Najvyšší súd

4Obo/8/2015

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. M. PhD., nar. X. bytom S. Š., zastúpený advokátkou JUDr. D. so sídlom B. B. proti žalovanej: M. nar. X. bytom N. T., zastúpená advokátom JUDr. J. so sídlom Š. T., o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku k spoločenskej zmluve, o námietke zaujatosti voči znalcovi, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20NcCb/4/2007-1556 z 8. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 20NcCb/4/2007-1556 z 8. januára 2015 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave (ďalej súd prvého stupňa) uznesením č. k. 20NcCb/4/2007-1556 z 8. januára 2015 rozhodol, že znalkyňa MUDr. M. G. nie je vylúčená z vykonania znaleckého úkonu vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20NcCb/4/2007.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 17. decembra 2014 vzniesol námietku zaujatosti voči znalkyni MUDr. M. G. ktorej bolo uznesením č. k. 20NcCb/4/2007-1500 zo dňa 2. decembra 2014 uložené vyhotoviť znalecký posudok. Žalobca považoval pribratie znalca z odvetvia psychiatria do konania za nedôvodné, pričom zároveň poukázal na skutočnosť, že znalkyňa MUDr. M. G. vykonáva lekársku prax v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov (ďalej len ÚVTOS a ÚVV Leopoldov), v ktorom bola krátky čas v roku 2008 aj žalovaná, ako aj advokát žalovanej, čo zakladá dôvodnú obavu o jej nezaujatosti. Rovnako ako znalkyňa, tak aj viacerí svedkovia vypočutí v konaní, pochádzajú z Hlohovca a mohli tak prísť spolu do kontaktu. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), ktoré platí primerane (§ 17 ods. 1 O. s. p.) a skonštatoval, že v danej veci nebol preukázaný žiaden pomer znalkyne k veci, k účastníkom konania, k ich zástupcom alebo k predsedníčke senátu a tvrdenia žalobcu, že znalkyňa MUDr. G. sa mohla stretnúť so žalovanou, resp. jej právnym zástupcom, či predsedníčkou senátu, alebo v konaní vypočutými svedkami nemožno považovať za okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť vznik pochybností o zaujatosti znalkyne tak, aby mohli z objektívneho hľadiska založiť legitímny dôvod na zmenu znalca, ako vyžaduje Občiansky súdny poriadok. Prvostupňový súd, berúc do úvahy i písomné vyjadrenie znalkyne, z ktorého vyplýva, že subjektívne nepociťuje k veci ani k účastníkom, alebo k ich zástupcom, či k predsedníčke senátu taký vzťah, ktorý by sa mohol prejaviť pri vyhotovovaní znaleckého posudku uviedol, že nezistil existenciu žiadnych skutočností, ktoré by založili vznik pochybností o nezaujatosti znalkyne z objektívnej stránky, keď subjektívnu stránku znalkyňa vylúčila vo svojom vyjadrení k námietke.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že prvostupňový súd mu nedoručil odpoveď znalkyne, a preto k nej nemohol pred vydaním rozhodnutia zaujať stanovisko, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Žalobca považuje nariadené znalecké dokazovanie bez návrhu zo strany účastníka za nadbytočné. Uviedol, že dokazovanie súdnym znalcom by malo opodstatnenie len v tom prípade, ak súd dostatočne odôvodnene neuzná ako dôkaz znalecký posudok č. 9/2008, vypracovaný do trestného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7T/36/2010. Diagnostikovanie posttraumatickej stresovej poruchy u žalobcu poukazuje na to, že žalobca sa dňa 22. mája 2001 musel nachádzať v takej traumatickej situácii, čo malo za následok, že k podpisu sporných listín v tento deň pristúpil za absencie slobodnej a vážnej vôle, čo s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladá neplatnosť predmetných právnych úkonov. Dodal, že nariadené znalecké dokazovanie považuje za nadbytočné, ktoré finančne neprimerane zaťažuje žalobcu. Konajúci súd mohol do konania prizvať znalca, alebo odborníka a ktorý pod prísahou môže v postavení svedka zodpovedať otázky položené znalkyni, resp. podať písomné odborné stanovisko k predmetnej veci. Argumentoval aj tým, že nariadené znalecké dokazovanie. Keďže žalobca, vzhľadom na uvedené skutočnosti, má pochybnosti o nezaujatosti ustanovenej znalkyne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či žalobcom uvedené skutočnosti zakladajú dôvodné pochybnosti o zaujatosti súdom ustanovenej znalkyne MUDr. M.G.

Okrem sudcov a prísediacich plnia úlohy súdu aj zapisovatelia, či iní pracovníci súdu, a tiež aj znalci alebo tlmočníci. Aj u týchto osôb môže byť prípadná prekážka zaujatosti prekážkou dôvery v spravodlivosť a nestrannosť rozhodnutia. Znalci a tlmočníci samozrejme nie sú zamestnancami súdu, ak sú však súdom ustanovení, nadobúdajú obdobné postavenie ako iné súdne osoby plniace úlohy výkonu súdnictva. Zákon preto umožňuje vylúčiť nielen zapisovateľov alebo iných zamestnancov súdu, ale aj znalcov a tlmočníkov, ktorí v konkrétnej veci majú vykonať nejaký úkon, z ktorého by mali byť vylúčení vzhľadom na dôvody uvedené v § 14 ods. 1 O. s. p.

O tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu alebo samosudca (§ 17 ods. 1 O. s. p.).

Podľa ust. § 17 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 O. s. p. sú znalci vylúčení z podania znaleckého posudku v prípade, že so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom je dôvod pochybovať o ich nezaujatosti.

Odvolací súd tak posudzoval nestrannosť znalca jednak zo subjektívneho hľadiska a jednak z objektívneho hľadiska, pričom mal za to, že v prejednávanej veci nebol preukázaný pomer znalkyne MUDr. M. G. k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom. Pri skúmaní zaujatosti zo subjektívnej stránky vychádzal súd z vyjadrenia znalkyne, ktorá uviedla, že uvedené osoby vôbec nepozná a ani subjektívne nepociťuje k veci, k účastníkom, alebo k ich zástupcom, či predsedníčke senátu taký vzťah, ktorý by sa mohol prejaviť pri vyhotovovaní znaleckého posudku. Odvolací súd skúmal tiež nestrannosť namietanej znalkyne aj z objektívneho hľadiska, pričom sa zameral na dôvody uvedené žalobcom. Tvrdenia žalobcu, že znalkyňa sa mohla stretnúť so žalovanou, jej právnym zástupcom, či predsedníčkou senátu alebo v konaní vypočutými svedkami, vyhodnotil súd prvého stupňa vecne správne a odvolací súd sa s ním stotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu prípadný kontakt v rámci bežných pracovných činností nemožno považovať za dôvod pre spochybnenie jej nezaujatosti a len skutočnosť, že znalkyňa MUDr. M. G. vykonáva lekársku prax v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, kde sa istý čas nachádzala žalovaná ako aj jej právny zástupca a takisto skutočnosť, že znalkyňa pochádza z mesta, kde majú bydlisko viacerí v konaní vypočutí svedkovia, ako aj predsedníčka senátu, nie je dôvodom pre vylúčenie znalkyne z konania. Odvolací súd tiež dodáva, že žalobcom namietané nedoručenie vyjadrenia znalkyne na zaujatie stanoviska žalobcovi nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodné pochybnosti o nezaujatosti ustanovenej znalkyne, napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 30. apríla 2015

JUDr. Gabriela Mederová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová