Najvyšší súd

4 Obo 84/2011

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., a. s., C., IČO: X., proti

žalovanému: A. H., N., zastúpený advokátom JUDr. D. Ľ., D., o zaplatenie 21 352 eur  

(640 561,10 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. Z-2-35 Cb 618/1995-290 zo 07. 07. 2011, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

Z-2-35 Cb 618/1995-290 zo 07. 07. 2011 v napadnutej vyhovujúcej časti a   vo výroku

o náhrade trov konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

  Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 18 596,78 eur (560 246,60 Sk) s 26,5% úrokom z omeškania od 23. 03. 1995

do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 743,81 eur (22 408 Sk). Ďalším výrokom

konanie v časti o zaplatenie o 4 172,70 eur (125 706,70 Sk) zastavil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu S., a. s. mestská

pobočka L., žalobou uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie 640 561,10 Sk s 26,5%

úrokom z omeškania od 17. 09. 1992 do zaplatenia titulom nesplateného úveru z úverovej

zmluvy č. 78/60185 zo 16. 04. 1991. V priebehu konania súd pripustil, aby na strane žalobcu

namiesto pôvodného žalobcu vstúpila S., a. s., C.. Konštatoval, že je nesporné, že právny

predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli 16. 04. 1991 úverovú zmluvu podľa § 382 až § 384

Hospodárskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške

700 000 Sk a žalovaný sa zaviazal úver splatiť do 30. 04. 1995. V konaní bolo preukázané, že

právny predchodca žalobcu splnil povinnosť poskytnúť finančné prostriedky žalovanému, ale

žalovaný nepreukázal splnenie povinnosti vrátiť finančné prostriedky banke. V priebehu   4 Obo 48/2011

konania žalobca znížil   žalovanú istinu na 560 246,60 Sk v súvislosti s opatrením Národnej

banky Slovenskej republiky, podľa ktorého pri úveroch poskytovaných podnikateľom, bola

daná možnosť upustiť od vymáhania časti pohľadávky, a to v rozsahu fiktívnych úrokov.

Žalobca žiadal zaplatenie 560 246,60 Sk s 26,5% úrokom z omeškania od 22. 03. 1995  

do zaplatenia, a preto súd podľa § 96 ods. 1 O. s. p. konanie v časti späťvzatia žaloby zastavil.

Súd ďalej konštatoval, že je nesporné, že žalovaný porušil záväzok voči žalobcovi

a dohodnuté splátky neplatil. Špecifikáciou úveru žalobca preukázal, že celková suma

uhradená žalovaným predstavuje 358 321,20 Sk a suma nesplateného úveru s úrokmi

predstavuje 560 246,60 Sk. Z uvedeného dôvodu s odkazom na § 382 a § 384 Hospodárskeho

zákonníka žalobe vyhovel. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd uvedený rozsudok

zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z predložených dokladov mal súd

opakovane za osvedčené, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli 16. 04. 1991

úverovú zmluvu o účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov, na základe ktorej bol

žalovanému poskytnutý úver vo výške 700 000 Sk na nákup prívesu k súprave LIAZ.  

Na zabezpečenie pohľadávky z úveru bolo zriadené záložné právo. Úverovou zmluvou sa

žalovaný zaviazal splatiť úver s úrokmi vo výške + 4% nad základnú sadzbu ročne, odmeny

náhrady, prípadne paušály náhrad za poskytovanie úveru a za úkony vykonané v súvislosti so

správou úveru podľa sadzobníka vydaného S., s ktorými bol žalovaný oboznámený, a to tak,

že úver mal začať splácať od septembra 1991 pravidelnými štvrťročnými splátkami po 69 130

Kčs vždy k 16. dňu posledného mesiaca dohodnutého obdobia. Žalovaný vzal na vedomie, že

pri úvere alebo splátke nezaplatenej v lehote banka pristúpi k zvýšeniu úrokovej sadzby  

na 13,5% nad základnú sadzbu zo sumy úveru nesplateného v lehote, odo dňa nasledujúceho

po splatnosti úveru alebo splátky. S poukazom na § 382a ods. 2 Hospodárskeho zákonníka

konštatoval súd, že bolo v konaní jednoznačne preukázané, že povinnosť poskytnúť finančné

prostriedky banka splnila žalovanému, ale žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že

poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi, resp. záväzok splatiť žalobcovi poskytnutý úver aj

dohodnutými úrokmi splnil. Žalovaný v konaní v rámci dokazovania namietal výšku istiny

a namietal tiež, že pohľadávka, ktorá je predmetom súdneho sporu nebola v konaní riadne

špecifikovaná. Namietal aj účtovanie uplatnených úrokov. Vychádzajúc z úverovej zmluvy zo

16. 04. 1991 a výpisu z kníh peňažného ústavu dospel súd k záveru, že úverová zmluva bola

riadne uzavretá 16. 04. 1991, v dôsledku čoho sa právny vzťah spravuje právnymi predpismi

platnými v čase uzavretia zmluvy, a to z. č. 157/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach

a Hospodárskym zákonníkom. Špecifikáciou úveru žalobca preukázal, že celková suma

uhradená žalovaným predstavuje 358 321,20 Sk a suma nesplateného úveru s úrokmi sumu   4 Obo 48/2011

560 246,60 Sk. K námietke žalovaného, že dochádza k duplicitnému počítaniu pohľadávky

v rozpore s právnou úpravou súd neprihliadol, pretože žalobca upravil žalobný petit na sumu

685 953,30 Sk s 26,5% úrokom od 23. 03. 1995 a uvedenú zmenu návrhu súd pripustil

18. 06. 1998 uznesením a v časti 125 706,70 Sk bola žaloba vzatá späť v súlade s výškou

postúpenej pohľadávky. Žalovaný v rámci konania opakovane namietal, že pohľadávka

z úveru nebola úročená zákonným úrokom z omeškania podľa § 378a Hospodárskeho

zákonníka, keďže žalobca so žalovaným neuzavrel dohodu, podľa ktorej úroky

ako príslušenstvo pohľadávky sa stávajú súčasťou pohľadávky a tieto sa nestali súčasťou

pohľadávky ani zo zákona a ostali jej príslušenstvom. Z prehľadu života pôžičky –

špecifikácie úveru vykonaného 03. 07. 1998 a 08. 07. 2008 a 14. 12. 2010 žalobca podľa

názoru súdu osvedčil úver pred zaplatením, úver po zaplatení, t. j. po 17. 09. 1993, stav úveru

k 14. 12. 2001 a výšku pohľadávky k 30. 11. 2010 bez kapitalizácie úrokov 1 550 720,36 Sk,

z toho výška nedoplatku istiny 274 236,60 Sk a výška nedoplatku úroku 254 177,80 Sk

a úhrady úrokov vo výške 1 276 483,76 Sk, čím opakovane preukázal, že celková suma

uhradená žalovaným po zaplatení úveru predstavuje 358 821,20 Sk a suma nesplateného

úveru s úrokmi predstavuje 560 246,60 Sk. Žalovaný namietal spôsob uzatvorenia zostatku

úveru pripísaním úrokov k istine. V tejto súvislosti súd poukázal na bod 7 úverovej zmluvy, v ktorom žalovaný dobrovoľným podpisom zmluvy súhlasil s oprávnením žalobcu pripisovať

úroky, odmeny, náhrady prípadne paušálne náhrady k istine. Dospel k záveru, že uzatvorenie

zostatku účtu nie je protiprávne ani v rozpore so zákonom a úverovou zmluvou. Z uvedených

dôvodov súd v súlade s § 382 až § 384 Hospodárskeho zákonníka a pravidiel riadenia

úverovej a devízovej činnosti bánk a sporiteľní žalobe v časti o zaplatenie 560 246,60 Sk

(18 596,78 eur) s 26,5% úrokom z omeškania od 23. 03. 1995 do zaplatenia vyhovel

a úspešnému žalobcovi podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov konania,

ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok v sume 22 408 Sk (743,81 eur).

Proti rozsudku s poukazom na § 205 ods. 2 O. s. p. podal odvolanie žalovaný. V jeho

dôvodoch uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Úverová zmluva

uzavretá 16. 04. 1991 s pôvodným veriteľom S. vo výške 700 000 Kčs s lehotou splatnosti  

do 30. 04. 1995 bola uzavretá na dobu určitú podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka.

Prehľad splácania úveru, ktorý žalobca predložil súdu v celom procese konania je nepresný,

skresľujúci priamu realizáciu skutočného splácania úveru dlžníkom, teda takého stavu, že ak

ako dlžník uhradil splátky na úver v celkovej výške 679 740 Sk, tak žalobca by podľa výpisu   4 Obo 48/2011

z kníh peňažného ústavu mal vykazovať skutočný stav zostatku, v členení na istinu,   úroky,

úroky z omeškania, ako aj ich výšku a obdobie, za ktoré boli vypočítané. U poplatkov chýba

špecifikácia ich právneho dôvodu. Pokiaľ ide o uplatňovanie úrokov z omeškania, bolo

potrebné zamerať sa na skutočnosť, ako bol formulovaný v úverovej zmluve postup v prípade

neplnenia úverovej zmluvy, akým spôsobom bol upravený zmluvne dohodnutý úrok

z omeškania po dobu trvania úverovej zmluvy (sankčný úrok), ako bola formulovaná

účinnosť úverovej zmluvy, teda či bola uzavretá na neurčitú alebo určitú dobu s pevne

dohodnutým dátumom účinností alebo uzavretá na dobu určitú do doby vrátenia poskytnutých

úverových prostriedkov, či bolo v predmetnom prípade odstúpené od úverovej zmluvy, ak áno

kedy, či pohľadávka z úveru bola úročená zákonným úrokom z omeškania, či pohľadávka

z úveru bola žalovaná na súde, ak áno s akým úrokom, zmluvným alebo zákonným. Pôvodný

veriteľ nevykonal úkony, ktoré by predmetnú pohľadávku mohli zákonným spôsobom

evidovať v reálnom čase s príslušenstvom a v ktorom by boli definované platby realizované

dlžníkom, ktorý celkove uhradil 679 740 Sk v dobe od 16. 09. 1991 do 23. 03. 1995.

Žalovaný neustále poukazoval na nedostatky v procese splácania a pochybného sledovania

zostatku úveru a v rozpore so zákonom aj s úverovou zmluvou. Zostatok úveru bol uzavretý,

tým spôsobom, že k istine boli pripočítané úroky, úroky z omeškania, poplatky, čím vznikla

suma, ktorá bola istinou žalovanej sumy. K tejto sume si veriteľ k žalobe nezákonne nárokuje

úroky z omeškania. Zo spisu doposiaľ nie je ustálená skutočná výška istiny, s ktorou sa

nevysporiadal súd pri vyhodnotení dôkazov a žalobca fiktívne vyrobil výpis z kníh peňažného

ústavu, ktorý so skutočným stavom nemal a ani v čase postúpenia pohľadávky absolútne nič

spoločné. O výške pohľadávky s príslušenstvom, ktorá bola predmetom postúpenia a o ktorej

ešte právoplatne súd nerozhodol, musí nový veriteľ zo zákona niesť dôkazné bremeno

z pohľadu pravosti, dôvodu a rozsahu výšky istiny a jej špecifikovaného príslušenstva.

Nesúhlasil so záverom súdu o oprávnení žalobcu pripisovať úroky, odmeny, náhrady prípadne

paušály náhrad k istine podľa bodu 7 úverovej zmluvy,   pretože pripisovanie jednotlivých

zložiek súm neznamená oprávnenie veriteľa, aby takéto jednotlivé zložky súm v celosti

zosumarizoval a nárokoval si z takto vzniknutej sumy príslušenstvo vo forme úrokov

z omeškania.

  Súd neskúmal ani skutočnosť, že o predmete tohto sporu sa vedie súbežne exekučné

konanie na Okresnom súde Levice pod sp. zn. EX 289/2000, a to na základe vykonateľného

exekučného titulu Okresného súdu Levice 15 Rob 66/1995 z 25. 05. 1995 na vymoženie   4 Obo 48/2011

pohľadávky 560 246,60 Sk z úverovej zmluvy 78/601/85/2 zo 16. 04. 1991. Podľa jeho

názoru ide o prekážku v konaní vo veci začatej.

Odvolateľ poukázal aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

Konajúci súd sa neriadil dôsledne ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p v spojení s § 167

ods. 2 O. s. p., pretože sa nevenoval opisu vlastných úvah a použitých myšlienkových

postupov v hmotnoprávnej rovine veci najmä v otázke interpretácie a aplikácie príslušných

ustanovení Hospodárskeho zákonníka, na základe ktorých došlo k uskutočneniu právnych

úkonov v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávok z 28. 06. 2000. Samotná zmluva

o postúpení pohľadávky ešte neznamená pravosť, dôvod a výšku pohľadávky s ktorou možno

rátať bez akýchkoľvek pochybností v žalobnom procese. Nie je zrejmé kedy a ako bola alebo

nebola postúpená predmetná žalovaná pohľadávka. Z rozsudku nie je ani zrejmé,

či predmetom zastavenia konania je istina alebo príslušenstvo a nie je zrejmé, z čoho

je vypočítaná výška súdneho poplatku. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci,   nevykonal navrhnuté dôkazy diktované do zápisnice potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe fiktívnych dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na účelovosť námietok

žalovaného deklarovaných v odvolaní. Všetky tvrdenia žalovaného boli v priebehu konania

žalobcom vyvrátené a náležite preukázané listinnými dôkazmi. Súd z vykonaného

dokazovania vyvodil správny právny záver, a preto navrhol rozsudok ako vecne správny

potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p.

prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle  

§ 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.

Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na vrátenie peňažných prostriedkov

vo výške 18 596,78 eur (560 246,60 Sk) s 26,5% úrokom z omeškania od 23. 03. 1995

do zaplatenia, poskytnutých žalovanému právnym predchodcom žalobcu na základe úverovej

zmluvy uzavretej 16. 04. 1991.

  4 Obo 48/2011

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právny

predchodca žalobcu na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške  

700 000 Sk, ktorý žalovaný v súlade s ustanoveniami zmluvy s dohodnutým úrokom nevrátil

a jeho zostatok zodpovedá sume 560 246,60 Sk. Vychádzal pritom z listinných dôkazov

predložených žalobcom, a to z úverovej zmluvy, z výpisu z kníh peňažného ústavu a písomnej

špecifikácie úveru predloženej žalobcom. Žalovaný v odvolaní namietal skutkové zistenie

súdu na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a počas celého konania tvrdil,

že zostatok nesplateného úveru je nižší ako žalovaná suma. Namietal pritom výšku istiny,

ku ktorej boli nesprávne pripisované úroky, úroky z omeškania i poplatky, výšku ktorých

taktiež namietal.

Vzhľadom na nesporne zistenú skutočnosť, že uplatnený nárok vyplýva zo zmluvy

o úvere pre individuálnych podnikateľov, uzavretej dňa 16. 4. 1991, súd prvého stupňa

správne dospel k   právnemu záveru, že právny vzťah ako aj nároky z neho vyplývajúce

sa spravujú ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka, na ktoré aj uzavretá hospodárska

zmluva odkazuje.

Podľa § 382a ods. 1 z. č. 109//1964 Zb. v znení vyhlásenom pod č. 103/1990 Zb.

(ďalej len Hospodársky zákonník) banka poskytuje úver   spravidla na základe úverovej zmluvy.

Úverovou zmluvou sa banka zaväzuje poskytnúť organizácii úver na dohodnutý účel

a v dohodnutom čase. Organizácia sa zaväzuje použiť poskytnutý úver na dohodnutý účel,

zaplatiť úrok a úver v dohodnutom čase splatiť (§ 382a ods. 2   Hospodárskeho zákonníka).

Podľa § 382a ods. 3 Hospodárskeho zákonníka, v úverovej zmluve sa dohodnú

podmienky úverovania,   najmä rozsah poskytnutého úveru, spôsob a časový plán jeho

čerpania a splácania, a spravidla spôsob a formy predkladania vzájomných informácií

a podkladov zabezpečenia úveru, pravidlá úrokovania a postup pri neplnení úverovej zmluvy.

Úverová zmluva vznikne dohodou o jej celom obsahu (§ 382a ods. 4 Hospodárskeho

zákonníka).

  4 Obo 48/2011

Práva a povinnosti účastníkov v súvislosti s poskytnutím a vrátením peňažných

prostriedkov upravuje úverová zmluva, a preto pre posúdenie uplatneného nároku je potrebné

vychádzať z jej obsahu.

V zmysle bodu 2 úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť banke úver s úrokmi

vo výške +4% nad základnú sadzbu ročne ako aj odmeny náhrady, prípadne paušály náhrad

za poskytnutie úveru a za úkony vykonávané v súvislosti so správou úveru podľa sadzobníka

vydaného S., s ktorými bol žalovaný oboznámený. V zmluve sa zároveň uvádza, že základná

sadzba úroku je stanovená sporiteľňou v rámci maximálnych hodnôt určených ŠBČS a S. ju

vyhlasuje minimálne raz mesačne na základe zmien v menovej a devízovej politike. Žalovaný

vzal tiež na vedomie, že pri úvere alebo splátke nesplatenej v lehote, S. pristúpi ku zvýšeniu

úrokovej sadzby na 13,5% nad základnú sadzbu zo sumy úveru (splátky) nesplateného

v lehote odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru (splátky). Výkladom uvedeného

ustanovenia zmluvy možno dospieť ku skutkovému záveru, že účastníci zmluvného vzťahu

dohodli odmenu za poskytnutie úveru vo forme úroku (+ 4 % nad základnú sadzbu) ako aj

sankciu za nesplatenie úveru (splátky) v dohodnutej lehote vo forme zvýšenia úrokovej

sadzby. Úroky dohodnuté v zmluve pozostávajú teda z bežných úrokov ako aj úrokov

z omeškania, ktoré sú spojené s omeškaním dlžníka so splatením splátky, či celého úveru.

Žalobca uvedenú sankciu považoval za úrok z omeškania a súd prvého stupňa úroky z omeškania žalobcovi aj priznal.

V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému

na základe uvedenej zmluvy úver a   žalovaný úver nevrátil veriteľovi v celej výške

s dohodnutým úrokom. Spornou skutočnosťou však ostala výška dlžnej sumy. Po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že záver súdu prvého stupňa o zostatku

nesplateného úveru vrátane dohodnutých úrokov, úrokov z omeškania,   poplatkov a náhrad

v sume 560 246,60 Sk je predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a žalovaný

opodstatnene poukázal na existenciu odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/  

O. s. p.. Súd   prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s opakovanými

námietkami žalovaného, týkajúcimi sa výšky úrokov, úrokov z omeškania a spôsobu

pripisovania úrokov k istine a o uplatnenom nároku rozhodol s poukázaním hlavne

na špecifikáciu úveru vypracovanú a predloženú žalobcom. Výška úrokov či poplatkov

v zmysle zmluvy nie je z predložených listinných dôkazov vzhľadom na sporné tvrdenia

účastníkov zrejmá   a v spise sa nenachádza ani   sadzobník vydaný S.,   na ktorý zmluva   4 Obo 48/2011

odkazuje. Súd neuviedol, aká bola úroková sadzba v nadväznosti na zmeny základnej sadzby

a z rozhodnutia nevyplýva,   aké konkrétne poplatky a odmeny boli do zostatku dlžnej sumy

započítané. Vzhľadom na uplatnenie nároku na súde pred dohodnutou splatnosťou úveru nie

je tiež zrejmé, či došlo k zániku úverovej zmluvy v dôsledku odstúpeniu od zmluvy tak, ako

uvádza žalovaný, čo má vplyv na výšku úrokov z omeškania a následne aj na výšku

uplatneného nároku. V zásade nie je prípustné platenie úrokov z omeškania z úrokov

z omeškania, a preto   podľa názoru odvolacieho súdu,   v zmysle bodu 7/ úverovej zmluvy

možno k istine pripisovať len dohodnuté úroky (za poskytnutie úveru) a nie   úroky

z omeškania za nesplnenie peňažného záväzku, teda zvýšené úroky dohodnuté v úverovej

zmluve v priamej súvislosti s nezaplatením splátky prípadne nesplatením celého úveru

v dohodnutej lehote, ktoré majú charakter úrokov z omeškania.

  Súd prvého stupňa nezistil dostatočne skutkový stav veci, preto   odvolací súd podľa  

§ 221 ods. 1 písm. h/   O. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa  

na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.), v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa doplniť

dokazovanie o výške zostatku nesplateného úveru vrátane úrokov a ďalších poplatkov podľa

zmluvy, o výške úrokov z omeškania a obdobiach, za ktoré žalobcovi úrok z omeškania patrí,

po doplnení dokazovania opätovne o uplatnenom nároku rozhodnúť a rozhodnutie riadne

v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

  O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. súd prvého

stupňa v novom rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. apríla 2012

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková