4Obo/9/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Pepelovej a členiek JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Aleny Priecelovej v právnej veci žalobkyne: O.. P. W., nar. XX.XX.XXXX, U. E. X, Bratislava zastúpenej Advokátskou kanceláriou Patassy, s.r.o., so sídlom Koceľova 9, Bratislava proti žalovanému: JUDr. Anton Tichý, M. R. Štefánika 20, Pezinok, správca konkurznej podstaty úpadcu Stavebné bytové družstvo Viktória, Miletičova 1, Bratislava, IČO: 31 397 425 o vylúčenie veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 16Cbi/24/2004-557 zo dňa 22. marca 2017, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 16Cbi/24/2004-557 zo dňa 22. marca 2017 p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

1. Žalobou podanou dňa 05.04.2004 sa žalobkyňa domáhala vylúčiť nebytový priestor č. 12/7 na Kresánkovej ulici 13 v Bratislave na I. nadzemnom podlaží o výmere 83,24m2, na parc. č. 1426/491, druh stavby 707, popis stavby rozostavaná garáž, na parc. č. 1426/488, súp. č. 3346, druh stavby 500, popis stavby Kresánkova 9, na parc. č. 1426/489, súp. č. 3346, druh stavby 500, popis stavby Kresánkova 11, na parc. č. 1426/490, súp. č. 3346, druh stavby 500, popis stavby Kresánkova 13, na parc. č. 1426/492, súp. č. 3346, druh stavby 500, popis stavby Matejková 1, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 8324/591115, zapísaná na LV č. XXXX, zo súpisu majetku konkurznej podstaty. Namietala, že predmetný nebytový priestor nebol zahrnutý správcom do majetku konkurznej podstaty oprávnene, pretože ho nadobudla dobromyseľne, b e z vedomia akýchkoľvek právnych vád na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2003 od predávajúceho spol. K.S.I., spol. s r o. Mierová 62, Bratislava, ICO: 31 329 357. Jej vlastnícke právo bolo právoplatným rozhodnutím príslušného katastrálneho úradu o vklade dňa 18.09.2003 pod č. V-3837/03 zapísané do katastra nehnuteľností.

2. Rozsudkom sp. zn. 16Cbi/24/2004-557 zo dňa 22. marca 2017 súd prvej inštancie určil, že žalovaný,ako správca konkurznej podstaty úpadcu Stavebné bytové družstvo Viktória, Miletičova 1, Bratislava, IČO: 31 397 425, je povinný vylúčiť zo súpisu majetku konkurznej podstaty nehnuteľnosť: nebytový priestor č. 12/7 na Kresánkovej ulici 13 v Bratislave na I. nadzemnom podlaží o výmere 83,24 m2, na parc. č. 1426/491, druh stavby 707, popis stavby rozostavaná garáž, na parc. č. 1426/488, súp. č. 3346, druh stavby 500, popis stavby Kresánkova 9, na parc. č. 1426/489, súp. č. 3346, druh stavby 500, popis stavby Kresánkova 11, na parc. č. 1426/490, súp. č. 3346, druh stavby 500, popis stavby Kresánkova 13, na parc. č. 1426/492, súp. č. 3346, druh stavby 500, popis stavby Matejková 1, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 8324/591115, zapísaná na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava IV, katastrálny odbor, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnej žalobkyni súd priznal plnú náhradu trov konania.

3. V predmetnom rozhodnutí ustálil skutkový stav nasledovne: Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4K 22/03 zo dňa 24.09.2003 bol vyhlásený konkurz na majetok Stavebného bytového družstva Viktória. Dňa 17.02.2004 zaradil správca konkurznej podstaty SBD Viktória do súpisu majetku aj predmetný nebytový priestor č. 12/7. Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX je žalobkyňa v celosti. Dňa 18.07.2001 uzatvorilo SBD Viktória zmluvu s veriteľmi POĽNOBANKA a.s. a MERKURIA a.s. Na základe zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 03.04.2002 postúpilo SBD Viktória na spoločnosť APROX, spol. s r.o. práva a povinnosti zo zmluvy o výstavbe. Postúpené práva a povinnosti sa týkali aj predmetného nebytového priestoru 12/7. Na základe zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 10.04.2002 postúpila spoločnosť APROX, spol. s r.o. práva a povinnosti zo zmluvy o výstavbe na spol. ISTROTECH, s.r.o., Cintorínska 17, Bratislava, IČO: 35791144. Postúpené práva a povinnosti sa týkali aj predmetného nebytového priestoru 12/7. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.10.2002 došlo k prevodu vlastníckeho práva predmetného nebytového priestoru č. 12/7 zo spoločnosti ISTROTECH, s.r.o. na spoločnosť K.S.I., spol., s.r.o. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2003 došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému nebytovému priestoru č. 12/7 zo spoločnosti K.S.I., spol. s r.o. na žalobkyňu. Všetky uvedené prevody prešli riadnym zápisovým konaním na príslušnom katastri nehnuteľností.

4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba bola podaná oprávnene. Skutočnosti, že na majetok úpadcu SBD Viktória bol vyhlásený konkurz ako aj, že boli uzatvorené zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 27.03.2002 a 03.04.2002 medzi SBD Viktória a spoločnosťou APROX, spol. s r.o. a zmluva o postúpení práv a povinností spoločnosti APROX, spol. s r.o. na spoločnosť ISTROTECH, s.r.o., ako aj uzavretie zmluvy o prevode nebytového priestoru č. 12/7 zo dňa 07.10.2002 medzi spoločnosťou ISTROTECH, s.r.o. a spoločnosťou K.S.I., spol. s.r.o., ako aj uzavretie zmluvy o prevode nebytového priestoru č. 12/7 zo dňa 26.08.2003 medzi spoločnosťou K.S.I., spol. s.r.o. a žalobkyňou, boli medzi účastníkmi nesporné. Spornou v tomto konaní bola namietaná absolútna neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 27.03.2002 a 03.04.2002, ktorou boli postúpené práva a povinnosti z SBD Viktória na spoločnosť APROX, spol. s r.o. a tým aj neplatnosť všetkých nasledujúcich zmlúv týkajúcich sa prevodu predmetného nebytového priestoru. V rámci konania o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty sa súd zaoberal otázkou vlastníctva k predmetnému nebytovému priestoru, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že žaloba o určenie vlastníckeho práva vedená na OS Bratislava IV, ktorou sa žalovaný domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetnému nebytovému priestoru bola zamietnutá z procesných dôvodov - nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na strane správcu konkurznej podstaty.

5. Súd posúdil zmluvu o postúpení práv a povinností zo dňa 27.03.2002 a 03.04.2002 ako platnú. Tieto zmluvy boli v súlade s § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") uzatvorené slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, bol v nich presne určený predmet zmluvy a prejavená vôľa účastníkov takúto zmluvu uzavrieť. Na pojednávaní dňa 22.03.2017 žalovaný uviedol, že netrvá na vykonaní dokazovania výsluchom svedkov S. E. a D.. H. W.. Je pravdou, že po uzavretí tejtozmluvy o postúpení práv a povinností, vzhľadom na reťazenie ďalších udalostí týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti, mohli u žalovaného vzniknúť pochybnosti o platnosti predmetných zmlúv z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi. Takéto podozrenie správcu malo podľa názoru súdu viesť k podaniu žaloby, ktorou by sa správca v zákonnej lehote domáhal odporovateľnosti právnych úkonov. Takáto žaloba však zo strany správcu podaná nebola. Neobstojí teda vznesená námietka absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení práv a povinností zo strany správcu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. V konaní nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že by zmluvami o postúpení práv a povinností zo dňa 27.03.2002 a 03.04.2002 došlo na strane SBD Viktória a spoločnosti APROX, spol. s r.o. ku konaniu, ktoré by obchádzalo zákon, bolo by v rozpore so zákonom alebo v rozpore s dobrými mravmi. Účastníci týchto zmlúv jasne prejavili v uvedených zmluvách svoju vôľu realizovať obchodný prípad prevodom práv a povinností k výstavbe predmetného nebytového priestoru. Skutočnosť, že tieto práva a povinnosti boli následne postúpené na ďalšie 4 spoločnosti okrem iného aj na spoločnosť ISTROTECH, spol. s r.o., sama o sebe ešte nemôže byť dôvodom na posúdenie týchto zmlúv ako absolútne neplatných z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu je potrebné a spravodlivé poskytnúť v tomto konaní právnu ochranu žalobkyni, ktorá riadne uzavrela dňa 26.08.2003 kúpnu zmluvu o prevode nebytového priestoru č. 12/7 a prislúchajúcom podiele na spoločných častiach a zariadeniach domu. Žalobkyňa v čase podpisu kúpnej zmluvy mohla vychádzať v otázke preukázania vlastníckeho práva len z výpisu z katastra nehnuteľností, kde bola spoločnosť K.S.I., spol. s r.o. uvedená ako vlastník a to bez poznámky. Žalobkyňa v čase podpisu kúpnej zmluvy predmetného nebytového priestoru nemohla mať reálnu vedomosť o tom, že medzi SBD Viktória, POĽNOBANKOU a.s., a MERKÚRIA a.s., bola uzatvorená nejaká zmluva, na výpise z listu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti neboli uvedené žiadne ťarchy a nemohla teda ani pri vynaložení maximálnej obozretnosti a ostražitosti zistiť a mať vedomosť o tom, že by kupovaná nehnuteľnosť mohla mať právne alebo iné vady. Žalobkyňa podpísala kúpnu zmluvu v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľností a zaplatila dohodnutú kúpnu cenu a to ešte v deň podpisu zmluvy, čo mal súd preukázané fotokópiou pokladničného dokladu.

6. Vzhľadom na tú skutočnosť, že súd posúdil namietanú zmluvu o postúpení práv a povinností zo dňa 27.03.2002 a 03.04.2002 za platnú, a vzhľadom k tomu, že žalobkyňa získala vlastníctvo k predmetnému nebytovému priestoru na základe riadne uzavretej zmluvy zo dňa 26.08.2003, dospel k záveru, že nadobudnutie vlastníctva žalobkyňou bolo riadne preukázané. Ani prípadná námietka, že za tento prvý prevod práv k výstavbe ( analog. Kúpna zmluva ) nebola úpadcovi zaplatená žiadna odplata nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu, pretože v súlade s § 409, § 448 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka nie je zaplatenie kúpnej ceny podmienkou, ktorá by mala za následok neplatnosť zmluvy. Na základe predložených listinných dokladov súd zistil, že úpadca (ako stavebník č. 1) nadobudol práva a povinnosti zo zmluvy o výstavbe od stavebníka č. 2 (POĽNOBANKA, a.s., Bratislava) a rovnakou formou prejavil vôľu tieto práva a povinnosti následne zmluvou postúpiť na tretiu osobu (APROX, spol. s r.o.). Zo zmlúv o postúpení práv a povinností z 27.03.2002 a 03.04.2002 vyplýva, že nešlo o bezodplatný prevod práv a povinností, nakoľko spoločnosť APROX, spol. s r. o., Bratislava (ako stavebník č. 70) sa v článku 3. bode 8 zaviazala, že stavebníkovi č. 1 zaplatí najneskôr do 15.04.2002 sumu 28.716.760,- Sk (zmluva o postúpení práv a povinností z 27.03.2002) a sumu 6.182.162,-Sk (zmluva o postúpení práv a povinností z 03.04.2002). Z hľadiska posúdenia platnosti zmluvy o postúpení práv a povinností, nie je podstatnou náležitosťou dohoda o odplate. Súd prvej inštancie poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR") sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že aj v jeho judikatúre bola stanovená povinnosť pre všeobecné súdy zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t. j. také, aby úzkostlivé lipnutie zákona v prospech jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť druhej procesnej strany. Aj podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť verejnej moci konať tak, aby do vlastníckeho práva jednotlivca sama nezasahovala, ale rovnako aj povinnosť poskytnúť vlastníkovi ochranu v prípade, keď je jeho vlastnícke právo rušené, či obmedzované zo strany tretích subjektov. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnychvzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty, odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (viď aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takéhoto nadobúdateľa vlastníckeho práva sa všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri spochybňovaní jeho vlastníctva treťou osobou. Vlastníckemu právu, ktoré vlastník nadobudol zákonným spôsobom a v dobrej viere v právo musí byť poskytnutá právna ochrana. Dobrá viera nadobúdateľa vlastníckeho práva musí všeobecne požívať ústavnú ochranu tak, ako vlastnícke právo pôvodného vlastníka, pretože vychádza zo základných princípov právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv a súvisí s dôverou jednotlivcov v akty verejnej moci.

7. Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetný nebytový priestor v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu SBD Viktória nepatril úpadcovi a ani v priebehu konkurzného konania úpadca tento majetok nenadobudol, rozhodol súd prvej inštancie vo veci tak, že predmetný nebytový priestor č. 12/7 vylúčil zo súpisu majetku konkurznej podstaty.

8. Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolanie dňa 11.05.2017.

9. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym právnym záverom. Jednoznačne sa nevysporiadal s posúdením absolútnej neplatnosti predmetných zmlúv o prevode nehnuteľností z dôvodu ich rozporu s ustanovením § 31 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že vykonané úkony - zmluvy o prevode práv a povinností konateľmi spoločnosti APROX Sk a ďalšími 4 transportnými spoločnosťami neboli vážne a slobodné právne úkony v súlade so zákonom a dobrými mravmi ako zásadami poctivého obchodného vzťahu okrem iného aj preto, že títo konatelia plnili vôľu iných osôb, iba podpisovali pripravené listiny o právnych úkonoch bez toho, aby vedeli, čo je ich obsahom. Tieto skutočnosti boli v rámci dokazovania jednoznačne preukázané. Uskutočňovanie prevodov za sumu cca 35 miliónov Sk bez overenia platobných možností nadobúdateľa APROX túto sumu zaplatiť, bez akéhokoľvek zabezpečenia tohto záväzku a následné okamžité „ darovanie" týchto nehnuteľností ďalším pripraveným subjektom a to bez ohľadu na to, že APROX odplatu v dohodnutej výške a lehote nezaplatil a ani nemal z čoho zaplatiť, je zjavným úmyselným organizovaným tunelovaním úpadcu, pri ktorom nemožno v žiadnom prípade uvažovať o nedbanlivosti, ale o priamom úmysle účastníkov. Predmetnými právnymi úkonmi nešlo iba o úmysel poškodiť veriteľov, ale aj o úkony neslobodné, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi, došlo pri nich k úmyselnému nezákonnému prevodu vlastníctva k súboru nehnuteľností z majetku SBD Viktória tunelovaním. Tieto úkony jednoznačne vykazujú nedostatok slobodnej a vážnej vôle účastníkov a tiež nedostatky formálnoprávne.

10. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému priznal náhradu trov konania, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. Súd vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

12. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd odvolací [podľa § 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.")] po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 a § 356 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.), postupom bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto ako vecne správne potvrdil, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením /§ 387 ods. 1 a 2 C.s. p./

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní o vylučovacej žalobe podľa § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov súd prejudiciálne posudzuje otázku vlastníckeho práva k vylučovanej veci, aby mohol dospieť k záveru o správnosti postupu správcu konkurznej podstaty úpadcu pri zapísaní spornej nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty. Žalovaný v konaní spochybnil platnosť zmlúv o postúpení práv a povinností zo dňa 27.03.2002 a 03.04.2002 uzavretých medzi SBD Viktória a spoločnosťou APROX, spol. s r.o., následne medzi spoločnosťou APROX, spol. s r.o. a spoločnosťou ISTROTECH, spol. s r.o., uzavretie zmluvy o prevode nebytového č. 12/7 zo dňa 07.10.2002 medzi spoločnosťou ISTROTECH, s.r.o. a spoločnosťou K.S.I., spol. s r.o., ako aj zmluvy o prevode nebytového priestoru zo dňa 26.08.2003 medzi spoločnosťou K.S.I. a žalobkyňou.

15. V čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2003 bola spoločnosť K.S.I. spol. s r.o. ako predávajúci vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, vedenej na LV č. XXXX, kat. územie P. R., vedenom na katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra Bratislava IV, č. súp. 3346, Kresánkova 9. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že pre posúdenie platnosti zmluvy o postúpení práv a povinností nie je rozhodujúca skutočnosť, či došlo k zaplateniu kúpnej ceny zo strany postupníka. Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť v dobrej viere a v tejto súvislosti súd prvej inštancie dôvodne poukázal aj na súdnu judikatúru k predmetnej problematike /I.ÚS 549/2015, R 14/2009 /.

16. Odvolací súd tiež poukazuje na obdobné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydané pod sp. zn. 1ObdoV/3/2015 z 26.05.2016, sp. zn. 3Obo/14/2016 z 21.06.2016, sp. zn. 1Obo/37/2015 zo 04.10.2016, v ktorých bol vyslovený právny názor, že právne úkony úpadcu, týkajúce sa postúpenia práv a povinností /zmluvy z 27.03.2002 a 03.04.2002 / sú platnými právnymi úkonmi, keďže neodporujú zákonu, zákon neobchádzajú a ani sa nepriečia dobrým mravom.

17. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnej žalobkyne priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C. s. p..

18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Podľa § 420 C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie e prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p.). Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( § 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1,2 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).