Najvyšší súd

4 Obo 77/2007

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I., s.r.o., V.X., M., zast. JUDr. E.H., proti žalovaným v 1. rade: R., s.r.o., K., P.X., K., v 2. rade: R., a.s., K., J.X., K., zast. JUDr. G.C., advokátka, J.X., K., o zaplatenie 2 186 282,60 Sk s prísl., o návrhu žalovaného v 2. rade o obnovu konania, o odvolaní žalovaného v 2. rade, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 2NcCb/6/2005-57 zo dňa 11. januára 2007, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2NcCb/6/2005-57 zo dňa 11. januára 2007   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaného v 2. rade na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3 Cb/365/1999. Zamietol návrh žalovaného v 2. rade na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3.6.2002 pod č.k. 3 Cb/365/99-149. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, žalovaný návrhom zo dňa 28.5.2005 požiadal súd o obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3 Cb/365/99, ktorým bol žalovaný v 1. rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 2 186 282,60 Sk s 0,5% úrokom za každý deň omeškania od 20.3.1998 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 93 750 Sk. Voči žalovanému v 2. rade konanie krajský súd zastavil. Žalovaný v 2. rade namietal, že keďže v čase prvého pojednávania už bol vlastníkom spornej podlahy žalovaný v 2. rade a voči nemu bol návrh na začatie konania vzatý späť a s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade sa na pojednávaní nezúčastňoval, a teda nepreukázal svoje tvrdenie ohľadne nekvality podlahy, bol žalovaný v 2. rade ukrátený o možnosť sám dokázať nekvalitu predmetnej podlahy. Žalovaný v 2. rade sa teda nemohol účinne brániť a poukázať na skutočnosti a dôkazy, ktoré bez jeho viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ktoré mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Krajský súd v napadnutom uznesení dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody obnovy konania. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3.6.2002 pod č.k. 3 Cb/365/99-149 bolo konanie voči žalovanému v 2. rade zastavené. V tomto konaní sa žalovaný v 2. rade stal účastníkom konania na základe právoplatného uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.10.2000 pod č.k. 3 Cb/365/99-81. Z podania žalovaného v 2. rade zo dňa 15.3.2002 vyplýva, že žiada zamietnuť žalobu, nakoľko neexistuje právny dôvod na to, aby spoločnosť R., a.s. bola účastníkom sporu. Spoločnosť R., a.s. je samostatným právnym subjektom, ktorý nie je právnym nástupcom spoločnosti R., spol. s r.o. Neprebral od tejto spoločnosti pohľadávky a záväzky voči firme I., spol. s r.o. a s touto firmou nemal nikdy žiadny vzťah. Toto podanie podpísala JUDr. G.C., podpredsedníčka predstavenstva. Podaním zo dňa 30.5.2002 zobral žalobca späť návrh voči žalovanému v 2. rade, ktoré mu bolo doručené na pojednávaní dňa 3.6.2002. Na tomto pojednávaní žalovaný v 2. rade. neuviedol, že so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, preto súd konanie v súlade s ust. § 96 O.s.p. voči žalovanému v 2. rade zastavil. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade obnova konania nie je prípustná, lebo neexistuje taxatívny dôvod uvedený v ust. § 228 ods. 1 O.s.p. a nie je splnená podmienka, že môže privodiť pre žalovaného v 2. rade priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže právoplatným rozsudkom bolo konanie voči nemu zastavené. Všetky dôkazy a skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný v 2. rade boli žalobcovi známe v pôvodnom konaní a pre rozhodnutie o obnove konania, nie sú relevantné skutočnosti uvádzané žalovaným v 2. rade, že žalovaný v 1. rade predvolania nepreberal a rozhodlo sa v jeho neprítomnosti. Rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 25.10.2004 pod č.k. 12C/952/2002-64, nemôže byť spôsobilým dôvodom obnovy konania. Keďže dôvodom obnovy konania môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Vzhľadom na uvedené krajský súd návrh žalovaného v 2. rade na obnovu konania zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal odvolanie žalovaný v 2. rade a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu a obnovu konania povolil v zmysle ust. § 228 ods. 1 O.s.p. Podľa jeho názoru rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doručením rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 12C 952/2002, resp. nadobudnutím právoplatnosti tohto rozsudku sa žalovaný v 2. rade dozvedel skutočnosti, že existuje dôvod na obnovu konania sp. zn. 3 Cb 365/99, keďže hoci voči nemu bolo konanie zastavené, výsledok tohto konania sa ho značne dotkol. Podľa jeho názoru nemohol z vážnych dôvodov nesúhlasiť so zastavením konania v zmysle ust. § 96 ods. 2 O.s.p., nakoľko nemohol byť účastníkom konania z dôvodu, že medzi ním a žalobcom v tom čase nebol žiadny právny vzťah. Skutočnosť, že bol voči nemu vzatý návrh späť a konanie zastavené, nemení nič na tom, že bol od 26.10.2000 až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku 3 Cb 365/99 dňa 5.11.2002 účastníkom konania. Obnova konania je podľa jeho názoru prípustná z dôvodu, že žalovaný v 2. rade sa až rozsudkom v konaní 12 C 952/02-64 zo dňa 25.10.2004 dostal do postavenia „možného dlžníka“, keď súd vyslovil, že zmluva o nepeňažnom vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je právne neúčinná voči žalobcovi I., s.r.o., M. a že teda v prípade ďalších súdnych konaní môže žalobca voči nemu uplatňovať svoju „pohľadávku“ voči žalovanému 1., preto môže žalovaný v 2. rade v tomto konaní až teraz kvalifikovane vznášať návrhy a dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní nemohol, nakoľko v tom čase nebol subjektom zmluvy o dodávke diela. Navrhované dôkazy môžu pre žalovaného v 2. rade privodiť priaznivejšie rozhodnutie, ak súd zníži povinnosť žalovaného v 1. rade, resp. žalobu zamietne z dôvodu, že súd v pôvodnom konaní vôbec nebral do úvahy obranu žalovaného v 1. rade a nevykonal žiadne dokazovanie týkajúce sa základu sporu. Žalobca dodal žalovanému v 1. rade nekvalitné dielo, ktoré žalovaný v 1. rade neprebral a teda nebol dôvod na plnenie. Tieto dôkazy a skutočnosti síce existovali už v čase vydania rozsudku avšak žalovaný v 2. rade nemohol právne kvalifikovane požadovať, aby sa nimi súd zaoberal, nakoľko v tom čase nebol v postavení „možného dlžníka“ žalobcu.

Najvyšší súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a ust. § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť

Podľa ust. § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, a/ ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b/ ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c/ ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu.

Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa ust. § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

V danom prípade bol na Krajský súd v Košiciach dňa 2.3.2005 žalovaným v 2. rade doručený návrh na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 3 Cb 365/99, voči ktorému bolo rozsudkom č.k. 3 Cb 365/99-149 zo dňa 3.6.2002 konanie zastavené podľa ust. § 96 O.s.p. z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom na pojednávaní dňa 3.6.2002.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom krajského súdu, že neexistuje dôvod taxatívne uvedený v ust. § 228 ods. 1 O.s.p. na obnovu konania a nie je splnená podmienka, že môže privodiť pre žalovaného v 2. rade priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže právoplatným rozsudkom bolo konanie voči žalovanému v 2. rade zastavené. Zástupca žalovaného v 2. rade bol prítomný na pojednávaní dňa 3.6.2002, na ktorom žalobca zobral proti nemu návrh späť. Proti späťvzatiu nenamietal a nežiadal vykonať vo veci samej žiadne dôkazy. K návrhu na obnovu konania neboli pripojené žiadne dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať. Jeho tvrdenie, že tieto dôkazy a skutočnosti síce už existovali v čase vydania napadnutého rozsudku, avšak ich nemohol právne kvalifikovane požadovať, nakoľko v tom čase nebol v postavení „možného dlžníka“ žalobcu je právne irelevantné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorým bol návrh na obnovu konania zamietnutý podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Súčasne rozhodol aj o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný v 2. rade v odvolacom konaní nemal úspech a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 3. júla 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: