4 Obo 97/2011

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky   4 Obo 98/2011  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd   Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Pepelovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci

žalobcu E., a. s., B., zastúpeného JUDr. P. V., advokátom so sídlom v B., vedľajší účastník:

S., a. s., B., proti žalovanému K., a. s., B., zastúpenému JUDr. A. B., advokátom so sídlom

v B. o zaplatenie 15 317 571,-- Eur, 3 100 500,10 USD, 2 325 594,67 Sk s príslušenstvom,

na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 58Cb 55/1999-978

v znení dopĺňacieho rozsudku 58 Cb 55/1999-1048 zo dňa 4. júla 2011, takto

r o z h o d o l :

Návrhu žalovaného na prerušenie konania sa   n e v y h o v u j e.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 58 Cb 55/1999-978 zo dňa 17. februára 2010 v znení dopĺňacieho rozsudku č. k. 58 Cb 55/1999-1048 zo dňa 4. júla 2011 o základe

prejednávanej veci   p o t v r d z u j e.

Vo zvyšku rozsudok   z r u š u j e   a vec   v r a c i a   súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia istiny

prevyšujúcej 14 638 276,09 Eur s príslušenstvom a istiny prevyšujúcej 1 746 434,55 USD

s príslušenstvom, zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 14 638 276,09   4 Obo 98/2011

Eur, 1 746 434,55 USD a 77 195,60 Eur spolu s úrokmi z omeškania do 31. 03. 2001

vo výške 1 441 123,-- Eur, 373 483,-- USD a 24 666,20 Eur. Žalovanému tiež uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,07% ročne zo sumy

15 209 890,61 Eur od 01. 04. 2001, zo sumy 15 165 157,-- Eur od 10. 05. 2001

do 31. 05. 2001, zo sumy 15 120 386,-- Eur od 01. 06. 2001 do 27. 06. 2001, zo sumy

15 075 761,36 Eur od 28. 06. 2001 do 04. 09. 2001, zo sumy 147 986 322,88 Eur

od 05. 09. 2001 do 02. 10. 2001, zo sumy 14 941 544,88 Eur od 03. 10. 2001 do 04. 11. 2001,

zo sumy 14 896 751,88 Eur od 05. 11. 2001 do 26. 11. 2001, zo sumy 14 852 251,88 Eur

od 27. 11. 2001 do 31. 01. 2002 a zo sumy 14 767 588,88 Eur od. 01. 02. 2002 až

do zaplatenia.

Žalovanému uložil ďalej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške

10,68% ročne zo sumy 1 909 141,55 USD od 01. 04. 2001 do 31. 01. 2002, zo sumy 1 904 637,55 USD od 01. 02. 2002 do 28. 02. 2002, zo sumy 1 859 586,55 USD

od 01. 03. 2002 do 04. 04. 2002, zo sumy 1 814 642,55 USD od 05. 04. 2002 do 23. 04. 2002,

zo sumy 1 769 940,55 USD od 24. 04. 2002 do 27. 06. 2002 a zo sumy 1 746 434,55 USD

od 28. 06. 2002 až do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania vo výške 24% ročne zo sumy

77 195,60 Eur od 01. 04. 2001 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súčasne priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktorých výška bude vyčíslená v osobitnom

uznesení, na účet advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Dopĺňacím rozsudkom č. k. 58Cb 55/1999-978 zo dňa 04. 07. 2011 súd prvého stupňa

doplnil v zmysle § 166 O. s. p. predmetný rozsudok tak, že konanie v časti, v ktorej sa

žalobca domáhal zaplatenia istiny prevyšujúcej 77 195,60 Eur s príslušenstvom, zastavil.

V odôvodnení uviedol, že žalobca pôvodne označený ako S., štátny podnik, B., si voči

žalovanému uplatnil právo na zaplatenie sumy 15 317 571,61 Eur, 3 100 500,10 USD

a 2 325 594,67 Sk s príslušenstvom, ako peňažný dlh žalovaného z titulu zadržaných úhrad

tranzitných poplatkov plynu, penalizačných poplatkov a vyfakturovaných kurzových

rozdielov za omeškané platby. Vo vyjadrení zo dňa 09. 04. 2001 žalobca uviedol, že dňa 02. 02. 2000 žalovaný zaplatil sumu 422 625,83 USD, uplatnenú pohľadávku preto v tejto

časti berie späť. V podaní zo dňa 16. 05. 2001 žalobca uviedol, že medzi účastníkmi konania

došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok, v dôsledku čoho sa vymáhaná suma znížila   4 Obo 98/2011

o 1 925 107,60 Sk, t. j. 44 733, 53 Eur. V tejto časti preto vzal žalobca žalobu späť a navrhol

konanie zastaviť. V priebehu konania vzniesol žalovaný voči žalobcovi vzájomný návrh

na zaplatenie sumy 1 400 000 000,-- Sk z titulu neuhradených zmeniek, pričom tento nárok

navrhol posudzovať do výšky žalobcom uplatnených pohľadávok ako kompenzačnú námietku

a vo zvyšku vo výške 133 316 500,79 Sk istiny ako vzájomný návrh. Súd prvého stupňa

uznesením zo dňa 03. 02. 2003 vylúčil vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie istiny

s príslušenstvom, prevyšujúcej uplatnenú pohľadávku, na samostatné konanie, ktoré je vedené

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cb 65/03.

Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 58 Cb 55/99-549 zo dňa 19. 12. 2005 žalobu zamietol s odôvodnením, že zmenky, označené vo vzájomnom návrhu, možno považovať

za platné a zmenkový záväzok žalobcu voči žalovanému je preukázaný. Pohľadávka žalobcu

voči žalovanému zanikla započítaním v zmysle oznámenia žalovaného zo dňa 29. 06. 2001.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, vydaným pod sp. zn. 3 Obo 68/2007

zo dňa 28. 01. 2009, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení uznesenia odvolací súd poukázal na skutočnosť, že podľa žalovaného

žalobcom uplatnená pohľadávka zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného, ktorú

predstavovali štyri vlastné zmenky, vystavené právnym predchodcom žalobcu na rad

spoločnosti S. G., a. s., V. Žalobca v konaní vzniesol množstvo námietok, týkajúcich sa

neplatnosti zmeniek z hľadiska ich obsahových náležitostí, ako aj realizácie úkonov, vedúcich

k uplatneniu zmenkového záväzku a navrhol vykonať dokazovanie, týkajúce sa splnenia

predpokladov pre postup podľa § 580 Občianskeho a § 358 Obchodného zákonníka. Súd

prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prevzal argumentáciu žalovaného,

týkajúcu sa platnosti zmeniek. Keďže napadnuté rozhodnutie nemalo oporu v riadne zistenom

skutkovom stave, odvolací súd ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/, písm. h/ zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca v priebehu odvolacieho konania navrhol zmenu účastníka na jeho strane s poukazom na skutočnosť, že pohľadávky z prepravy plynu, teda aj pohľadávka, ktorá je

predmetom sporu, prešli na jeho dcérsku spoločnosť S. – preprava, a. s. so sídlom v B. po

zmene obchodného mena E., a. s., o čom predložil notársku zápisnicu č. N 282/2006. Keďže   4 Obo 98/2011

boli splnené podmienky pre postup podľa § 92 ods. 2, 3 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej

republiky návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalobcu vyhovel.

Podaním zo dňa 30. 05. 2007 spoločnosť S., a. s., B., oznámila odvolaciemu súdu, že

má právny záujem na výsledku sporu, v dôsledku čoho vstupuje do konania ako vedľajší

účastník na strane žalobcu.

V ďalšom konaní žalobca vzhľadom na čiastočné zápočty vzájomných pohľadávok

a späťvzatia žaloby menil výšku uplatnenej pohľadávky a na pojednávaní, konanom dňa

20. 05. 2009 po preverení skutočností, tvrdených žalovaným o nedostatkoch späťvzatí zo dňa

27. 09. 2001, 07. 11. 2001 a 14. 10. 2002 dospel k záveru, že matematickou chybou

pri výpočte výšky pohľadávky v späťvzatí zo dňa 27. 09. 2001, v ktorom nesprávne

od pôvodne žalovanej sumy odpočítal sumu 218 751,27 Eur namiesto 89 438,48 Eur mal v úprave petitu požadovať zaplatenie sumy 14 986 322,80 Eur. Uvedená suma mala

za následok, že výsledné sumy späťvzatia zo dňa 07. 11. 2001 mali znieť na sumu

14 941 544,88 Eur a späťvzatia zo dňa 14. 10. 2002 na sumu 14 767 588,88 Eur.

Preto navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi

14 767 588,88 Eur, 1 746 434,55 USD a 2 325 594,67 Sk, čo pri použití konverzného kurzu

30 1260,-- Sk/1Euro predstavuje sumu 77 195,60 Eur, spolu s úrokmi z omeškania

do 31. 03. 2001 vo výške 1 441 123,-- Eur, 373 483,-- USD a 24 666,20 Eur. Ďalej je

žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,07% ročne zo sumy

15 209 890,61 Eur od 01. 04. 2001 do 09. 05. 2001, zo sumy 15 165 157,-- Eur

od 10. 05. 2001 do 31. 05. 2001,zo sumy 15 120 386,-- Eur od 01. 06. 2001 do 27. 06. 2001,

zo sumy 15 075 761,36 Eur od 28. 06. 2001 do 04. 09. 2001, zo sumy 14 986 322,88 Eur

od 05. 09. 2001 do 02. 10. 2001, zo sumy 14 941 544,88 Eur od 03. 10. 2001 do 04. 11. 2001,

zo sumy 14 896 751,88 Eur od 05. 11. 2001 do 26. 11. 2001, zo sumy 14 852 251,88 Eur

od 27. 11. 2001 do 31. 01. 2002 a zo sumy 14 767 588,88 Eur od 01. 02. 2002 až

do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 10,68%

ročne zo sumy 1 909 141,55 USD od 01. 04. 2001 do 31. 01. 2002, zo sumy 1 904 637,55 USD od 01. 02. 2002 do 28. 02. 2002, zo sumy 1 859 586,55 USD od 01. 03. 2002

do 04. 04. 2002, zo sumy 1 814 642,55 USD od 05. 04. 2002 do 23. 04. 2002, zo sumy

1 769 940,55 USD od 24. 04. 2002 do 27. 06. 2002 a zo sumy 1 746 434,55 USD   4 Obo 98/2011

od 28. 06. 2002 do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania vo výške 24% ročne zo sumy

77 195,60 Eur od 01. 04. 2001 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa ďalej v rozsudku poukázal na podanie žalovaného zo dňa

23. 06. 2009, v ktorom namieta neopodstatnenosť výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky

vzhľadom na čiastkové späťvzatia žaloby, v dôsledku ktorých je časť pohľadávky premlčaná,

ako aj podanie žalobcu zo dňa 29. 09. 2009, v ktorom žalobca špecifikoval výšku uplatnenej

pohľadávky vzhľadom na jej čiastočné späťvzatie a námietky žalovaného. Keďže žalovaný

súhlasil so späťvzatím žaloby v žalobcom navrhovanej časti súd v súlade s ustanovením § 96

ods. 1 O. s. p. pripustil späťvzatie žaloby v zmysle podania zo dňa 15. 12. 1999 a konanie

v časti, prevyšujúcej istinu 14 638 276,09 Eur, istinu 1 746 434,55 USD a 77 195,60 Eur

zastavil. V ďalšom súd pokračoval v konaní o uplatnenej pohľadávke vo výške, ako bola

špecifikovaná.

Konštatoval, že žalobca požaduje v konaní zaplatenie súm 14 638 276,09 Eur,

1 746 434,55 USD a 77 195,60 Eur s príslušenstvom z titulu úhrady tranzitných poplatkov

za prepravu plynu. Zmluvy upravovali práva a povinnosti sporových strán v súvislosti

s vykonávaním prepravy plynu na obdobie do 31. 12. 1997, v zmysle Dohody o vysporiadaní

záväzkov zo dňa 30. 11. 1998 však strany pokračovali v plnení záväzkov z nej vyplývajúcich

aj po tomto termíne. Žalovaný zabezpečoval fakturáciu za prepravu zemného plynu voči

zahraničným odberateľom s následným prevedením finančných prostriedkov na účet žalobcu

za dohodnutých podmienok. V priebehu konania žalovaný nenamietal právny dôvod

účtovania predmetných pohľadávok, poukazoval však na ich zánik v zmysle § 580

Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka vzhľadom na jeho započítací prejav

zo dňa 29. 06. 2001, obsahom ktorého boli zmenky vystavené dňa 28. 10. 1998 vystaviteľom

S., štátny podnik B., v celkovej sume 1 400 000 000,-- Sk. V uvedenom podaní žalovaný

uviedol, že k započítaniu jeho pohľadávky z uvedených zmeniek s pohľadávkou žalobcu

došlo ku dňu ich stretu, t.j. dňom 31. 03. 2000.

V odôvodnení rozsudku ďalej súd prvého stupňa poukázal na vykonanie dôkazov,

rozhodných pre posúdenie platnosti započítacieho prejavu žalovaného, v intenciách

zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. V tejto súvislosti poukázal aj na vykonanie

dôkazov výsluchom svedkov, právne rozbory, vypracované v predmetnej veci, ako aj   4 Obo 98/2011

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 17/2009, ktoré riešilo

obdobnú problematiku. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, podľa ktorej predmetné zmenky

nepodpísal štatutárny orgán žalobcu Ing. J. D., keďže podpis menovaného na zmenkách bol

úradne overený.

Pokiaľ ide o platnosť zmeniek, ktoré mali byť obsahom započítacieho prejavu

žalovaného voči uplatnenej pohľadávke žalobcu, súd konštatoval, že sa jedná o vlastné

zmenky v zmysle § 75 zákona č. 191/1950Zb. (zmenkový a šekový zákon). V priebehu

zisťovania skutkového stavu súd vypočul viacerých svedkov na zistenie okolností a dôvodov

vystavenia zmeniek bývalým štatutárnym orgánom žalobcu. Svedeckými výpoveďami nebolo

preukázané, že žalobca vystavil blankozmenky a udelil vyplňovacie oprávnenie prvému

majiteľovi zmenky. Prehlásenie R. Z., ktorý bol štatutárnym orgánom S. G., a. s., priložené k notárskej zápisnici z 12. 11. 2001 o tom, že mu bolo udelené vyplňovacie oprávnenie, ktoré

ako prvému majiteľovi zmenky mu udelil vystaviteľ, vyznieva nevierohodne.

Z predložených originálov zmeniek súd zistil, že vlastná zmenka, vystavená žalobcom

dňa 28. 10. 1998 na rad S. O., a. s., znejúca na sumu 500 000 000,-- Sk v časti splatná, má

vľavo uvedený dátum 31. 02. 2000, vlastná zmenka BS 3/98 vystavená žalobcom dňa

28. 10. 1998 v B. na rad S. G., a. s., znejúca na sumu 200 000 000,-- Sk v časti splatná, má

vľavo uvedený dátum 30. 10. 2000, vlastná zmenka BS 2/98 vystavená žalobcom dňa

28. 10. 1998 na rad S. G., a. s., znejúca na sumu 200 000 000,-- Sk v časti splatná, má vľavo

uvedený dátum 30. 04. 2000. V časti splatná dňa je vľavo uvedený dátum a vpravo oproti je

uvedené „zaplatíme na základe predloženia zmenky efektívne„ a nad týmto údajom je

uvedená mena a čiastka číslom a pod ním čiastka slovom. Medzi účastníkmi nebolo sporné,

že dátumy 31. 03. 2000, 31. 10. 2000 a 30. 04. 2000 a zmenková suma vyjadrená číslom

i slovom sú údaje, ktoré boli dopísané dodatočne.

Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa údajom „na základe predloženia zmenky“

je bez akýchkoľvek pochybností vyjadrený údaj splatnosti, určený vystaviteľom zmenky, teda

predmetná zmenka je zmenkou na videnie. O vôli vystaviteľa vystaviť zmenku na videnie,

svedčí doplnenie údaja splatnosti – na základe predloženia - o slovo efektívne.

  4 Obo 98/2011

Zmenky predložené žalovaným v konaní sú nepochybne vistazmenkami. Tieto

zmenky obsahujú aj ďalší údaj splatnosti. Súd preto dospel k záveru, že dikcia údaju

splatnosti, uvedená vystaviteľom, nepochybne je údajom, že zmenky majú byť splatné

na videnie, a teda predložené zmenečné listiny obsahujú dva údaje splatnosti.

Pri posúdení, či listina je platnou zmenkou v zmysle čl. I § 75 a § 76 zmenkového

zákona je potrebné vychádzať z toho, čo je na listine skutočne uvedené. Je spoločnou

povahou všetkých listinných cenných papierov, a teda aj zmeniek, že forma akou sú vydané,

určuje aj ich obsah. Forma zmenky pri vydaní bola určená ako vistazmenka a doplnenie

zmenky o ďalší údaj splatnosti, t. j. označenie určitého dňa splatnosti znamená, že ide o dva

navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je preto neplatná.

Tento záver platí proti každému ďalšiemu vystaviteľovi zmenky. Dátum posledného

indosamentu na zmenke, označenej ako BS 2/98 (na sumu 500 000 000,-- Sk), je datovaný

dňom 20. 01. 2001, t. j. po splatnosti zmenky (30. 12. 2000), dátum posledného indosamentu

na zmenke označenej ako BS 3/98 (na sumu 200 000 000,-- Sk) je datovaný dňom

20. 01. 2001, t. j. po splatnosti zmenky (30. 10. 2000), dátum posledného indosamentu

na zmenke, označenej ako BS 4/98 (na sumu 200 000 000,-- Sk) je datovaný dňom

20. 01. 2001, t. j. po splatnosti zmenky 30. 04. 2000, dátum jediného indosamentu na zmenke

bez označenia (na sumu 500 000 000-- Sk) je overovacia doložka podpisu datovaná dňom

02. 10. 2000, t. j. po splatnosti zmenky (31. 03. 2000).

Z dokazovania vyplýva, že na všetky zmenky, predložené v konaní, bol dátum ich

platnosti vyplnený neskôr, teda až po vystavení samotnej zmenky a jej odovzdaní prvému

majiteľovi. Pri absencii dohody o vyplňovacom práve bol údaj „zaplatíme na základe

predloženia zmenky efektívne“ jediným údajom, z ktorého vyplýva zročnosť zmenky, je preto

zrejmé, že sa jednalo o zmenku na videnie. Neskorším vyplnením dátumu splatnosti zmenky

sa zmenky stali z titulu rozporného údaja zmenky, zmenkami neplatnými.

V danom prípade žalovaný započítal formálne neplatné zmenky, ktoré ani

prostredníctvom ďalších, právne bezvadných vyhlásení, zachytených na zmenke“ nie sú

spôsobilé založiť práva a povinnosti zo zmenky. Právny úkon, ktorý je v rozpore s kogentným   4 Obo 98/2011

právom, nie je spôsobilý založiť subjektívne práva a povinnosti. Súd preto dospel k záveru, že

predložené zmenky majú také formálne vady, v dôsledku ktorých sú absolútne neplatné.

Predpokladom pre zánik záväzku započítaním zmenkového plnenia je vyriešenie

predbežnej otázky, ktorou je platnosť alebo neplatnosť zmeniek a ich záväznosť vo vzťahu

k žalobcovi. Keďže žalovaný ako právny titul na započítanie použil neplatné zmenky,

nemožno považovať jeho započítací prejav zo dňa 29. 06. 2001 za platný.

Na pojednávaní, konanom 27. 01. 2010, účastníci nenavrhli vykonanie ďalších

dôkazov a zotrvali na svojich písomných a ústnych podaniach.

Založenie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania preukázal žalobca predložením

prepravných zmlúv, zmlúv o zabezpečení a výkone prepravnej zmluvy o tranzite zemného

plynu cez územie SR s firmami W., V., I. a G. Zmluvy boli uzavreté na obdobie

do 31. 12. 1997. To, že zmluvné strany bez ďalšieho konkludentne pokračovali v plneniach aj

po tomto termíne a mienia tak urobiť aj v budúcnosti, potvrdili v Dohode o vysporiadaní

záväzkov zo dňa 30. 11. 1998.  

Nesplnením povinností sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.

Počiatok omeškania je daný nesplnením jeho povinnosti okamžite, t. j. ihneď po tom, ako mu

boli platby zahraničných klientov pripísané na účet, tieto poukázať na účet žalobcu.

Dôsledkom omeškania je zákonná povinnosť žalovaného zaplatiť úroky z omeškania (§ 369

Obch. zák.). Žalobca úroky vyčíslil kurzovým prepočtom na slovenské koruny v závislosti

na výške zadržanej platby a požadoval ich zaplatenie v slovenských korunách. Počet dní

omeškania je počítaný v závislosti na dĺžke omeškania zadržanej platby s tým, že

do 30. 11. 1999 (vrátane) sú vypočítané úroky v celku a od 01. 12. 1999 je uplatňované

príslušné percento úroku až do zaplatenia. Vzhľadom na to, že v období od podania žaloby

došlo k novým skutočnostiam, ovplyvňujúcim výšku pohľadávky žalobcu, žalobca viacerými

písomnými podaniami žalobu upresňoval a predkladal podania obsahujúce výpočet úrokov z omeškania v závislosti na zánik časti dlhu, ku ktorému priebežne dochádzalo na základe

zmlúv a zápočtov. Žalovaný výšku istiny v konaní nespochybňoval. Po viacnásobných

čiastočných späťvzatiach žalobca upresnil petit žaloby tak, ako ho špecifikuje na č. l. 841

spisu. Súd vyhovel návrhu žalobcu na zastavenie konania v žalobcom navrhovanej výške aj   4 Obo 98/2011

na základe súhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby. V súlade s § 96 ods. 1

O. s. p. preto súd konanie v navrhovanej časti zastavil

Trovy konania súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznal žalobcovi s tým, že ich výška

bude vyčíslená v osobitnom uznesení.

Dopĺňacím rozsudkom č. k. 58Cb 55/1999-1048 zo dňa 04. 07. 2011 súd doplnil

predmetný rozsudok o výrok: Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáha zaplatenia

istiny prevyšujúcej 77 195,60 Eur s príslušenstvom, zastavuje.

Proti obidvom rozsudkom podal žalovaný odvolanie.

V odvolaní proti rozsudku č. k. 58Cb 55/1999-978 zo dňa 17. 02. 2010 žalovaný

uviedol, že konanie pred súdom prvého stupňa má inú vadu, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), rozhodnutie súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2

písm. d/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. d/

O. s. p.).

Pokiaľ ide o vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

žalovaný namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, vzhľadom

na to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia

a nezrozumiteľnosť. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania na základe zrušujúceho

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 68/2007 vec právne posúdil

inak, pričom sa v dôvodoch rozhodnutia vôbec nevysporiadal s novými skutkovými závermi

vo vzťahu k tým, ku ktorým dospel v pôvodnom konaní a vôbec neodôvodnil, aké konkrétne

skutočnosti a dôkazy ho viedli k zásadnej zmene v jeho právnych záveroch. Dôkazy, ktoré

boli vykonané v ďalšom konaní, žiadnym spôsobom nemenili skutkový stav veci takým

spôsobom, aby bolo možné prijať rozdielne skutkové závery oproti záverom, ktoré prijal súd v prvšom konaní. Navyše žalovaný doložil na podporu svojich tvrdení viaceré právne

rozbory, odborné stanoviská najerudovanejších odborníkov na zmenkové právo v Čechách aj   4 Obo 98/2011

na Slovensku, ktoré súd ignoroval. Súd prvého stupňa postupoval v rozpore so základnými

zásadami hodnotenia dôkazov uvedenými v § 132 O. s. p., pretože v odôvodnení rozsudku

vôbec nevyhodnotil vykonané dôkazy, a to ani jednotlivo ani v ich vzájomne súvislosti

a vôbec neprihliadal na dôkazy, založené do spisu žalovaným. Odôvodnenie rozsudku nemá

náležitosti podľa § 157 ods. 2 O. s. p., pretože je nepreskúmateľný, riadne neodôvodnený,

a preto ním bolo žalovanému znemožnené konať pred súdom.

Právny názor súdu, podľa ktorého údajom... na základe predloženia zmenky... je

bez akýchkoľvek pochybností vyjadrený údaj splatnosti, určený vystaviteľom, považuje

za nesprávny, pretože zmenečná splatnosť musí byť vyjadrená nejakým časovým údajom a výraz „ na základe predloženia“ nie je, a nikdy nebol žiadnym časovým údajom, keďže sa

netýka splatnosti ale splatenia zmeniek a je preto len pripomenutím zákonnej povinnosti

podľa § 38 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., že zmenky treba predložiť k plateniu. Žalovaný má

za to, že predmetné zmenky obsahujú len jeden údaj splatnosti, a to údaj fixný, uvedený

v časti „splatná dňa“. Tento právny názor podporujú všetci najrenomovanejší odborníci

na zmenkové právo. Žalovaný v odvolaní ďalej poukazuje na stanoviská odborníkov,

zaoberajúcich sa predmetnou problematikou. Je preto zrejmé, že právny názor súdu prvého

stupňa o tom, že zmenky sú neplatné pre zmätočnosť údaja splatnosti, je nesprávna a nemá

relevantný právny, a teda zákonný podklad.

Pokiaľ ide o nesprávne skutkové zistenia, žalovaný poukazuje na konštatovanie súdu

prvého stupňa, podľa ktorého svedeckými výpoveďami nebolo preukázané, že žalovaný

vystavil blankozmenky a udelil vyplňovacie oprávnenie prvému majiteľovi zmenky.

Skutočnosť, že žalobca vystavil zmenky, však netreba osobitne dokazovať, pretože to vyplýva

priamo z vystavených zmeniek. Svedkovia boli v konaní vypočutí ohľadom indosácie

zmeniek, a preto týmito svedeckými výpoveďami objektívne ani nebolo možné preukázať

vystavenie blankozmeniek a vyplňovacie oprávnenie. Vyplňovacie oprávnenie vyplýva

z písomného prehlásenia R. Z. zo dňa 16. 01. 2001, ktorý však v konaní nebol vypočutý.

Napriek tomu však vyhodnotil jeho prehlásenie ako nevieryhodné, čím bol vyhodnotený

dôkaz, ktorý nebol vôbec vykonaný.

Súd prvého stupňa si v napadnutom rozhodnutí osvojil skutkové zistenia, ktoré vôbec

nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Ide najmä o skutkový záver súdu o tom, že pri   4 Obo 98/2011

vystavení zmeniek nebola dohoda o vyplňovacom práve. Na preukázanie týchto skutkových

záverov je potrebné v konaní vypočuť minimálne obe strany zmenkového vzťahu, napr. Ing. I.

M., bývalého finančného riaditeľa žalobcu, ako aj R. Z., Ing. V. M., P. K., ktorí boli

štatutárnymi zástupcami spoločnosti S. G., a. s. a konali za túto spoločnosť v čase vystavenia

predmetných zmeniek. Ak aj súd tieto dôkazy nevykonal, mal aspoň do spisu pripojiť spis

finančnej polície, ktorá sa zaoberala kauzou tzv. D. zmeniek, resp. aspoň trestný spis

z vyšetrovania okolností vraždy Ing. D., ktorý je vedený Krajským úradom vyšetrovania

Policajného zboru v Bratislave pod. sp. zn. ČVS: KUV-3/99-Iis. Jedine na základe vykonania

týchto dôkazov by súd prvého stupňa mohol prijať tie skutkové závery, ktoré v konaní prijal

a ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie. Pokiaľ súd poukazuje na vykonanie dôkazu spisovým

materiálom konania, vedeného žalobcom G. V. proti žalovanému S., a. s., sp. zn. 7 Cb 47/2003, tento spis v konaní predložený nebol. Boli preto porušené aj základné princípy

občianskeho súdneho konania.

Výrok napadnutého rozsudku považuje za nesprávny aj z dôvodu, že súd mechanicky

opísal žalobcov petit, ktorý tento často menil a prispôsoboval a tým sa dopúšťal nepresností

a faktických chýb. Konkrétne v treťom odseku enunciátu je nesprávna časť vety „zo sumy

15 120 386,-- Eur od 01. 06. 2001 do 27. 06. 2001“. Úrok za predchádzajúce obdobie bol

priznaný zo sumy 15 165 157,-- Eur, pričom k 01. 06. 2001 došlo k zápočtu sumy 44 624,69

Eur. Za obdobie od 01. 06. 2001 do 27. 06. 2001 mal byť teda úrok z omeškania priznaný

správne zo sumy 15 120 532,31 Eur a nie zo sumy 15 120 386,-- Eur. V treťom odseku

enunciátu je nesprávna časť vety „zo sumy 15 120 386,-- Eur od 01. 06. 2001

do 27. 06. 2001“ aj z iného dôvodu. Zápočet sumy 44 771,025 Eur sa uskutočnil dňa

28. 06. 2001 a nie dňa 27. 06. 2001, a teda správne mali byť úroky z omeškania priznané

ku dňu 28. 06. 2001. V treťom odseku enunciátu je nesprávna časť vety „zo sumy

14 896 751,88 Eur od 05. 11. 2001 do 26. 11. 2001“, pretože zápočet 44 500,-- Eur sa

uskutočnil 27. 11. 2001 a nie 26. 11. 2001. V treťom odseku enunciátu je nesprávna časť vety

„zo sumy 14 852 251,88 Eur od 27. 11. 2001 do 31. 01. 2002“, pretože 01. 12. 2001 došlo

k zápočtu sumy 44 684,-- Eur a teda úroky zo sumy 14 852 251,88 Eur mali byť priznané len

za obdobie do 01. 12. 2001 a za obdobie od 01. 12. 2001 do 01. 02. 2002 mali byť priznané

len úroky zo sumy 14 807 567,88 Eur a nie zo sumy 14 852 251,88 Eur.

  4 Obo 98/2011

Je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny, nezákonný,

nepreskúmateľný, a teda zmätočný s nesprávne a neúplne zisteným skutkovým stavom.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol

a žalovanému priznal náhradu trov konania, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia rozsudku žiada, aby súd vo výroku

rozsudku vyslovil, že vo veci je prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že zo žiadneho ustanovenia

Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť súdu prvého stupňa po zrušení jeho

prvšieho rozhodnutia odvolacím súdom pridržiavať sa dovtedy zisteného skutkového stavu.

Po vrátení veci na ďalšie konanie došlo k vykonaniu viacerých dôkazov (výsluchy svedkov: Ing. K., Ing. R., dôkazy listinné: štyri kúpne zmluvy na predmetné zmeny, ktoré boli uzavreté

medzi spoločnosťou P. a S. O., a. s., ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, Zmluva

o prevode zmeniek medzi S. G., a. s. a S. G., a. s., prehlásenie Ing. M. Š., prehlásenie Ing. Z.,

list Ing. Š. žalobcovi, a teda je zrejmé, že došlo k zmene skutkového stavu oproti stavu

v prvšom konaní, v ktorom boli vykonané iba dva dôkazy, a to dôkaz predložením listín –

zmeniek a výsluchom Ing. I. J.. Došlo preto k zmene právneho stavu, týkajúceho sa právneho

posúdenia platnosti zmeniek.

Žalovaný tiež uvádza, že súd sa nevysporiadal so stanoviskami, ktoré žalovaný

predložil na podporu svojich tvrdení (stanoviská JUDr. R. C., doc. JUDr. J. K. PhD., JUDr. Z.

K., stanoviská P. P.), pričom namietal porušenie § 132 O. s. p. Uvedené stanoviská však

nemožno považovať za dôkazy v zmysle § 125 O. s. p., pretože sú individuálnymi právnymi

názormi. Stanoviská boli vypracované na objednávku JUDr. D. D., ktorý zastupoval vlastníka

iných zmeniek v spore žalovaného voči spoločnosti B. E. L., teda sporovej strany, ktorá mala

eminentný záujem na výsledku sporu, ktorý by potvrdil platnosť zmeniek.

Podľa žalovaného odvolaním napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Uvedené

tvrdenie nie je podľa názoru žalobcu absolútne právne relevantné. Aj žalovaný snáď uzná, že v konaní išlo skôr o posúdenie platnosti zmeniek a nie o nejaké rozsiahle zisťovanie

skutkového stavu. Súd v odôvodnení rozsudku predsa jasne uviedol, z akých skutočností pri   4 Obo 98/2011

rozhodovaní vychádzal a správne považoval nárok žalobcu na zaplatenie tranzitných

poplatkov za oprávnený, keďže tento nárok nerozporoval ani žalovaný. Na druhej strane súd

posudzoval protinároky žalovaného. Súd správne vyhodnotil predmetné zmenky ako neplatné

z titulu dvoch údajov splatnosti uvedených na zmenkách a následne musel započítací prejav

žalovaného zo dňa 29. 06. 2001 označiť za neplatný. Všetky tieto skutočnosti sú

v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne uvedené. Právne relevantná nie je ani námietka,

podľa ktorej je rozhodnutie neurčité a nezrozumiteľné, pretože súd údajne nepoužil v konaní

vlastné závery, ale použil v konaní závery, prijaté iným súdom v konaní 7Cb/47/2003.

V tomto konaní boli posudzované zmenky s rovnakou zmenkovou doložkou, obsahujúce

jednak údaj splatnosti a jednak údaj „zaplatíme na základe predloženia efektívne“.   V namietanej časti odôvodnenia išlo preto o posúdenie platnosti zmeniek s totožnou

zmenkovou doložkou.

Žalobca považuje stanoviská právnych expertov, ktoré boli žalovaným v konaní

predložené, za účelové a tendenčné. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 34 zákona

zmenkového a šekového, z ktorého je zrejmé, že sám zákon považuje údaj „pri predložení“

(a teda aj údaj na základe predloženia) ako údaj určitého časového určenia. Súd preto

zmenkové prehlásenie, zaplatíme na základe predloženia, vyložil správne ako doložku

označujúcu vistasplatnosť zmenky, a preto nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Žalovaný namietal, že súd vyhodnotil Prehlásenie R. Z., štatutárneho zástupcu

spoločnosti S. G., a. s., vyplývajúce z prílohy č. 3 notárskej zápisnice č. 3 z12. 11.2001 ako

nevierohodné. Mal by si však uvedomiť, že nevierohodnosť vyhlásení R. Z. vyplýva priamo

z jeho rozporuplných vyhlásení, ktoré konkretizuje. Súd ani nebol povinný zisťovať

existenciu dohody o vyplňovacom práve, resp. fakt, či ide o blankozmenku, keďže súd

správne vyhodnotil predmetné zmenky ako vistazmenky.

Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav,

poukazuje na skutočnosť, že žalovaný na poslednom pojednávaní súdu uviedol, že čo sa týka

ním navrhnutých dôkazov, ponechal ich vykonanie na úvahu súdu a výslovne nepožadoval

vykonanie ním navrhnutých dôkazov. Nemôže sa preto dovolávať odvolacieho dôvodu podľa

§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. Nedôvodné sú aj námietky, týkajúce sa napadnutých častí

enunciátu predmetného rozhodnutia, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že neboli vznesené   4 Obo 98/2011

v konaní pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na pripustenie dovolania

v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku, poukazuje na skutočnosť, že vo veci sa nejedná

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keďže v obdobnej veci už právoplatne

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 2 Obo 17/2009.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil

a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.

2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného, pokiaľ ide o vec samu, nie je dôvodné.

Žalobou zo dňa 15. 12. 1999 sa žalobca domáhal zaplatenia pohľadávok vo výške 14 317 571,61 Eur, 3 100 500,10 USD a 2 325 594,67 Sk spolu s úrokmi z omeškania

do 30. 11. 1999 vo výške 48 412 853,37 Sk a od 01. 12. 1999 s úrokmi z omeškania

v slovenských korunách zo sumy 15 317 571,61 Eur, 3 100 500,10 USD a 2 325 594,67 Sk

vo výške 24% až do zaplatenia z titulu úhrady tranzitných poplatkov za prepravu plynu

na základe zmlúv, uzavretých so spoločnosťami W. A.. C./K., V. A.. L., I. Z. a G. L.. Zmluvy

upravovali práva a povinnosti účastníkov konania v súvislosti s prepravou plynu za obdobie

do 31. 12. 1997. V zmysle Dohody o vysporiadaní záväzkov a pohľadávok zo dňa

30. 11. 1998 sporové strany pokračovali v plnení záväzkov vyplývajúcich z uzavretých zmlúv

v dohodnutých termínoch a dohodnutou formou. Žalovaný na základe dohôd o zabezpečení

a výkone prepravnej zmluvy o tranzite zemného plynu cez územie Slovenskej republiky

zabezpečoval fakturáciu za prepravu zemného plynu voči zahraničným odberateľom

s následným prevedením finančných prostriedkov na účet žalobcu za podmienok, ktoré boli

zmluvne dohodnuté.  

V priebehu konania žalovaný nenamietal právny dôvod účtovania predmetných

pohľadávok, poukazoval však na ich zánik v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka a § 358

Obchodného zákonníka vzhľadom na jeho započítací prejav zo dňa 29. júna 2001, obsahom

ktorého boli zmenky, vystavené vystaviteľom S., š. p., B., t. j. právnym predchodcom žalobcu v celkovej sume 1 400 000 000,-- Sk. Podľa žalovaného k započítaniu jeho pohľadávky

z uvedených zmeniek došlo ku dňu ich stretu, t. j. dňom 31. 03. 2000.

  4 Obo 98/2011

Podaním zo dňa 24. 09. 2001 uplatnil žalovaný v zmysle § 98 O. s. p. voči žalobcovi

vzájomný návrh, ktorým požadoval, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na zaplatenie

sumy 133 316 509,79 Sk so 14% úrokom z omeškania od 15. 07. 2001 do zaplatenia.

Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 03. 2003, vylúčil súd prvého stupňa

vzájomný návrh žalovaného na samostatné konanie.

Voči uplatnenej pohľadávke žalobcu si žalovaný započítal svoju pohľadávku, ktorá

podľa neho vyplýva zo štyroch vlastných zmeniek, indosovaných na žalovaného, vystavených

dňa 28. 10. 2000 vystaviteľom S., š. p., B.. Išlo o zmenku bez označenia, vystavenú

na rad S. O., a. s., D., splatnú 31. 03. 2000 s ďalším údajom „zaplatíme na základe

predloženia zmenky efektívne“ na sumu 500 000 000,-- Sk, zmenky BS 2/98, BS 3/98 a BS

4/98 vystavené na rad S. G., a. s., D., na sumy 500 000 000,-- Sk, 200 000 000,-- Sk a 200 000 000,-- Sk splatné 30. 10. 2000 a 30. 04. 2000 s uvedením „zaplatíme na základe

predloženia zmenky efektívne“. Žalobca v konaní namietal neúčinnosť započítacieho prejavu

žalovaného s poukazom na neplatnosť uvedených zmeniek, vyplývajúcu z nedostatku ich

formálnych náležitostí. Účinnosť započítacieho prejavu žalovaného ako základu

opodstatnenosti žalobcom uplatnenej pohľadávky je preto potrebné posúdiť v nadväznosti

na existenciu platnej zmenkovej pohľadávky žalovaného.

Zmenky, predložené žalovaným v predmetnom konaní, sú vlastnými zmenkami.

Náležitosti vlastnej zmenky upravuje ustanovenie § 75 zákona č. 191/1950 Zb. (zmenkový

a šekový zákon). Podľa tohto ustanovenia vlastná zmenka obsahuje označenie, že ide

o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina

spísaná, bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, údaj zročnosti, údaj miesta, kde

sa má platiť, meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a miesto vystavenia

zmenky, podpis vystaviteľa.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní konštatoval neplatnosť zmeniek

s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o zmenky, splatné na videnie, obsahujúce dva údaje

splatnosti.

Z obsahu zmeniek vyplýva, že pod označením vlastná zmenka a uvedením jej čísla je

v časti splatná uvedené 31. 03. 2000, prípadne 30. 04. 2000 a 30. 10. 2000 a v pravom   4 Obo 98/2011

hornom rohu je uvedená príslušná suma. Pod týmto údajom je uvedené: zaplatíme na základe

predloženia zmenky efektívne. Ďalej je slovne uvedená suma.

Podľa § 76 ods. 2 zmenkového a šekového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej niet

údaja zročnosti platí, že je zročná na videnie.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v zmenke údaj o zročnosti nemusí byť uvedený.

Údaj o splatnosti zmenky preto nie je podstatnou náležitosťou zmenky a v prípade jeho

neuvedenia platí, že ide o zmenku na videnie. Zmenky, predložené v predmetnom konaní

obsahujú konkrétny dátum ich splatnosti, ako aj údaj – zaplatíme na základe predloženia

zmenky efektívne. Keďže takéto vymedzenie splatnosti zmeniek si navzájom odporuje, súd

prvého stupňa správne konštatoval ich neplatnosť a tým aj neúčinnosť započítacieho prejavu

žalovaného. Vzhľadom na charakter posudzovaného nároku, pokiaľ ide o vec samu, nie je

daná existencia žalovaným namietaných odvolacích dôvodov. Odvolací súd preto napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 3 O. s. p. o základe prejednávanej veci potvrdil.

Žalovaný v odvolaní namieta aj správnosť výroku napadnutého rozhodnutia, pokiaľ

ide o výšku priznanej pohľadávky a jej príslušenstva vzhľadom na čiastočné späťvzatie

žaloby, ako aj vzájomné započítanie časti pohľadávok.

Žalobca v podaní zo dňa 01. 03. 2010 uviedol, že súd napadnutým rozsudkom zastavil

konanie len v časti istiny, prevyšujúcej 14 638 276,09 Eur s príslušenstvom a istiny,

prevyšujúcej 1 746 434,55 USD s príslušenstvom. Súd však nezastavil konanie v časti,

prevyšujúcej sumu 77 195,60 Eur, čo je v rozpore s odôvodnením rozsudku, podľa ktorého

malo byť vzhľadom na späťvzatie žaloby konanie v tejto časti zastavené. Súd prvého stupňa

vydal následne opravné uznesenie, ktoré v dôsledku odvolania žalovaného odvolací súd zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dopĺňacím rozsudkom č. k.

58 Cb 55/1999-1048 zo dňa 04. 07. 2011 súd v zmysle § 166 O. s. p. doplnil výrok rozsudku

č. k. 58Cb 55/1999-978 zo dňa 17. 02. 2010 o výrok, ktorým zastavil konanie v časti, v ktorej

sa žalobca domáhal zaplatenia istiny prevyšujúcej 77 195,60 Eur.

Proti dopĺňaciemu rozsudku podal žalovaný odvolanie s poukazom na jeho

zmätočnosť, nesprávnosť, neurčitosť a nepreskúmateľnosť. Podľa jeho názoru súd zastavil   4 Obo 98/2011

konanie v časti, v ktorej konanie nikdy neprebiehalo, pričom z enunciátu dopĺňacieho

rozsudku môže vyplývať, že konanie je zastavené v celej časti nad sumu 77 195,60 Eur.

Dopĺňací rozsudok preto navrhuje zrušiť.

Odvolací súd sa stotožnil s námietkami žalovaného, týkajúcimi sa zmätočnosti

a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa

04. 07. 2011, pokiaľ ide o výšku priznanej pohľadávky, a preto rozsudok súdu prvého stupňa

č. k. 58 Cb 55/1999-978 zo dňa 17. 02. 2010 v znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa

04. 06. 2011 v tejto časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec mu vrátil ďalšie

konanie, v ktorom po zistení opodstatnenosti výšky pohľadávky žalobcu bude potrebné

v prípade čiastočného zastavenia konania uviesť aj sumu, ktorej sa takýto postup týka.

V priebehu odvolacieho konania žalovaný podaním zo dňa 23. 08. 2010 a 22. 12. 2011

navrhol prerušiť odvolacie konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. s poukazom

na dovolacie konanie vo veci žalobcu G. M. V., A. proti žalovanému S., a. s., vedené na

Najvyššom súde Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora   pod sp. zn. 1M Obdo V 4/2010, v ktorom sa posudzuje aj otázka platnosti

zmeniek, obsahovo totožných so zmenkami, ktoré sú predmetom odvolacieho konania.

V uvedenej veci dovolací súd konštatoval neplatnosť predmetných zmeniek a rozsudkom zo

dňa 25. 08. 2011 rozhodol tak, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol.

V tejto súvislosti preto nemožno považovať za dôvodný ani návrh žalovaného na pripustenie

dovolania.  

Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania zo dňa 21. 12. 2011,

v ktorom žalovaný poukazuje na konanie, vedené na Ústavnom súde SR na základe ústavnej

sťažnosti účastníka dovolacieho konania, vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky

pod   sp. zn. 1M Obdo V 4/2010, ako aj sám žalovaný uvádza, predmetom rozhodovania

ústavného súdu je otázka, či v konaní pred dovolacím súdom bola splnená požiadavka

ústavného práva účastníka konania na zákonného sudcu. Nie sú preto splnené podmienky pre

prerušenie odvolacieho konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.

Žalovaný v podaní zo dňa 22. 12. 2011, označeným ako sťažnosť na odňatie veci

zákonnému sudcovi uviedol, že aj v prípade pripustenia výkladu, že zákonným senátom   4 Obo 98/2011

účastníkov konania bol od roku 2010 senát pridelený náhodným výberom v roku 2010

po opätovnom postúpení veci na Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania

účastníka konania, teda senát v zložení predseda senátu JUDr. Priecelová, členovia senátu

JUDr. Šatka a JUDr. Pepelová, možno konštatovať, že došlo k porušeniu práva účastníkov

na zákonného sudcu. V takomto prípade by mal senát v tomto zložení v súčasnosti vo veci

konať a rozhodnúť. Začiatkom roku 2011 síce došlo k reorganizácii senátu, avšak

vychádzajúc z princípu nemennosti ustanoveného zákonného sudcu má žalovaný za to, že

JUDr. Šatka je v takomto prípade zákonným sudcom účastníkov konania, pretože bol

ustanovený náhodným výberom, pôsobí na Najvyššom súde Slovenskej republiky a jeho

funkcia sudcu nezanikla. Žalovaný má za to, že účastníkom konania bol odňatý zákonný

sudca JUDr. Šatka. Preto žiada, aby v odvolacom konaní v predmetnej veci rozhodoval senát,

pozostávajúci zo zákonných sudcov.

K tejto námietke odvolací súd konštatuje, že po začatí odvolacieho konania dňa

08. 03. 2010 bola predmetná vec pridelená do senátu 4 O v zložení, uvedenom žalovaným.

Po rozhodnutí o odvolaní žalovaného proti opravnému uzneseniu č. k. 58Cb 55/99-1031

zo dňa 24. 03. 2010 odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa bez vydania rozhodnutia

(spôsobom „ inak“) za účelom doplnenia rozsudku, dňa 31. 05. 2011.

Podľa časti IV bod 10 Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok

2011, ak päťčlenný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zruší rozhodnutie

trojčlenného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vec mu vráti na ďalšie konanie,

koná a rozhoduje senát, v ktorom pôsobí sudca, ktorý bol sudcom - spravodajcom v senáte,

ktorý vydal zrušené rozhodnutie. Ak taký senát neexistuje, pridelí sa vec náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov, schválených ministerstvom podľa

rozvrhu práce. To isté sa vzťahuje na prípady opätovného pridelenia veci po jej vrátení bez

vydania rozhodnutia (spôsobom „inak „“) alebo po vrátení veci z Ústavného súdu SR.

V danom prípade po opätovnom predložení veci odvolaciemu súdu dňa 26. 08. 2011

konal a rozhodoval senát, v ktorom pôsobí sudca, ktorý bol sudcom spravodajcom vo veci

pred jej vrátením súdu prvého stupňa bez vydania rozhodnutia spôsobom „inak“. Uvedená

námietka žalovaného preto nie je dôvodná.

  4 Obo 98/2011

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 28. decembra 2011

  JUDr. Viera Pepelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová