UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich F., s. r. o., so sídlom: Grösslingova 4, W., IČO: 36 864 421, konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. Branislava C., PhD., proti povinnému: F. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom: A. O. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom: Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom: ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o vymoženie pohľadávky oprávneného 294,09 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 5Er/178/2004, na dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 23CoE/91/2012-44 z 31. mája 2013, právoplatné 18. septembra 2013, takto
rozhodol:
I. Konanie o odvolaní oprávneného z a s t a v u j e.
II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
IV. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Okresný súd Svidník ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 5Er/178/2004-22 zo dňa 14. 06. 2012 exekúciu vedenú voči povinnému na základe notárskej zápisnice sp. zn. N 488/2004, NZ 12703/2004, napísanej dňa 15. 02. 2004 na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom vyhlásil za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) ju zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Súčasne vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. c/ EP), lebo súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinného Mgr. Tomáš Kušnír, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami povinného (§ 22 ods. 2Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/). Tohto zástupcu povinnému určil oprávnený tým, že jeho osobu vopred uviedol ako zástupcu konajúceho za povinného pri právnych úkonoch uzatváraných s oprávneným. Úkon urobený takýmto „zástupcom“ je v zmysle § 39 OZ neplatný. Vzhľadom na to, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, bolo potrebné exekúciu zastaviť. Toto uznesenie napadol oprávnený odvolaním.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po prejednaní veci podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., uznesením č. k. 23CoE/91/2012-44 zo dňa 31. 05. 2013 uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne. Súčasne zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a na zdôraznenie jeho správnosti dodal, že exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu. Súd prvého stupňa v danom prípade správne skúmal, či notárska zápisnica je vykonateľný exekučný titul a dospel k správnemu záveru, že povinný bol pri „ustanovovaní“ svojho zástupcu zbavený možnosti konať na základe svojej slobodnej vôle. Vzhľadom na to, že jeho „zástupca“ konal pri spisovaní notárskej zápisnice na základe neplatnej dohody o zastúpení (§ 22 ods. 2 a § 39 OZ), treba mať za to, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nebol daný. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 09. 2013.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. podal oprávnený odvolanie (č. l. 53 - 54), ktoré odôvodnil tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p. - správne malo znieť „písm. f/“), napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), súčasne že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadal uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Proti tomu istému uzneseniu odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti podal oprávnený dovolanie (č. l. 58 - 65), argumentujúc tým, že: a/ súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. a/ O. s. p.), b/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. d/ O. s. p.), c/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), d/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), e/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Na základe tvrdení uvedených v dovolaní oprávnený dovolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby dovolací súd postupoval podľa § 243 O. s. p. a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu. Dovolateľ si zároveň uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.
Povinný ani súdna exekútorka sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods.1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom. Ako príklad dovolací súd uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5Cdo/10/2013, sp. zn. 5Cdo/49/2013, sp. zn. 5ECdo/100/2013, sp. zn. 3ECdo/305/2013, 3CoE/118/2013, sp. zn. 3ECdo/12/2014, 3CoE/6/2014, sp. zn. 4ECdo/6/2013, 4CoE/36/2013, sp. zn. 7ECdo/146/2013, sp. zn. 7ECdo/152/2013, sp. zn. 4Cdo/369/2012, sp. zn. 4Cdo/409/2012, sp. zn. 5Cdo/374/2012, sp. zn. 4Cdo/24/2013, sp. zn. 4Oboer/4/2014, 4OboE/4/2014, sp. zn. 4Oboer/17/2014, 4OboE/10/2014, sp. zn. 4Oboer/123/2014, 4OboE/81/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne, a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj vo vzťahu k zamietnutiu návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania a k odmietnutiu jeho dovolania. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 dovolací súd už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O. s. p..
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.