Najvyšší súd

4 Obo 70/2008

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci žalobcu: J., správca konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o., J., K., zast. advokátkou J., proti žalovanému: J., N., B., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: I., s.r.o., B., B., IČO: X., zast. advokátkou J., Š., K., o určenie neúčinnosti zmluvy o dielo, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v K. č.k. 14 Cbi 39/2004–127 zo dňa 28.1.2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v K. č.k. 14 Cbi 39/2004–127 zo dňa 28.1.2008   p o t v r d z u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 337 680,– Sk na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v K. rozsudkom č.k. 14 Cbi 39/2007–127 zo dňa 28.1.2008 rozhodol tak, že určil, že zmluva o dielo na vyhotovenie stavebného diela v bytových objektoch na Obytnom súbore „V.“ v Z. zo dňa 6.7.2001, uzavretá medzi B., s.r.o., K. a I., s.r.o., B. a na ňu nadväzujúce úkony žalovaného voči žalobcovi – odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 26.8.2002, uplatnený nárok na zmluvnú pokutu vo výške 26 155 7899,00 Sk a náhradu škody vo výške 51 791 200,00 Sk, ako aj započítanie žalovaného zo dňa 26.8.2002, ktorým si započítal svoju pohľadávku titulom zmluvnej pokuty a náhrady škody vo výške 77 947 099,00 Sk voči pohľadávke spoločnosti B., s.r.o., K. zo zmluvy o dielo na vyhotovenie stavebného diela zo dňa 6.7.2001, sú voči konkurzným veriteľom o úpadcu B., s.r.o., K., právne neúčinné. Žalovaného zaviazal vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o., K. sumu 77 947 066,– Sk s 9,52% úrokom z omeškania od 4.9.2002 do zaplatenia a na náhradu trov konania.  

Z predložených dôkazov zistil, že žalobca návrh na odporovateľnosť uplatňuje podľa § 15 ods. 2 a § 15 ods. 5, 6 Zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV). Z vykonaného dokazovania zistil, že uznesením Krajského súdu v K. č.k. 5 K 12/02–35 zo dňa 3.9.2002, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka B., s.r.o., K. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený J.. Citoval uznesenie krajského súdu č.k. 1K 127/04-112 zo dňa 15.2.2005, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu I., s.r.o., a ktorým bola za správkyňu konkurznej podstaty ustanovená J.. Z obsahu spisu zistil, že dňa 6.7.2001, uzavrel úpadca B., s.r.o. so spoločnosťou I., s.r.o. zmluvu o dielo na vyhotovenie stavebného diela objektov na Obytnom dome „V.“ v Z.. Uviedol, že podaním zo dňa 26.8.2002 spoločnosť I., s.r.o., odstúpila od zmluvy o dielo, a že toto odstúpenie bolo doručené spoločnosti B., s.r.o. dňa 30.8.2002. Súčasne dňa 26.8.2002 spoločnosť I., s.r.o. oznámila úpadcovi, že si jednostranne započítava pohľadávku ako žalobcovu platbu vo výške 79 000 000,– Sk voči pohľadávke na zaplatenie zmluvnej pokuty, vo výške 26 155 899,– Sk, voči pohľadávke 51 791 200,-- Sk, vyplývajúcej z nároku na náhradu škody na majetku spôsobenej omeškaním plnenia si záväzkov zo strany objednávateľa, ktoré oznámenie o jednostrannom zápočte bolo spoločnosti B., s.r.o. doručené taktiež dňa 30.8.2002. Konajúci súd citoval ustanovenie § 15 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní a § 9c zákona č. 328/1991 Z.z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že akékoľvek právne úkony, učinené bez súhlasu predbežného správcu konkurznej podstaty, sú neplatné, neúčinné. Z konkurzného spisu 5K 12/02 vo veci úpadcu B., s.r.o. zistil, že predbežný správca bol ustanovený 11.3.2002. Uviedol, že spoločnosť I., s.r.o. podaním zo dňa 26.8.2002 odstúpila od zmluvy o dielo a podaním toho istého dňa pristúpila k jednostrannému zápočtu pohľadávok a konštatoval, že obidva úkony spoločnosť I., s.r.o. doručila až 30.8.2002, kedy boli už pobočky B., s.r.o. uzavreté. Uviedol, že vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že jednostranným zápočtom pohľadávok spoločnosťou I., s.r.o. došlo k podstatnému zníženiu majetku úpadcu tvoriaceho konkurznú podstatu. Konajúci súd zmluvu o dielo s poukazom na § 15 ods. 1,2 ZKV, považoval za neúčinnú a konštatoval, že uvedená zmluva bola podpísaná v lehote 3 roky pred vyhlásením a za zjavne nevýhodných podmienok. Za nepreukázané označil, za čo zaplatil objednávateľ v mesiaci júl 2001 preddavok vo výške 91 000 000,-- Sk, keďže stavba sa v tom čase nerealizovala, dokonca nebolo vydané ani územné rozhodnutie. Konajúci súd mal za zrejmé, že úpadcovi, spoločnosti B., s.r.o., ako aj spoločnosti I., s.r.o. muselo byť zrejmé, že k realizácii zmluvy nikdy nedôjde, keďže spoločnosť B., s.r.o. na zaplatenie zmluvnej ceny za dodanie diela v zmysle uzavretej zmluvy, v tom čase už nemala dostatok finančných prostriedkov. Jednostranný zápočet konajúci súd označil za úkon, ktorý mal slúžiť k legalizácii finančných prostriedkov, ktoré mu poskytla spoločnosť B., s.r.o. V zmysle uvedených skutočností konajúci súd dospel k záveru, že keďže zmluva o dielo uzavretá 6.7.2001 a na ňu nadväzujúce úkony odstúpenie od zmluvy, započítanie pohľadávok titulom zmluvnej pokuty a náhrady škody sú neúčinné, uložil žalovanému vrátiť do konkurznej podstaty sumu 77 947 099,– Sk. S poukazom na ustanovenia § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka, priznal úrok z omeškania a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podaním doručeným súdu 1.4.2008 podal odvolanie žalovaný a navrhol prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Namietal, že konajúci súd nevykonal navrhnuté dôkazy a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Namietal, že nie je možné, aby súd, ktorý v tomto konaní rozhodoval o neúčinnosti zmluvy, rozhodoval zároveň o tom, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi do konkurznej podstaty sumu 77.947.099,– Sk. Ďalej namietal, že odstúpenie od zmluvy a započítanie, boli úkonmi veriteľa, nie dlžníka, a preto nemôžu byť podľa ustanovenia § 15, § 16 zákona č. 328/1991 Zb. predmetom odporovateľnosti. Taktiež namietal, že nebolo vykonané žiadne dokazovanie, či bol úmysel na druhej strane uzavretím zmluvy o dielo ukrátiť konkurzného veriteľa. Konštatovanie, že obidvom spoločnostiam muselo byť zrejmé, že k realizácii stavby nedôjde, žalovaný kvalifikoval za také, ktoré je postavené iba na domnienke. Namietal, že aj druhý účastník je v konkurze, a že taktiež môže dôjsť k poškodeniu jeho konkurzných veriteľov. Súčasne namietal, že nie je možné súhlasiť s lehotou, od ktorej si žalobca uplatňuje úrok z omeškania, nakoľko ani správca, a ani predbežný správca, nepožiadali až do podania žaloby, o vrátenie uvedenej sumy s tým, že by ho upozornili na neplatnosť zápočtu. Podľa žalovaného úrok z omeškania je možné uplatniť až od momentu, kedy si žalobca prihlásil pohľadávku do konkurzu. Súčasne namietal, že konajúci súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku, a pritom žalovaný je od platenia súdneho poplatku oslobodený. Podľa názoru žalovaného by mal byť oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písmeno m/ zákona č. 71/ 1992 Zb. v platnom znení, aj žalovaný. Nesúhlasil, že bol zaviazaný aj na náhradu trov právneho zastúpenia. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

K odvolaniu zaujal stanovisko žalobca podaním doručeným súdu 14.4.2008 a navrhol prvostupňový rozsudok potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1, § 214 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní dňa 16.12.2008 za účasti žalobcu s tým, že doručenie o predvolaní bolo žalovanému riadne vykázané v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p.

Predmetom odvolania je posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol správne, keď žalobe vyhovel a určil, že zmluva o dielo uzavretá medzi B., s.r.o. a I., s.r.o., dňa 6.7.2001 a na ňu nadväzujúce úkony vo výroku rozhodnutia uvedené, sú voči konkurzným veriteľom úpadcu B., s.r.o. právne neúčinné a zároveň, či správne rozhodol, keď žalovaného zaviazal do konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o. K. vrátiť sumu 77 947 099,-- Sk s 9,52% úrokom z omeškania od 4.9.2002 do zaplatenia. Z ustanovenia § 15 ods. 2 ZKV vyplýva, že odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zmluva o dielo a na ňu nadväzujúce úkony, boli urobené v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu. Odvolací súd sa jednoznačne stotožnil so zistením prvostupňovým súdom, že týmito úkonmi došlo k ukrátenia konkurzných veriteľov úpadcu B., s.r.o. s úmyslom ich ukrátiť, ktorý úmysel byť druhej strane známy. Je pravdou, že žalovaný žiadnym dôkazom nespochybnil, že k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu B., s.r.o. predmetnými úkonmi nedošlo. Z konania v prvostupňovom konaní nie je zrejmé, aké dokazovanie žalovaný ešte navrhoval, na základe čoho odvolací súd jeho tvrdenie v odvolaní, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, označil odvolací súd za právne bezpredmetné. Prvostupňový súd rozhodol v súlade, keď v danom prípade zaviazal žalovaného do konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o. sumu 77 947 099,– Sk vrátiť. S tvrdením žalovaného v odvolaní, od kedy mal byť priznaný úrok z omeškania žalobcovi, sa odvolací súd taktiež nestotožnil, nakoľko ide o oprávnenú pohľadávku žalobcu, a teda, keď mu bol priznaný úrok z omeškania od následného dňa po vyhlásení konkurzu, prvostupňový súd nepochybil. Námietku ohľadne povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok, odvolací súd   kvalifikuje taktiež za bezpredmetnú. V prvostupňovom konaní bolo o trovách konania rozhodnuté podľa úspešnosti. Fakt, že žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený je pre rozhodnutie o povinnosti platiť súdny poplatok účastníka, ktorý bol v konaní neúspešný a od platenia od súdnych poplatkov neoslobodený, právne bezvýznamný. Žalovaný od povinnosti platiť súdny poplatok oslobodený nebol a v odvolacom konaní sa zaoberať, či mal byť oslobodený, je právne bezpredmetné. Prvostupňový súd nepochybil, keď úspešnému žalobcovi náhradu trov konania priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na zdôvodnenie prvostupňového súdu, a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, rozsudok Krajského súdu v K. 14 Cbi 39/2004–127 zo dňa 28. januára 2008 podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu vo výške 337 680,– Sk za dva úkony právnej pomoci to jest 2 x 168 650,– Sk a režijný paušál 2 x 190,– Sk.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V B. 16. decembra 2008

  JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková