4OboE/94/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P., s. r. o., so sídlom P. Bratislava, IČO: X., zastúpená advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom G.
Bratislava, IČO: X. proti povinnému: M. G., nar. X., bytom P., Žilina, o vymoženie 695,12
eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Er/544/2009,
o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 8CoE/120/2013-71 z 30.
októbra 2013, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žilina uznesením č. k. 18Er/544/2009-21 zo 16. 05. 2013 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil a zároveň súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný
poriadok).
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8CoE/120/2013-71 z 30. 10. 2013 uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil, povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Zamietnutie návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O. s. p.) odôvodnil tým, že povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke
vnútroštátny orgán nemá vždy a za akýchkoľvek okolností. Predpokladom takéhoto postupu je skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Rozhodnutie o otázke
hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí
bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom, pričom prejudiciálna
otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná
vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Konštatoval, že prvostupňový súd v prejednávanej veci
oprel svoje rozhodnutie o vnútroštátnu úpravu, pričom kolíziu s normami práva Európskej
únie odvolací súd nezistil. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, predpoklady
pre položenie otázok Súdnemu dvoru Európskej únie neboli splnené.
Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania, podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ -
správne malo znieť „písm. f/“ O. s. p) a že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), keď súd
nesprávne interpretoval a aplikoval § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a článok 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ v spojení s § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a súčasne, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného oprávnená
navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj najvyšší súd), ktorému bola vec
predložená na rozhodnutie o odvolaní oprávnenej proti výroku odvolacieho súdu, ktorým jej
návrh na prerušenie konania zamietol, skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môže
konať (§ 103 O. s. p.), pričom dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý odstrániť nemožno.
Podľa § 201 veta prvá O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,
možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,
ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení O. s. p. (prvá hlava prvej časti O. s. p.). Na strane súdu
k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti
ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne aj funkčná
príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci
predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský
súd v odvolacom konaní nevyhovel jej návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O. s. p.
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p., krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p., o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov
ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Citované zákonné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú funkčnú
príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na konanie o veci tak, že najvyšší súd je
oprávnený rozhodovať o odvolaniach ako riadnych opravných prostriedkoch vtedy,
ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým
predmetom odvolacieho konania sú preto len rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 201 O. s. p.).
Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu oprávnenej na prerušenie konania
vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale bezpochyby sa jedná o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 211 ods. 1 výslovne
predpokladá rozhodovanie odvolacieho súdu napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane
tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd sa však pri takomto rozhodovaní
nestáva súdom prvého stupňa, ale zostáva súdom odvolacím. Naviac, podľa § 202 ods. 3
písm. o/ O. s. p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa zamietol návrh
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., a teda aj keby o návrhu rozhodol
súd prvého stupňa, proti jeho rozhodnutiu by v takomto prípade odvolanie prípustné nebolo.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že napadnuté uznesenie krajského súdu ako súdu
odvolacieho chybné poučenie o neprípustnosti odvolania proti tomuto rozhodnutiu
neobsahuje.
Oprávnená napadla uznesenie krajského súdu odvolaním v konaní, v ktorom tento
nepostupoval ako súd prvého stupňa, ale ako súd odvolací, pretože s vecou súvisiaci spis mu
bol predložený za účelom preskúmania rozhodnutia vydaného súdom prvého stupňa. S poukazom na uvedené, funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
na rozhodovanie o odvolaní oprávnenej daná nie je.
Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Keďže na prejednanie odvolania podaného oprávnenou proti uzneseniu odvolacieho
súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s § 104 ods. 1 v spojení
s § 211 ods. 2 O. s. p., bolo preto potrebné konanie o tomto opravnom prostriedku zastaviť
bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 30. apríla 2015
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.