4 OboE 109/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., so sídlom P., IČO: X., zastúpený advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom G., IČO: X., proti povinnému: Ľ. F., nar. X., bytom N., o vymoženie 447,43 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 12Er/741/2010, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 5. februára 2013, č. k. 24CoE 56/2012-62, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len súd prvého stupňa) uznesením
zo 04. 10. 2011, č. k. 12Er 741/2010-33 exekúciu podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok),
v spojení s § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov, zastavil.
Krajský súd v Trnave (ďalej len odvolací súd) uznesením z 05. 02. 2013,
č. k. 24CoE 56/2012-62 zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania a súčasne
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zamietnutie
návrhu na prerušenie konania odôvodnil tým, že nedospel k záveru o potrebe obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor Európskej únie.
Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania, podal oprávnený odvolanie. Uviedol, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať
(§ 205 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku – ďalej len O. s. p.), rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/
O. s. p.), zlej interpretácie § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné. Upozornil,
že súd ho nesprávne poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania odvolaním. Žiadal uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní oprávneného proti výroku odvolacieho súdu, ktorým jeho návrh na prerušenie
konania zamietol, skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môže konať (§ 103 O. s. p.),
pričom dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
odstrániť nemožno.
Podľa § 201 veta prvá O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,
možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,
ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania,
vyplývajúci zo základných ustanovení O. s. p. (prvá hlava prvej časti O. s. p.). Na strane súdu
k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti
ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne aj funkčná
príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať
o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci
predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
V prejednávanej veci odvolanie oprávneného smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský
súd v odvolacom konaní nevyhovel jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O. s. p.
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p., krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p., o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Citované zákonné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú funkčnú
príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na konanie o veci tak, že najvyšší súd je
oprávnený rozhodovať o odvolaniach ako riadnych opravných prostriedkoch vtedy, ak
odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým
predmetom odvolacieho konania sú preto len rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 201 O. s. p.).
Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu oprávneného na prerušenie konania,
vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale bezpochyby sa jedná o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 211 ods. 1, výslovne
predpokladá rozhodovanie odvolacieho súdu, napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1, vrátane
tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd sa však pri takomto rozhodovaní
nestáva súdom prvého stupňa, ale zostáva súdom odvolacím. Naviac, podľa § 202 ods. 3
písm. o/ O. s. p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa zamietol návrh
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., a teda aj keby o návrhu rozhodol
súd prvého stupňa, proti jeho rozhodnutiu by v takomto prípade odvolanie prípustné nebolo.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že napadnuté uznesenie krajského súdu ako súdu
odvolacieho chybné poučenie o neprípustnosti odvolania proti tomuto rozhodnutiu
neobsahuje.
Oprávnený napadol uznesenie krajského súdu odvolaním v konaní, v ktorom tento
nepostupoval ako súd prvého stupňa, ale ako súd odvolací, pretože s vecou súvisiaci spis mu
bol predložený za účelom preskúmania rozhodnutia, vydaného súdom prvého stupňa.
S poukazom na uvedené, funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
na rozhodovanie o odvolaní oprávneného daná nie je.
Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Keďže na prejednanie odvolania, podaného oprávneným proti uzneseniu odvolacieho
súdu, nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s § 104 ods. 1 v spojení
s § 211 ods. 2 O. s. p., bolo preto potrebné konanie o tomto opravnom prostriedku zastaviť
bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. (per analogiam). Oprávnený
zavinil, že konanie muselo byť zastavené. I keď v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. v takomto prípade povinný má právo na náhradu trov tohto konania, súd mu náhradu
nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 28. februára 2014
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová