4 Obo 70/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. F. L., CSc., K., proti žalovanému B. S., s. r. o., C. zast. JUDr. E. G., advokátkou, o 91 266,68 Eur s prísl. a o 24 231,56 Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
č. k. 7 Cbs 3/2007-138 zo dňa 24. júna 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 Cbs 3/2007-138 zo dňa 24. júna 2011 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie
v časti istiny 113 832,24 Eur zastavil. O náhrade trov konania rozhodne v konečnom
rozhodnutí o veci samej.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd uznesením zo dňa 04. 03. 2011 pripustil
zmenu žaloby, na základe ktorého bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku.
Žalobca v stanovenej lehote súdny poplatok za návrh v znení jeho úpravy nezaplatil. V rámci
odvolacieho konania žalobca zaplatil súdny poplatok v sume 100,-- Eur. Žalobca v podaní
zo dňa 24. 02. 2011 nešpecifikoval presne sumu ani nárok, ktorý sa týka uhradeného súdneho
poplatku v sume 100,-- Eur. Z tohto dôvodu súd konanie zastavil v časti istiny 113 832,24 Eur
s tým, že čo sa týka príslušenstva, t. j. úroku tento v časti o zaplatenie 91 266,68 Eur, sa týka
sadzby 17,6% úroku od 03. 04. 2001 až do zaplatenia a zo sumy 24 231,56 Eur sa úrok z omeškania zo sumy 331,94 Eur týka mesačných platieb, kde bola sadzba úroku menená od 17,6 % po 6,0% o tomto nároku, po presnej špecifikáciu žalobcu, rozhodne v konečnom
rozhodnutí vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote podľa
§ 204 ods. 1 O. s. p. Uviedol, že členkou senátu je vylúčená sudkyňa, z čoho vyvodzuje, že
rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený. Domnieva sa, že mu bol odňatý
zákonný sudca.
Dňa 20. 01. 2003 žalobca podal vzájomný návrh, ktorým si voči žalobcovi uplatnil
vzájomnú pohľadávku vo výške 9 812 708,-- Sk. Po vykonanom započítaní si uplatnil voči
žalobcovi nárok na úhradu vzájomnej pohľadávky len v takej časti, ktorá prevyšovala žalobnú
pohľadávku v rovnakej výške, v akej bola žalobná pohľadávka uplatnená, t. j. vo výške 3 174 000,-- Sk. Následne ho súd vyzval 07. 10. 2003 na úhradu súdneho poplatku
zo vzájomného návrhu vo výške 108 025,-- Sk. Proti tomuto podal odvolanie dňa
02. 12. 2003 z dôvodu nepreskúmateľnosti výšky súdneho poplatku.
Dňa 29. 01. 2004 na pojednávaní rozšíril svoj vzájomný návrh o 592 228,30 Sk
na sumu 3 766 433,-- Sk. Následne súd vylúčil vzájomný návrh na samostatné konanie, avšak
bez toho, aby sa dalo zistiť, či ide o vylúčenie celého vzájomného návrhu, alebo len tej časti,
v ktorej vzájomná pohľadávka prevyšuje žalobnú pohľadávku. Tvrdí, že jeho vzájomný návrh
bol vylúčený na samostatné konanie bez toho, aby ho súd vyznal na úhradu poplatku.
Dňa 10. 05. 2004 mu bola zaslaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške
158 700,-- Sk (5% v zmysle položky 2a Sadzobníka v znení k 29. 01. 2004 – podanie
vzájomného návrhu). Túto výzvu žalobca namietal pre nepreskúmateľnosť a zároveň
obmedzil svoj vzájomný návrh na sumu 2 749 500,-- Sk dňa 24. 06. 2004.
Následne ho súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku dňa 11. 05. 2007 vo výške
86 800,-- Sk (5% v zmysle položky 2a Sadzobníka v znení k 24. 06. 2004 – obmedzenie
vzájomného návrhu; výpočet: 2 749 500 obmedzený vzájomný návrh – 1 013 500 pôvodný
návrh = 1 736 000 * 5% = 86 800). Aj túto výzvu namietal a opätovne tvrdil, že súd nijako
nereagoval na jeho námietky.
Konajúci súd 28. 05. 2009 uznesením zastavil konanie o vzájomnom návrhu z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku. Na odvolanie žalobcu odvolací súd toto uznesenie zrušil
z dôvodu nezrozumiteľnosti a jeho nepreskúmateľnosti. S podaním predmetného odvolania
žalobca súčasne uhradil súdny poplatok vo výške 100,-- Eur a požiadal súd, aby konal vo veci
v takej výške, aké je týmto poplatkom zaplatené. Zároveň oznámil, že v časti, ktorá by ním
uhradený poplatok prevyšovala, berie čiastočne svoj návrh späť.
Prvostupňovým súdom bol následne žalobca vyzvaný na predloženie petitu
vzájomného návrhu.
Žalobca podaním z 24. 02. 2011 oznámil, že petit konania nevie jednoznačne
formulovať, nakoľko nevie, či došlo k započítaniu jeho pohľadávky v pôvodnom konaní a tiež, že v pôvodnom konaní si uplatnil dňa 06. 09. 2005 tiež i rozšírenie vzájomného návrhu.
V oboch konaniach nárok žalobca upresnil podaniami z 18. 08. 2008, čo vyčíslil
na 24 231,56 Eur (730 000,-- Sk).
Pre prípad, že došlo k započítaniu žalobného návrhu v pôvodnom konaní č. k.
28 Cb 16/01 a pokiaľ dôjde k vylúčeniu rozšírenia petitu vzájomného návrhu z 06. 09. 2005
do konania č. k. 7 Cbs 3/2007, potom žiadal v konaní č. k. 7 Cbs 3/2007 o priznanie
91 266,68 Eur z dôvodu nájmu splatného do 01. 08. 2000 a 24 231,56 Eur z dôvodu poplatku
za užívanie jeho nehnuteľnosti ako sídla spoločností do 04. 09. 2006.
Súd uznesením z 04. 03. 2011 pripustil zmenu žaloby tak, že si žalobca uplatňuje
91 266,68 Eur s prísl. a 24 231,56 Eur spolu 115 498,24 Eur s príslušenstvom. Výzvou
zo 04. 03. 2011 mu súd vyrubil súdny poplatok z novo vymedzeného petitu vo výške 6 829,50
Eur. Podaním z 01. 05. 2011 súd upozornil na nesprávne vyrubený poplatok, keďže návrhy
podané do 30. 06. 2007 sa spoplatňujú sadzbou 5% z uplatneného nároku a nie 6%, ako mu
poplatok vyrubil súd. Tiež súd upozornil na okolnosť, že pokiaľ nezohľadňuje jeho nárok
na započítanie v pôvodnom konaní, potom nárok, ktorý pripustil uznesením z 04. 03. 2011,
presahuje pôvodný žalobný návrh len o 10 133,97 Eur a 5% z tejto sumy predstavuje 506,70 Eur a nie súdom vyrubených 6 829,50 Eur. Zároveň zdôraznil, že dňa 19. 06. 2009 uhradil
súdny poplatok vo výške 100,- Eur.
Súd nesprávne vec právne posúdil a nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, keď mu vyrubil poplatok vo výške 6% zo sumy
115 498,24 Eur = 6 929,50 Eur – 100,-- Eur (uhradený dňa 19. 06. 2009) = 6 829,50 Eur.
Námietkami z 01. 05. 2011 žalobca preukázal, že tento poplatok bol určený retroaktívne, keď
na jeho vzájomné návrhy, doručené súdu 14. 01. 2003 a 06. 09. 2005 uplatnil sadzbu súdnych
poplatkov vo výške 6%, platnú od 01. 01. 2006 namiesto 5% sadzby, platnej v čase podania
jeho návrhov.
Súd v pôvodnom konaní nevykonal žiadne započítanie, hoci takéto započítanie žiadal. Celá suma, uplatnená vzájomným návrhom voči žalobnej pohľadávke 105 364,29 Eur, je
115 498,24 Eur. Poplatok mu súd ale vyrubil z celej sumy a nielen zo sumy, ktorá prevyšuje
to, čo si uplatnil pôvodný žalobca. Súd na určenie výšky poplatku zo vzájomného návrhu,
podaného v čase platnosti znenia zákona platného do 31. 12. 2008, nepoužil vtedy platnú
citovanú poznámku z hľadiska vymedzenia základu poplatku, ktorá nerozlišovala medzi
vzájomným návrhom podľa § 97 ods. 1 O. s. p. a vzájomným návrhom na započítanie
vzájomnej pohľadávky podľa § 98 ods. 1 O. s. p. I v tomto prípade súd postupoval podľa dnes
účinného sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý takéto rozlišovanie zaviedol až
od 01. 01. 2009.
Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno
vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.
Povinnosť platiť súdny poplatok nesporne pre účastníka konania vyplýva zo zákona.
V prípade, že nie je zaplatený, súd postupuje podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch
v platnom znení a každý úkon súdu smerujúci ku splneniu poplatkovej povinnosti
poplatníkovi musí zodpovedať právnej úprave, vrátane príslušných lehôt.
Vzájomný návrh žalobca doručil súdu dňa 20. 01. 2003. Kalendárny rok, v ktorom bol poplatok zo vzájomného návrhu splatný, uplynul 01. 01. 2004. Vyrubenie poplatku
zo vzájomného návrhu zákon umožňoval do 31. 12. 2007.
Vzájomný návrh, ktorý rozšíril na súdnom pojednávaní dňa 29. 01. 2004, pričom
kalendárny rok, v ktorom bol poplatok z rozšírenia vzájomného návrhu splatný, uplynul
01. 01. 2005 a vyrubenie poplatku z rozšírenia vzájomného návrhu zákon umožňoval
do 31. 12. 2008.
Vzájomný návrh, ktorý rozšíril v pôvodnom konaní o poplatok za užívanie sídla
spoločnosti písomným podaním z 06. 09. 2005 a v ten istý deň toto podanie i doručil súdu,
splatnosť uplynula 01. 01. 2006 a vyrubenie poplatku z rozšírenia vzájomného návrhu zákon
umožňoval do 31. 12. 2009.
Konštatoval, že po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej lehoty na vyrubenie
súdneho poplatku za podaný návrh konanie nemožno zastaviť z dôvodu jeho nezaplatenia.
Súd prvého stupňa svoj postup pri vyhotovovaní výzvy na úhradu súdneho poplatku
zo 04. 03. 2011 ničím neodôvodnil a neučinil tak ani v reakcii na podané námietky
z 01. 05. 2011, preto jeho postup nemožno ani preskúmať.
O späťvzatí časti jeho vzájomného návrhu podaním z dňa 24. 06. 2004 súd nerozhodol
a toto obmedzenie vykonal podmienene – z dôvodu uplatnenia tejto časti nároku v pôvodnom
konaní, pričom z vyjadrenia súdu listom z 04. 03. 2011 sa dozvedel, že k splneniu citovanej
podmienky nedošlo. Pokiaľ súd nevykonal započítanie pohľadávky v pôvodnom konaní tak,
ako to svojim návrhom z 20. 01. 2003 navrhol, potom nemal žiadne právo obmedziť výšku
tohto návrhu na 91 266,68 Eur, pretože podaním voči žalobcovi uplatnil pohľadávku vo výške
325 722,23 Eur (9 812 708,-- Sk). Rovnako súd nemal žiadne právo rozhodnúť o pripustení
rozšírenia vzájomného návrhu z dôvodu podania z 18. 08. 2008 vzhľadom k okolností, že toto
podanie žalobca podal výlučne z dôvodu nečinnosti súdu v pôvodnom konaní o totožnom
rozšírení vzájomného návrhu z 06. 09. 2005. Súd prekročil svoju právomoc a obmedzil
podaný návrh bez toho, aby takýto úkon žalobca vykonal. Domnieva sa, že mu súd zároveň
odňal možnosť v tejto časti návrhu konať pred súdom. Pri vyrubení poplatku z návrhu mu
patrí právo kontroly správnosti rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vyrubení poplatku musí byť
preskúmateľné a predmetná výzva preskúmateľná nie je.
Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a aby nariadil súdu prvého
stupňa vec prideliť zákonnému senátu, vybratému náhodným výberom, ktorý vec prejedná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Predmetom odvolania je odvolateľom napadnuté uznesenie č. k. 7 Cbs 3/2007-138
z 24. 06. 2011, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie v časti istiny 113 832,24 Eur
pre nezaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby.
V právnej veci žalobcu - B. S., spol. s r. o., B., proti žalovanému Ing. F. L., B.,
o zaplatenie istiny 1 013 500,-- Sk, vedenej na Krajskom súde v Bratislave, konajúci súd
uznesením sp. zn. 28 Cb16/01-332 zo dňa 29. 01. 2004 vylúčil uplatnený vzájomný návrh
žalovaného na peňažné plnenie v sume 3 766 433,-- Sk (titulom neuhradeného nájomného)
na samostatné konanie.
Účelom inštitútu vzájomnej žaloby je to, aby súd konajúci o žalobe v sporovom
konaní v súlade so zásadou hospodárnosti konania prejednal v rovnakom konaní i vzájomnú
žalobu žalovaného, a to vždy okrem prípadov, v ktorých to Občiansky súdny poriadok
nepripúšťa (napr. z dôvodov odlišnej vecnej príslušnosti, z dôvodov osobitnej miestnej
príslušnosti atď.). V dôsledku § 97 ods. 3 O. s. p. je doručením vzájomnej žaloby začaté
žalovaným konanie v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení žalovaného. Vzájomná
žaloba je žalobou podľa § 79 ods. 1 O. s. p. Je vecou konajúceho súdu, či vzájomnú žalobu
vylúči na samostatné konanie alebo nie po posúdení toho, či by tu boli, alebo neboli
podmienky na spojenie vecí (§ 97 ods. 2 O. s. p., č. II ÚS 285/2010-43).
Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konanie,
jeho zmene a späťvzatí (§ 97 ods. 3 O. s. p.). Preto žalobca ako poplatník poplatkového úkonu
bol povinný zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1
písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.).
Žalobca namietal nesprávnosť vyrubeného súdneho poplatku zo vzájomného návrhu
a s podaním odvolania súčasne uhradil súdny poplatok len vo výške 100,-- Eur a požiadal
súd, aby konal vo veci v takej výške istiny, ktorá adekvátne zodpovedá zaplatenému poplatku.
Zároveň oznámil, že v časti istiny, ktorá by ním uhradený poplatok prevyšovala, čiastočne
svoj návrh zoberie späť (č. l. 95).
Vo veci už odvolací súd na základe jeho odvolania zo dňa 19. 06. 2009 v zrušujúcom
uznesení sp. zn. 5 Obo 71/2009 konštatoval, že ak súd vzájomný návrh vylúči na samostatné
konanie, potom pôvodný žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z tohto vzájomného
návrhu. Tým, že súd právoplatne rozhodol, že vzájomný návrh podľa ustanovenia § 97 ods. 2
O. s. p. sa vylučuje na samostatné konanie, uvedené právo uplatňované žalobcom, už nemá
povahu vzájomného návrhu, podaného podľa ust. § 97 O. s. p.
Momentom podania návrhu - vzájomného návrhu vzniká poplatníkovi poplatková
povinnosť, t. j. v spornom prípade žalobcovi v konaní sp. zn. 7 Cbs 3/2007 z ceny predmetu
poplatkového úkonu v sume 3 766 433,-- Sk (§ 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch).
Žalobca bol povinný už pri prvom poplatkovom úkone (uplatnenie vzájomného
návrhu), zaplatiť súdny poplatok, čo však do dnešného dňa neučinil, vynímajúc úhradu
súdneho poplatku vo výške 100,-- Eur dňa 19. 06. 2009, ktorá však vôbec nezodpovedá
predmetu poplatkového úkonu.
Podľa ustanovenia § 10 prvej vety poplatkového zákona, ak nebol zaplatený poplatok
splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve
poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní
od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie
zastaví.
V priebehu konania žalobca viackrát uplatnenú pohľadávku po vylúčení na samostatné
konanie (podaním zo dňa 24. 06. 2004, 06. 09. 2005, 12. 12 2006, 18. 08. 2008,) čo do výšky, ako aj právnej kvalifikácie menil a v dôsledku toho prvostupňový súd nariadené pojednávanie zo dňa 09. 02. 2011 odročil za účelom spresnenia petitu žaloby, čo do výšky
uplatneného peňažného plnenia a právneho titulu.
Súd na základe podania žalobcu zo dňa 24. 02. 2011 pripustil uznesením č. k.
7 Cbs 3/2007-133 zo dňa 04. 03. 2011 zmenu žaloby v znení : žalovaný je povinný zaplatiť 1/
91 266,68 Eur so 17,6% úrokom od 3. 04. 2001 až do zaplatenia žalobcovi, 2/ žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 24 231,56 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 331,94 Eur
v zmysle uvedenej špecifikácie (č. l. 133).
Žalobca môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený
návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní
na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene (§ 95 ods. 1 O. s. p. ). Zmena žalobnej žiadosti
môže spočívať v zmene kvantitatívnej alebo kvalitatívnej. Za kvalitatívnu zmenu petitu treba
považovať situáciu, keď žalobca požaduje niečo iné ako v pôvodnej žalobe. Za kvantitatívnu
zmenu žaloby v zmysle § 95 O. s. p. treba považovať niečo iné (aliud), alebo kvantitatívne
viac, než žiadal v pôvodnej žalobe. V prípade, že žalobca žiada kvantitatívne menšie plnenie,
než v pôvodnej žalobe, nejedná sa o zmenu žaloby podľa § 95 O. s. p., ale sa posúdi ako
čiastočné späťvzatie návrhu podľa § 96 O. s. p.
Podľa vylúčenej vzájomnej žaloby (č. 1. 1) bola predmetom konania suma 3 766 433,-
Sk, t. j. 125 022,67 Eur. Podľa uznesenia (č. l. 133), ktorým súd pripustil zmenu žaloby, je
predmetom konania suma 91 266,68 Eur (2 749 500,-- Sk) s príslušenstvom a suma
24 231,56 Eur s príslušenstvom, t. j. spolu 115 498,24 Eur s príslušenstvom, teda menej
o 9 524,43 Eur oproti pôvodnej vzájomnej žalobe.
Žalobca však po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie nezobral späť návrh
na začatie konania, a to ani sčasti v zmysle § 96 ods. 1 O. s. p. a trval na podanej žalobe
(vzájomnom návrhu ), t. j. predmetom konania je naďalej pohľadávka v sume 3 766 433,-- Sk
viď. zápisnica z pojednávania 09. 02. 2011 a jej následného spresnenia v zmysle podania
zo dňa 24. 02. 2011.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti v spornom prípade sa nejedná o zmenu žaloby
v zmysle § 95 O. s. p. o kvantitatívnu zmenu žaloby a o nový uplatnený nárok na peňažné
plnenie, ako to nesprávne konštatoval prvostupňový súd.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 poplatkového zákona poplatok alebo doplatok poplatku
nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal
splatným a výzvu na zaplatenie súdneho poplatku urobenú v čase, keď došlo k zániku práva
na vyrubenie súdneho poplatku podľa platnej právnej judikatúry, treba považovať
za neúčinnú.
Žalobca podal vzájomný návrh v sume 3 766 433,-- Sk na pojednávaní dňa 29. 01. 2004, kedy zmenil pôvodný návrh zo dňa 20. 01. 2003, znejúci len na sumu
3 174 000,-- Sk ( č. l. 7) a súd v tomto rozsahu vzájomný návrh vylúčil uznesením sp. zn.
28 Cb 16/ 01 na samostatné konanie a výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola urobená až
dňa 04. 03. 2011 (č. l. 132), nesporne po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej lehoty
na vyrubenie súdneho poplatku.
Súd prvého stupňa pochybil, keď napadnutým uznesením zastavil konanie podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. pre nesplnenie výzvy a nezaplatenia súdneho poplatku.
K námietke žalobcu ohľadne pridelenia veci zákonnému sudcovi, odvolací súd
poznamenáva, že zákonným sudcom je sudca ustanovený do sudcovskej funkcie v súlade
s platným právnym poriadkom, pričom jeho výber na rozhodovanie konkrétnej veci je
dôsledkom objektívnych a náhode podliehajúcich skutočností podľa príslušného rozvrhu
práce, a v ňom stanovenom princípe prideľovania vecí jednotlivým sudcom, ako aj ich
zastupovanie. Na prípadnú námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi musí navrhovateľ
dodržať zákonom stanovené podmienky podľa ust. § 15a O. s. p. Sudca, ktorý vo veci
rozhodoval, nebol vo veci vylúčený a je zákonným sudcom.
Námietky a odvolania, smerujúce proti jednotlivým výzvam, sú irelevantné. Odvolací
súd dodáva, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku nemá charakter rozhodnutia a nie je
voči nej prípustný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Súd nemá povinnosť reagovať ani na podané námietky proti takejto výzve. Konajúci súd v tomto prípade nepochybil a nie je
možné takéto nereagovanie označiť ako nečinnosť súdu, resp. prieťahy v konaní zo strany
súdu. Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon
nevylučuje (§ 201 O. s. p.).
S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušuje podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec
mu vracia na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. septembra 2011
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová