. 1 O. s. p., krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O. s. p., o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov

ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Citované zákonné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú funkčnú

príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na konanie o veci tak, že najvyšší súd je

oprávnený rozhodovať o odvolaniach ako riadnych opravných prostriedkoch vtedy,

ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým

predmetom odvolacieho konania sú preto len rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 201 O. s. p.).

Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu oprávnenej na prerušenie konania

vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale bezpochyby sa jedná o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je

odvolanie prípustné. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 211 ods. 1 výslovne

predpokladá rozhodovanie odvolacieho súdu napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane

tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd sa však pri takomto rozhodovaní

nestáva súdom prvého stupňa, ale zostáva súdom odvolacím. Naviac, podľa § 202 ods. 3

písm. o/ O. s. p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa zamietol návrh

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., a teda aj keby o návrhu rozhodol

súd prvého stupňa, proti jeho rozhodnutiu by v takomto prípade odvolanie prípustné nebolo.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že napadnuté uznesenie krajského súdu ako súdu

odvolacieho chybné poučenie o neprípustnosti odvolania proti tomuto rozhodnutiu

neobsahuje.

Oprávnená napadla uznesenie krajského súdu odvolaním v konaní, v ktorom tento

nepostupoval ako súd prvého stupňa, ale ako súd odvolací, pretože s vecou súvisiaci spis mu

bol predložený za účelom preskúmania rozhodnutia vydaného súdom prvého stupňa. S poukazom na uvedené, funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

na rozhodovanie o odvolaní oprávnenej daná nie je.

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Keďže na prejednanie odvolania podaného oprávnenou proti uzneseniu odvolacieho

súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s § 104 ods. 1 v spojení

s § 211 ods. 2 O. s. p., bolo preto potrebné konanie o tomto opravnom prostriedku zastaviť

bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo

zastavené.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 30. apríla 2015

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.