Najvyšší súd
4Obo/82/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu: S., a. s., R., K., IČO: X., o návrhu D., s. r. o., D., IČO: X. na zmenu účastníka konkurzu, o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v B. zo dňa 24. júna 2009 č. k. 3 K 264/00, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v B. zo dňa 24. júna 2009 č. k. 3 K 264/00 z r u š u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v B. napadnutým uznesením nepripustil zmenu účastníka na strane veriteľa zo spoločnosti D., s. r. o., R., D. na akciovú spoločnosť T., J., B., IČO: X.. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na znenie ustanovenia § 7 ods. 4 ZKV, z ktorého vyvodil, že zámena účastníka na strane veriteľa nie je prípustná, pretože oznámenie o postúpení pohľadávky bolo podané iba novým veriteľom. Pôvodný veriteľ postúpenie neoznámil. S poukazom na uvedené návrhu na zmenu účastníka v osobe veriteľa nepripustil. Spoločnosť D., s. r. o., D. podala proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa 06. júla 2009, v ktorom uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 20. mája 2009 postupca D., s. r. o. postúpil na postupníka T., a. s., B., pohľadávku voči dlžníkovi S., a. s., K. vo výške 973 418,81 Eur, ktorú D., s. r. o. nadobudla zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18. novembra 2005 v konkurze vedenom na majetok úpadcu P., s. r. o. Na základe uvedeného došlo k zmene veriteľa úpadcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je odvolanie proti uzneseniu o nepripustení zmeny účastníka na strane veriteľa (D., s. r. o., D.), ktorý svoju pohľadávku voči úpadcovi postúpil na akciovú spoločnosť T. B., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. mája 2009 (čl. 1 bod 1.1 písm. c/ zmluvy). Podľa zákona o konkurze a vyrovnaní v znení zákona č. 646/2004 Z. z. sa i na konania začaté pred 01. januárom 2005, vzťahujú ustanovenia zakotvené v § 70d ods. 2. Podľa § 7 ods. 4 ZKV, ak došlo počas konkurzu k zmene veriteľa pohľadávky zo zákona alebo zo zmluvy, účastníkom konania konkurzu namiesto pôvodného veriteľa sa stáva nový veriteľ, pôvodný veriteľ a nový veriteľ túto skutočnosť oznámia súdu. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prechod pohľadávky, v prípade prevodu pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky. K zmene účastníka konania dochádza doručením oznámenia tejto skutočnosti súdu, najneskôr však do vydania rozvrhového uznesenia (§ 30 ods. 1). Ak oznámenie nie je doložené listinou preukazujúcou prechod pohľadávky a v prípade prevodu zmluvou o postúpení pohľadávky, súd rozhodne o nepripustení zmeny účastníkov konkurzu uznesením. Na zámenu účastníkov konkurzu sa nevzťahuje osobitný predpis. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zmena účastníkov konkurzu je prípustná len v medziach vyplývajúcich z ustanovenia § 7 ods. 4 ZKV v znení platnom od 01. 01. 2005, teda k zmene účastníka konania dochádza v prípade, ak navrhovateľ takejto zmeny (ako i jeho nástupca) popri oznámení o zmene účastníka konania, zároveň predloží listinu preukazujúcu túto právnu skutočnosť, t. j. v tomto prípade zmluva o postúpení pohľadávok, čo bolo splnené, teda účastníkom na strane pôvodného veriteľa, ktorý zámenu navrhol, sa stal nový veriteľ. V zásade platí, ak pôvodný veriteľ postúpenie neoznámi (len nový veriteľ), nemôže mať za následok, že sa jeho nástupca novým veriteľom nestal. Z textu zákona vyplýva povinnosť účastníka (pôvodného i nového), oznámiť súdu zmenu veriteľa, ktorá však musí byť doložená listinou túto skutočnosť preukazujúcou a tieto predpoklady v danom prípade boli splnené. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že oznamovaciu povinnosť majú pôvodný i nový veriteľ, ale nepripustenie tohto návrhu je viazané len na predloženie listiny dokazujúcej túto skutočnosť, ako to vyplýva zo štvrtej vety citovaného ustanovenia, preto súd nemal rozhodovať o nepripustení zmeny účastníka na strane veriteľa, ale koná už s týmto novým veriteľom, ktorý sa stáva účastníkom konania ex lege, pritom však k takejto právnej skutočnosti môže dôjsť len do vydania rozvrhového uznesenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je v súlade s právnym predpisom, preto ho podľa § 221 ods. 1 O. s. p. bez ďalšieho zrušil. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. V B. 24. augusta 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková