4 Obo 81/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov v 1. rade: JUDr. Ľ. P., Ul. M., správca konkurznej podstaty úpadcu S., výrobné družstvo „v likvidácii“, V., IČO: X. a v 2. rade: L. – N. spol. s. r. o., V. IČO: X., zast. JUDr. M. B., advokátom, K., proti žalovaným v 1. rade: J. N., nar. X., bytom V. v 2. rade: J. O., nar. X., bytom V. v 3. rade: D. – K., s. r. o., areál družstva S. 1, V., IČO: X. všetci žalovaní právne zastúpení Advokátskou kanceláriou M., M., S., s. r. o., H. IČO: X., o vydanie veci, o vzájomnom návrhu žalovaných v 1. až 3. rade, na odvolanie žalobcu v 1. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34Cbi/5/2008-149 zo 6. októbra 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34Cbi/5/2008-149 zo 6. októbra 2010   z r u š u j e   a vec   v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým uznesením návrh žalobcu v 1. rade na zastavenie konania proti žalovaným v 1. a 2. rade, vrátane vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 2. rade zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi v 2. rade hnuteľné veci, ktoré nadobudol od žalobcu v 1. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. augusta 2007.

Žalovaní v 1. až 3. rade podali dňa 28. 01. 2009 vzájomný návrh, ktorým sa domáhali voči žalobcom spoločne a nerozdielne práva na vydanie hnuteľných vecí: zdvíhacie zariadenie ev. č. 120646868 a zdvíhacie zariadenie ev. č. 120646869 žalovanému v 2. rade. Nato žalobca vzal späť žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade a požiadal v tomto smere konanie zastaviť. Žalovaní v 1. až 3. rade so späťvzatím žaloby nesúhlasili, z dôvodu podania ich vzájomného návrhu. Súd považoval túto skutočnosť, preukazujúcu dôvodnosť vysloveného nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby za opodstatnenú, a preto späťvzatie žaloby žalobcom v 1. rade zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v 1. rade odvolanie dňa 08. 11. 2010, ktoré doplnil podaním zo dňa 18. 11. 2010, v zákonom stanovenej odvolacej lehote podľa ust. § 204 ods. 1 O. s. p. Uviedol, že uznesením č. k. 34Cbi/5/2008 zo dňa 17. 04. 2008 Krajský súd v Banskej Bystrici vzájomný návrh žalovaných 1. až 3. zamietol a rozhodol o nepripustení A. O. do konania ako vedľajšej účastníčky na strane žalovaného v 2. rade. V odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky toto uznesenie zrušil.

Poukázal na to, že žalobca v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 03. 06. 2009 jednoznačnými dôkazmi osvedčil, že vzájomný návrh žalovaných v rade 1. až 3. zo dňa 20. 01. 2009 je bezdôvodným a účelovým procesným úkonom.

Od začatia predmetného konania je zrejmé, že žalobcovia nijakým spôsobom nebránia žalovanému v 2. rade vo výkone vlastníckeho práva ku zdvíhacím zariadeniam. Na preukázanie tejto skutočnosti bola súdu podaním zo dňa 26. 03. 2009 predložená fotokópia písomnej výzvy žalobcu v 2. rade, ktorou opakovane žiadal žalovaného v 2. rade o odvoz predmetných zdvíhacích zariadení. Žalobca v 2. rade po bezvýslednosti predchádzajúcej písomnej výzvy zo dňa 26. 03. 2009 na vlastné náklady v mesiaci jún 2010 premiestnil do výrobného areálu žalovaného v 3. rade zdvíhacie zariadenia ev. č. 120646868 a ev. č. 120646869, ktorých vydanie je predmetom vzájomného návrhu žalovaných v rade 1. až 3. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaní podali vzájomný návrh na vydanie označených hnuteľných vecí zo dňa 20. 01. 2009 bez skutkového a právneho dôvodu. Existujú teda relevantné právne dôvody na zamietnutie vzájomného návrhu, pokiaľ nedôjde k jeho späťvzatiu žalovanými v 1. až 3. rade.

Ďalej žalobca v 1. rade namietal, že prvostupňový súd pred vydaním napadnutého rozhodnutia vôbec neskúmal skutkovú a právnu dôvodnosť podaného vzájomného návrhu žalovaných v 1. až 3. rade. Tiež namietal, že pokračovanie konania za bezdôvodnej účasti žalovaných v rade 1. a 2. a vedľajšej účastníčky na strane žalovaného v 2. rade je vzhľadom na nedostatok relevantného právneho dôvodu pre ich ďalšiu účasť v tomto konaní v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a vedie len k ďalším neúčelným prieťahom predmetného vindikačného konania trvajúceho viac než 3 roky. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O. s. p.), prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že je dôvodné.

Žalobu podanou dňa 25. 10. 2007 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali vydania hnuteľných veci podľa špecifikácie uvedenej v petite voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 20. 08. 2007. Uznesením č. k. 34Cbi/5/2008–50 zo dňa 11. 09. 2008 bol do konania na návrh žalobcov na strane žalovaného pribratý ako žalovaný v 3. rade spoločnosť D. – K., s. r. o., areál družstva S. 1, V., IČO: X.

Na pojednávaní konanom dňa 12. 02. 2009 žalobca na základe vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade, že predmetné nehnuteľnosti odpredali na základe ústnej kúpnej zmluvy tretej osobe, zobral žalobu voči žalovaným 1. a. 2. rade späť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie a žiadal konanie voči týmto žalovaným zastaviť s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O. s. p. (viď. zápisnica z pojednávania č. l. 97).

Prvostupňový súd návrh na späťvzatie žaloby napadnutým uznesením zamietol s odôvodnením, že žalovaní v 1. a 2. rade vyslovili nesúhlas so späťvzatím.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. žalobca môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Ide o dispozičný úkon účastníka konania, jedná sa o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní (§ 96 ods. 2 O. s. p.). Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí sa jednať len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví.

V spornom prípade žalovaní v 1. a. 2. rade za závažný dôvod považovali podaný vzájomný návrh v tomto sporovom konaní v zmysle § 97 ods. 1 O. s. p. Jedná sa taktiež o prejav dispozičného charakteru, ktorý súd môže vylúčiť na samostatné konanie v prípade, že nie sú splnené podmienky pre spojenie veci (§ 97 ods. 2 O. s. p.) a vec prejednať a rozhodnúť o veci.

Vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade potvrdili, že hnuteľné veci, ktoré sú predmetom žaloby o vydanie veci, už nie sú v ich vlastníctve v dôsledku právneho úkonu – kúpnej zmluvy, ktorým previedli vlastnícke právo na tretiu osobu a nie sú preto v spore pasívne legitimovaní (č. l. 97), ako aj na námietky odvolateľa, že došlo k vydaniu hnuteľných vecí, požadovaných vo vzájomnom návrhu oprávnenému je prvostupňový súd povinný prehodnotiť dôvodnosť nesúhlasu so späťvzatím žaloby, resp. zistiť akým spôsobom pri zastavení konania voči žalovaným v 1. a 2. rade bude zasiahnuté do ich práv, resp. ako bude znevýhodnené ich postavenie v konaní ako účastníka vzájomného návrhu a opäť rozhodnúť o uplatnenom návrhu v zmysle § 96 ods. 1 O. s. p., keďže meritórne vo veci nebolo rozhodnuté.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, napadnuté uznesenie zrušil podľa ustanovenie § 221 ods. 1 a 2 O s. p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 29. apríla 2011

  JUDr. Alena Priecelová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová