4Obo/9/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: AGROSPOL POLOMKA, a. s. "v likvidácii", "v konkurze", Polomka, IČO: 31 628 389, o schválenie konečnej správy o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty, na odvolanie predsedu predstavenstva úpadcu, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2012, č. k. 47K 12/2004-Kl-656, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2012, č. k. 47K 12/2004-Kl-656 potvrdzuje.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako konkurzný súd alebo súd prvého stupňa) uznesením z 12. 12. 2012, č. k. 47K 12/2004-Kl-656 schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty úpadcu AGROSPOL POLOMKA, a. s. "v likvidácii", "v konkurze", Polomka a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty JUDr. Pavla Vršku, F. z 27. 06. 2012 v znení jej úpravy doručenej súdu 17. 10. 2012 a dodatku doručeného 10. 12. 2012 v tomto rozsahu:

Príjmy konkurznej podstaty predstavujú sumu 36 924,18 eur, výdavky konkurznej podstaty - zaplatené počas konkurzu, t. j. pohľadávky proti podstate predstavujú sumu 22 519,50 eur. Odmena správcu konkurznej podstaty JUDr. Pavla Vršku je 5 828,85 eur, z čoho bola zálohovo vyplatená suma 2 938,65 eur a na doplatenie zostáva suma 2 890,20 eur. Výdavky správcu sú 3 500,40 eur, ktoré už boli v priebehu konkurzu zaplatené. Na rozdelenie veriteľom zostáva suma 14 404,68 eur.

Z odôvodnenia vyplýva, že správca konkurznej podstaty úpadcu predložil konkurznému súdu konečnú správu o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty z 27. 06. 2012 v znení jej úpravy doručenej súdu 17. 10. 2012 a dodatku doručeného 10. 12. 2012. Voči konečnej správe podal úpadca námietky, v ktorých uviedol, že správca mal na pokyn súdu odstrániť nebezpečný odpad nachádzajúci sa v areáli spoločnosti AGROSPOLOČNOSŤ Polomka, s. r. o., Polomka na náklady konkurznej podstaty, avšak ku dňu vyvesenia konečnej správy nebol tento odpad odstránený.

Z predloženej konečnej správy konkurzný súd zistil, že celkový príjem podstaty predstavuje sumu 36 924,18 eur, čo je súčet príjmu zo speňaženia majetku úpadcu a príjmu získaného inou činnosťou správu (31 523,96 eur + 5 400,22 eur = 36 924,18 eur). Výdavky konkurznej podstaty predstavujú celkovú sumu 22 519,50 eur. Jedná sa o pohľadávky proti podstate, ktoré boli zaplatené počas konkurzu a pozostávajú zo sumy 9 201,05 eur, ktorá zahŕňa bankové poplatky a náklady vynaložené na udržiavanie a správu podstaty vrátane cestovného správcu, zo sumy 2 938,65 eur predstavujúce preddavok na odmenu správcu, zo sumy 9 979,80 eur, čo je úhrada za likvidáciu nebezpečného odpadu v prospech firmy Detox s. r. o., Banská Bystrica a zo sumy 400,- eur, čo je náhrada cestovného správcu a jeho telefónnych nákladov v spojitosti s likvidáciou nebezpečného odpadu.

Po preskúmaní námietok úpadcu súd prvého stupňa konštatoval, že tieto nesmerujú proti základnej štruktúre konečnej správy, ktorou je preskúmanie príjmovej časti konečnej správy, výdavkovej časti správy (výdavky proti podstate už zaplatené) ani proti odmene správcu a napokon sume určenej na uspokojenie veriteľov. Ďalej uviedol, že správca zabezpečil likvidáciu nebezpečných odpadov, katalógové číslo 020108 (agrochemický odpad) a žiadnym hodnoverným spôsobom nebolo preukázané, že odpady pod katalógovým číslom 170902 pochádzajú z prevádzkovej hospodárskej činnosti úpadcu. Konkurzný súd sa nestotožnil so stanoviskom úpadcu, že správca je oprávnený zahrnúť náklady na odstránenie nebezpečného odpadu až do výšky 21 194,37 eur ako pohľadávku proti podstate. Jednak taká pohľadávka proti podstate ku dňu prejednania konečnej správy nevznikla, pričom treba vziať zreteľ na to, že v tomto konkurznom konaní si uplatnil pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie konkurzný veriteľ, ktorý musí byť uspokojený z výťažku predaja majetku, ku ktorému má záložné právo postupom podľa § 28 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV) a ďalej veritelia v poradí podľa § 31 ods. 6 ZKV. Na rozdelenie veriteľom nezostáva suma 21 194,37 eur, ale len suma 14 404,68 eur, ktorú súd určil tak, že je to celkový príjem podstaty, t. j. 36 924,18 eur mínus celkové výdavky podstaty, t. j. 22 519,50 eur. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že odmena správcu podľa § 6 písm. a/ a § 7 ods. 1 vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení neskorších predpisov predstavuje sumu 5 828,85 eur, z toho bola správcovi zálohovo vyplatená odmena 2 938,65 eur a zostáva mu doplatiť 2 890,20 eur. Výdavky správcu súd prvého stupňa považoval za dôvodné v sume 3 500,40 eur. Suma určená na rozdelenie veriteľom predstavuje čiastku 14 404,68 eur, celkový príjem podstaty, t. j. 36 924,18 eur mínus výdavky zaplatené počas konkurzu, t. j. 22 519,50 eur.

Proti uzneseniu o schválení konečnej správy podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie predseda predstavenstva úpadcu P. H., B.. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal na predchádzajúce podanie z 11. 12. 2012. Uviedol, že správca napriek pokynu súdu neodstránil nebezpečný odpad v celom rozsahu na náklady konkurznej podstaty, ale len jednu jeho časť (boli odstránené staré agrochemikálie, ale k odstráneniu stavebnej sute nedošlo). V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že správcovi konkurznej podstaty aj po odstránení jednej časti nebezpečného odpadu zostali k dispozícii finančné prostriedky zo speňaženia majetku úpadcu v celkovej výške 14 404,68 eur a bol oprávnený a dokonca aj povinný ich použiť na daný účel. Odvolateľ súdu prvého stupňa vytkol, že nebral do úvahy jeho predchádzajúce tvrdenia o neodstránení nebezpečného odpadu v celom rozsahu, aj napriek existencii finančných prostriedkov v podstate úpadcu. Odvolateľ navyše namietal, že napadnuté uznesenie je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), nakoľko konkurzný súd sa nevysporiadal s úpadcom prezentovanými tvrdeniami a relevantným spôsobom vyvracajúcimi správnosť postupu správcu. Podľa odvolateľa správca bol povinný zabezpečiť aj odstránenie nebezpečného odpadu vo forme stavebnej sute, takto vzniknuté náklady uplatniť ako pohľadávku proti konkurznej podstate a upraviť konečnú správu v jej výdavkovej časti. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podaním doručeným súdu prvého stupňa 04. 01. 2013 odvolateľ doplnil svoje odvolanie o ďalší odvolací dôvod, a to že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vdoplnení odvolania opätovne namietal tie skutočnosti, ktoré vytýkal aj v odvolaní. K odvolaniu úpadcu sa vyjadril správca konkurznej podstaty úpadcu. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť AGROSPOL POLOMKA, a. s. "v likvidácii", "v konkurze", Polomka vstúpila k 12. 08. 2012 do likvidácie a oprávneným konať za spoločnosť je likvidátor Ing. J. B.. Predseda predstavenstva P. H. tak nemá oprávnenie konať za spoločnosť. Ďalej k odvolateľom namietaným dôvodom uviedol, že predmetný pevný odpad nevznikol z činnosti úpadcu, a preto nebol dôvod, aby zabezpečil jeho likvidáciu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v konkurznom konaní bola prihlásená aj pohľadávka veriteľa s právom na oddelené uspokojenie a ako správca konkurznej podstaty je viazaný ustanovením § 31 ods. 6 ZKV. S rozhodnutím konkurzného súdu, ktorým schválil konečnú správu, sa stotožnil a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s.p. a dospel k záveru, že odvolanie predsedu predstavenstva úpadcu - P. H. nie je dôvodné.

Námietka správcu konkurznej podstaty, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou nie je dôvodná. Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel: Sa, vložka číslo: 269/S, štatutárnym orgánom úpadcu je predstavenstvo. Predsedom predstavenstva je P. H., ktorý podal odvolanie v mene úpadcu. Likvidátorovi spoločnosti Ing. J. B. skončila funkcia k 06. 08. 2008.

Konkurzný súd uznesením zo dňa 14. 03. 2008 č. k. 47K/ 12/2004/208 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - AGROSPOL POLOMKA, a. s.,,v likvidácii“ so sídlom Polomka, IČO: 31 628 389. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Pavol Vrška.

Správca konkurznej podstaty úpadcu AGROSPOL POLOMKA a. s. „v konkurze“, predložil konkurznému súdu konečnú správu o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty zo dňa 27. 06. 2012 v znení jej úpravy doručenej súdu dňa 17. 10. 2012 a dodatku doručeného súdu dňa 10. 12. 2012.

Podľa § 29 ods. 3 Zákona o konkurze a vyrovnaní ( ďalej ZKV) súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov. Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky. Súd je povinný oznámiť veriteľom na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku, kedy bude konečná správa vyvesená na úradnej tabuli súdu s tým, že od tohto termínu môžu podávať námietky. Jedná sa o procesnú lehotu. Po uplynutí 15 dňovej lehoty súd nariadi pojednávanie na prejednanie konečnej správy (§ 29 ods. 4 ZKV).

Súd je povinný predvolať na pojednávanie úpadcu a správcu a ak boli podané námietky, aj veriteľov, ktorí námietky podali. Zákon o konkurze a vyrovnaní neupravuje bližšie postup súdu pri prejednávaní konečnej správy. Pri prejednávaní podaných námietok veriteľov môžu vzniknúť rozpory a nedostatky správy, čo by mohlo mať vplyv na zmenu správy, prípadne vyúčtovanie odmeny a výdavkov, a preto konkurzný súd môže len schváliť, alebo neschváliť predloženú konečnú správu, resp. jej časť. O schválení, resp. neschválení konečnej správy súd rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie každý účastník konania, vrátane správcu.

Zo spisu vyplýva, že konkurzný súd nariadil pojednávanie na prejednanie konečnej správy dňa 12. decembra 2012. Na pojednávanie sa dostavil správca konkurznej podstaty a úpadca, ktorý podal námietky sa pojednávania nezúčastnil.

Námietky úpadcu smerovali voči tomu, že konkurzný súd uložil dňa 23. 05. 2012 správcovi v rámci dohľadu pokyn na zabezpečenie likvidácie nebezpečného odpadu nachádzajúceho sa v areáli spoločnosti AGROSPOLOČNOSŤ Polomka, s. r. o., Polomka. Uvedený nebezpečný odpad mal správca úpadcu odstrániť na náklady konkurznej podstaty. Domnieva sa, že ku dňu vyvesenia konečnej správy všaknebol nebezpečný odpad napriek pokynu súdu z areálu odstránený. Správca vo výdavkovej časti neuviedol výšku nákladov, ktoré sa majú vzťahovať na odstránenie nebezpečného odpadu.

Z obsahu zápisnice o prejednaní konečnej správy o speňažení majetku (č. l. 645) jednoznačne vyplýva, že súd sa zaoberal podanými námietkami úpadcu, doručené súdu dňa 09. 11. 2012, ku ktorým sa vyjadril aj správca konkurznej podstaty. Vyvrátil tvrdenie odvolateľa ohľadne neodstránenia odpadu. Potvrdil, že spoločnosť DETOX, s. r. o., Banská Bystrica vykonala na základe zmluvy o odbere odpadu č. 201004-398 zo dňa 19. 11. 2012 odber a zneškodnenie odpadu v celkovom množstve 7 791,- kg. Za odber a zneškodnenie odpadu bolo spoločnosti DETOX, s. r. o. vyplatená čiastka 9 979,80 eur, čo predstavuje pohľadávku proti podstate. Súčasne si správca, v tomto podaní uplatnil náhradu 400,- eur za cestovné náklady a telefón, ktoré mu vznikli v spojitosti so zabezpečovaním likvidácie nebezpečného odpadu s tým, že tieto boli zaplatené z podstaty.

Úpadca okrem tvrdenia nepredložil žiadny relevantný dôkaz, že pevný odpad pod katalógovým číslom 1709 02 pochádza taktiež z prevádzkovej hospodárskej činnosti úpadcu, a preto nebol dôvod, aby správca zabezpečil jeho likvidáciu z finančných prostriedkov získaných zo speňaženia konkurznej podstaty, resp. navýšil výdavky konkurznej podstaty o pohľadávku proti podstate, ktorá reálne nevznikla.

Napadnuté uznesenie o schválení konečnej správy obsahuje vo výrokovej časti podstatné údaje a to výška sumy určená na rozdelenie veriteľom, výška nákladov správy a výdavkov a výška odmeny správcu, čím je daný právny základ pre rozvrhové uznesenie v zmysle § 30 ods. 1 ZKV. Taktiež odvolací súd nezistil absenciu zákonných náležitostí rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. a konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa je náležite odôvodnené.

Konkurzný súd sa náležite vysporiadal s podanými námietkami odvolateľa a napadnuté uznesenie bolo vydané v súlade s ust. § 29 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní č. k. 328/1991 Zb. v znení zmien doplnkov, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.