Najvyšší súd
4Obo/82/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu P. V. D. P. B. v likvidácii, L., o schválenie konečnej správy o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, na odvolanie veriteľa S., a. s., B., C. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 98/1995-Ga zo dňa 20. 12. 2011 v znení opravného
uznesenia zo dňa 24. 08. 2011, takto
r o z h o d o l
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 98/1995-Ga zo dňa
20. 12. 2011 v znení opravného uznesenia zo dňa 24. 08. 2012 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením schválil konečnú správu o speňažení
majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu v znení predloženom dňa
31. 05. 2011.
Celková získaná suma je 1 213 200,- eur + 1 795,72 eur /na účte/, odmena správcu
117 322,70 eur, osobné výdavky správcu 2 770,53 eur, náklady spojené so správou
a udržiavaním podstaty 708 577,83 eur a na vyplatenie veriteľom zostáva 386 324,30 eur.
Úpadca sa ku konečnej správe nevyjadril, pričom podľa stanoviska správcu
konkurznej podstaty likvidátor spoločnosti zomrel a spoločnosť dosiaľ nemá určeného
štatutárneho zástupcu.
Proti konečnej správe podal námietky v zákonom stanovenej lehote námietky veriteľ
S., a. s., v ktorých namietal, že správca nesprávne určil základ pre výpočet odmeny vzhľadom
na skutočnosť, že v druhej časti tvoriacej základ pre výpočet neodpočítal pohľadávky proti
podstate a tiež nebola zohľadnená pri výpočte sumy skutočnosť, že prieskumné pojednávanie
v predmetnom konkurze v súlade s ustanovením § 11 c/, ods. 3 vyhl. č. 493/1991 Zb. v znení
zmien a doplnkov bolo ukončené až 02. 10. 2006, čo znamená, že pre výpočet odmeny sa
mali použiť ustanovenia § 6 až 9 písm. d/ vyhlášky č. 389/2001 Z. z. Zároveň predložená
konečná správa neobsahuje dostatočný výpočet a prehľad výdavkov za celé obdobie
konkurzu, čo bolo zohľadnené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
29. 09. 2010 v tom zmysle, že jednotlivé výdavky za právne služby, súdne poplatky, kolky,
trovy exekúcie, výdavky za vedenie účtovníctva ekonomické služby, ochranu majetku
a ostatné služby, ako aj výdavky za archiváciu neboli dostatočne rozpracované a zdôvodnené.
Na základe týchto námietok súd konečnú správu dňa 19. 04. 2011 neschválil.
Správca konkurznej podstaty vypracoval a predložil novú konečnú správu zo dňa
31. 05. 2011, v ktorej opakovane vyúčtoval odmenu správcu podľa § 6 a 7 vyhl. č. 398/2001
Z. z. bez použitia retroaktívneho ustanovenia § 11 c/. Pri výpočte svojej odmeny poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/16/2011 zo dňa
21. 08. 2011. K pretrvávajúcim námietkam veriteľa o nedostatočnom výpočte a prehľade
výdavkov doložil správca ku konečnej správe prílohu 1, ktorá obsahuje podrobný rozpis celej
výdavkovej časti konečnej správy s rozdelením na jednotlivé položky. Podľa vyjadrenia
správcu sú tieto výdavky rozpísané na 90 % odôvodnených a správnych nákladov.
Správca konkurznej podstaty tiež doložil ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 42/2011 zo dňa 31.10.2011, v ktorom sa tiež konštatuje
správny výpočet výšky odmeny správcu na základe 10 % zo speňaženej sumy. Veriteľ
v protiargumentácii na spôsob výpočtu odmeny správcu /10 %/, doložil rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo 164/2010 zo dňa 15. 03. 2011, ktoré
obsahuje iný právny názor na výpočet odmeny správcu.
Súd prvého stupňa konštatoval, že stanovisko, predložené veriteľom je staršieho dáta
oproti rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré boli predložené správcom konkurznej podstaty
a ktoré sa obsahovo zhodujú s názorom správcu konkurznej podstaty, podľa ktorého
ustanovenie § 11c/ ods. 3 vyhl. č. 398/2001 Z. z. nemá retroaktívny charakter a nie je ho možné použiť v prípade tzv. osobitných prieskumných pojednávaní, na ktorých súd preskúma
prihlášky doručené po pojednávaní. Rozhodnutia, predložené správcom konkurznej podstaty
sa prikláňajú k právnemu názoru, že na odmenu správcov sa použijú ustanovenia § 6 a § 9
vyhl. č. 493/19914 Zb. v znení pred uvedenou novelou. Súd prvého stupňa tiež poukázal na
nález Ústavného súdu SR PL ÚS 14/2009-14 zo dňa 08. 12. 2010, v ktorom ústavný súd
uviedol, že ustanovenie § 11 c/ vyhl. č. 398/2001 Z. z. bolo zrušené a stratilo svoju účinnosť
zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Odmenu správcu, vyúčtovanú
v konečnej správe aj s poukazom na uvedené skutočnosti preto súd považoval za použitia § 6
písm. a/ a § 7 vyhl. č. 493/1991 Zb. vo výške 10 % zo získanej sumy, za dôvodnú. Celková
odmena vyúčtovaná správcom preto predstavuje čiastku 117 322,70 eur.
K námietke nedostatočného špecifikovania výdavkových položiek slúžiacich, ako
odpočítateľné položky pre základ odmeny súd uviedol, že sú preukázané dostatočne, tak ako
sú uvedené v prílohe č. 1 základného sumáru výdavkov a tiež vo vyúčtovaní konečnej správy.
Pokiaľ ide o daň z úrokov, uvedenú položku nebolo možné napriek maximálnej snahe
bližšie špecifikovať, keďže už bola na účte v peňažných ústavoch uvádzaná v globálnej
čiastke. Pokiaľ ide o viazanosť súdu právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadrenom
v uznesení, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie v predmetnej veci zrušené, súd prvého
stupňa konštatoval, že v nadväznosti na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktoré má vyššiu právnu silu si osvojil právny názor, ktorý bol uvedený v neskoršie vydaných
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch, pričom týmito
rozhodnutiami bol prelomený pôvodný názor.
Súd prejednal konečnú správu a vykonal kontrolu jednotlivých prepočtov. Na základe
toho dospel k záveru, že konečná správa je ekonomicky správna a dôvodná. Postupoval preto
podľa § 29 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní a konečnú správu schválil tak, ako je
uvedené vo výroku rozhodnutia.
Proti uzneseniu podal odvolanie konkurzný veriteľ S., a. s., B..
Uviedol, že správca konkurznej podstaty nesprávne určil výšku svojej odmeny ako 10 % zo základu pre jej určenie, keďže sa konali ešte osobitné prieskumné pojednávania, čo
umožňovali ustanovenia vtedy platného zákona o konkurze a vyrovnaní. Novely vyhlášky
č. 493/1991 Zb., a to č. 389/2001 Z. z. zmenili spôsob výpočtu odmeny správcu konkurznej podstaty a upravili svoju časovú pôsobnosť tak, že v začatých konaniach, v ktorých
k 08. 10. 2001 nebolo skončené prieskumné pojednávanie, sa na odmenu správcu konkurznej
podstaty použijú ustanovenia § 6 až 9d vyhlášky v znení vyhlášky č. 398/2001 Z. z., podľa
ktorej mal správca nárok na odmenu 1 510 000,- Sk a 120,- Sk za každých začatých 10 000,-
Sk pri dosiahnutí základu na jej určenie od 10 000 000,- Sk do 600 000 000,- Sk. V tejto
súvislosti poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo/52/2010. Podľa jeho názoru by výška odmeny správcu preto mala predbežne
predstavovať sumu 59 830,05 eur. Poukazuje tiež na ustanovenie § 226 O. s..p., podľa
ktorého je súd prvého stupňa po zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.
Napadnuté rozhodnutie nespĺňa ani náležitosti, predpokladané ustanovením § 157
ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia stručne
a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdi zistení
skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Má za to, že súd prvého stupňa sa
uvedenými ustanoveniami neriadil a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Správca konkurznej podstaty vo vyjadrení k odvolaniu veriteľa uviedol, že veriteľ
sústavne nedôvodne a účelovo namieta spôsob určenia základu pre stanovenie a výpočet
odmeny správcu konkurznej podstaty podľa právneho predpisu, platného v čase začatia
konkurzného konania, pričom poukazuje na súdnu judikatúru v obdobných prípadoch.
Napadnuté uznesenie navrhuje potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2
O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie veriteľa S., a. s., nie je dôvodné.
Konkurz na majetok dlžníka P. V. D. P. B. v likvidácii bol vyhlásený uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51-24K 98/1995 zo dňa 04. 02. 1997. Za
správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. I. P., advokát, P. B., C..
Podľa § 70a ods. 1 zákona č. 12/1998 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01. 02. 1998
konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona súd dokončí podľa doterajších
predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak. V danom prípade je posúdenie aplikácie
príslušného znenia vyhlášky č. 493/1991 Zb. na určenie základu pre výpočet konkurznej
odmeny správcu rozhodujúce, kedy bolo skončené prieskumné pojednávanie.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení, účinnom do 31. 01. 1998 na
preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie, na ktoré sa musí
dostaviť úpadca a správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu, zostaveného správcom.
Ak je to možné, preskúma súd aj prihlášky, ktoré došli po prihlasovacej lehote, inak
pre ne nariadi osobitné prieskumné pojednávanie. Náhradu trov spojených s predvolaním
konkurzných veriteľov a účasťou správcu uloží súd konkurzným veriteľom, ktorí oneskorené
prihlášky podali. Konkurzní veritelia prihlášok preskúmavaných na osobitnom prieskumnom
pojednávaní nemôžu poprieť pravosť a poradie pohľadávok, preskúmavaných na
predchádzajúcich prieskumných pojednávaniach /§ 22 zákona o konkurze a vyrovnaní/.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, v zmysle tejto právnej úpravy bolo
možné preskúmať aj oneskorene podané prihlášky na rozdiel od právnej úpravy,
účinnej od 01. 02. 1998, podľa ktorej súd už neprihliadal na prihlášky, ktoré boli
podané po skončení prieskumného pojednávania.
Pokiaľ ide i skončenie prieskumného pojednávania, veriteľ poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/40/2004, podľa
ktorého prieskumné pojednávanie možno považovať za skončené až preskúmaním
poslednej včas doručenej prihlášky.
Zo znenia ustanovenia § 22 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení, účinnom
po 01. 02. 1998 je zrejmé, že súd preskúma iba prihlášky, ktoré boli doručené včas,
t. j. do skončenia prieskumného pojednávania. Ak konkurzný súd z časových
dôvodov nestihne preskúmať všetky prihlášky, nariadi na ich preskúmanie tzv.
dodatočné pojednávanie, ktoré je však pokračovaním toho istého prieskumného
pojednávania, pričom lehota na prihlásenie pohľadávok končí až preskúmaním poslednej, ale včas doručenej prihlášky.
V predmetnom konkurznom konaní sa prieskumné pojednávanie konalo
v dňoch 28. až 30. 09. 1998. Na osobitných prieskumných pojednávaniach podľa
§ 22 zákona o konkurze a vyrovnaní, ktoré sa konali v dňoch 21. 06. 1999, 02. 12.
2002, 19. 12. 2005 a 02. 10. 2006 boli preskúmané pohľadávky konkurzných
veriteľov, prihlásené po riadnom prieskumnom pojednávaní.
Vyhláškou č. 398/2001 Z. z., účinnou od 08. 10. 2001 došlo k zmene spôsobu
určenia výšky odmeny konkurzného správcu, keď podľa § 11c ods. 3 v začatých
konaniach, v ktorých k 08. 10. 2001 nebolo skončené prieskumné pojednávanie, sa na
odmenu správcov a ich zástupcov použijú ustanovenia § 6 až 9d vyhlášky. Preddavky
na odmenu, priznané podľa doterajších predpisov, sa nevracajú, aj keď presahujú
hodnotu odmeny podľa § 7 ods. 1.
V danom prípade došlo ku skončeniu prieskumného pojednávania do
nadobudnutia účinnosti vyhlášky č. 398/2001 Z. z., súd prvého stupňa preto
postupoval správne, keď na výpočet odmeny správcu aplikoval ustanovenie § 7 ods. 1
vyhl. Č. 493/1991 Zb. v znení pred uvedenou novelou.
Pokiaľ veriteľ poukazuje na právny názor, vyjadrený v predchádzajúcom
zrušovacom uznesení odvolacieho súdu, je potrebné uviesť, že vzhľadom na následnú
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch
bolo potrebné posudzovať námietku veriteľa tak, ako je uvedené v odôvodnení tohto
rozhodnutia.
Napadnuté rozhodnutie obsahuje náležitosti, uvedené v § 157 ods. 2 a § 167
ods. 2 O. s. p., neobstojí preto ani námietka, týkajúca sa nedostatku odôvodnenia predmetného rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie v znení opravného uznesenia zo dňa 24. 08. 2012, ako vecne správne podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. novembra 2012
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.