4Obo/7/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu: Pavol Zoričák - ZODEKO, Nové Zámky, Komjatická 29, IČO: 11 730 030, správca konkurznej podstaty JUDr. Ema Zacharová, Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, o schválenie konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny, a výdavkov správcu, na odvolanie veriteľa Slovenská konsolidačná, a. s. Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-3K 79/1995- 399, zo dňa 16. 10. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-3K 79/1995-399 zo dňa 16. 10. 2012 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením schválil konečnú správu o speňažení konkurznej podstaty a vyúčtovaní odmeny, a výdavkov správcu tak, ako ju predložila správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Ema Zacharová dňa 18. 04. 2012 s tým, že ako náklady na odmenu advokátky JUDr. Zuzany Lapárovej sa uznáva suma 145,39 eur /4 380,- Sk/. Ako náklad zamietol položku strata času pri cestovných nákladoch vo výške 1 534,95 eur /46 442,- Sk/. Súd ďalej uznal náklady, ktoré vznikli správkyni konkurznej podstaty JUDr. Eme Zacharovej za obdobie od podania konečnej správy až doteraz v sume 1 600,- eur /50 000,- Sk/. Súd tiež uznal navýšenie nákladov na skončenie konkurzu o sumu 1 500,- eur. Námietky veriteľa Slovenská konsolidačná, a. s. Bratislava súd zamietol.

V odôvodnení uviedol, že správkyňa konkurznej podstaty predložila konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny, a výdavkov správcu, ktorá bola vyvesená na úradnej tabuli dňa 10. 05. 2012. Úpadca a veritelia boli upovedomení o vyvesení konečnej správy prostredníctvom Obchodného vestníka zo dňa 10. 05. 2012 č. 89/2012.

Proti konečnej správe podal včas námietky veriteľ Slovenská konsolidačná, a. s., ktorý poukázal na skutočnosť, že správkyňa konkurznej podstaty si základ svojej odmeny určila v rozpore s ustanovením § 6 a § 7 vyhlášky č. 493/1991 Zb., pretože od druhej časti základu pre výpočet odmeny mala odpočítať výdavky na vynaloženie týchto príjmov /veriteľ ich vyčíslil sumou 2 337,50 eur/, preto odmenasprávkyne by mala byť o 543,12 eur nižšia. Ďalej veriteľ namietal aj príjem vo výške 1 218,88 eur. Námietka veriteľa sa týkala aj neúčelne vynaložených nákladov konkurznej podstaty a to odmeny za poskytnutú službu JUDr. Lapárovou vo výške 1 999,87 eur v spore, vedenom pod sp. zn. 10 Cbi 26/2003. Odmena mala byť vyplatená v sume 145,39 eur /4 380,- Sk/. Veriteľ namietal aj výdavky za stratu času v celkovej sume 46 242,- Sk /1 534,95 eur/.

Súd prvého stupňa konštatoval, že námietky veriteľa voči odmene správkyne sú nedôvodné. Základ pre výpočet odmeny pozostáva z výťažku speňaženého majetku a z výťažku získaného speňažením pohľadávok a sumy získanej iným spôsobom. Spolu tvorí suma pre výpočet odmeny 21 183,15 eur, čo podľa § 7 ods. 1 v súbehu s § 6 písm. a/ vyhl. č. 493/1991 Zb. platnej v čase začatia konkurzného konania znamená odmenu vo výške 3 513,58 eur. námietka veriteľa, že správkyňa neodpočítala výdavky proti podstate podľa vyhlášky č. 292/2005 Z. z. je neopodstatnená, pretože povinnosť znižovať sumu určenú na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu o pohľadávky proti podstate zaviedla až vyhláška č. 292/2005 Z. z., v ktorej nie je žiadna zmienky o prechodných a záverečných ustanoveniach, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že predmetná vyhláška platí aj pre už začaté konania. Súd neuznal ani námietku veriteľa, že správkyňa nemala do základu pre výpočet odmeny zaradiť príjem označený ako príjem EX 438/2001, pretože na pojednávaní konanom dňa 16. 10. 2012 správkyňa preukázala dokladom, že predmetná exekúcia vznikla až v prebiehajúcom konkurznom konaní.

Súd uznal námietky veriteľa, týkajúce sa neúčelne vynaložených nákladov konkurznej podstaty. Ako vyplýva z rozsudku č. k. 10 Cbi 26/2003-73 v predmetnom konaní išlo o určovaciu žalobu, a preto aj odmena za právne služby pre JUDr. Zuzanu Lapárovú predstavuje sumu 145,39 eur. Súd akceptoval navýšenie nákladov správkyne za obdobie od podania konečnej správy o 1 600,- eur /50 000,- Sk/ ide o cestovné, účtovníctvo, telefónne poplatky, bankové poplatky, ako aj navýšenie sumy na predpokladané výdavky o čiastku 1 500,- eur vzhľadom na ďalšie náklady v roku 2013 /účtovné práce a daňové priznania/.

Súd preto postupoval podľa § 29 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a predloženú konečnú správu schválil.

Proti uzneseniu o schválení konečnej správy podal odvolanie konkurzný veriteľ Slovenská konsolidačná, a. s. Bratislava v časti, týkajúcej sa odmeny správkyne konkurznej podstaty a navýšeniu nákladov konkurzu.

V odvolaní poukazuje na obsah svojich námietok ku konečnej správe ako aj príslušné ustanovenia vyhlášky č. 292/2005 Z. z., ktoré spresnili tvorbu základu pre výpočet odmeny správcu, keďže dochádzalo k nesprávnemu výkladu vyhlášky č. 493/1991 Zb. Základ pre určenie odmeny správcu pozostáva z dvoch zložiek, a to zo sumy, získanej speňažením konkurznej podstaty a sumy, získanej pri výkone funkcie správcu. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných konaniach. Podľa jeho názoru základ pre výpočet odmeny predstavuje sumu 17 626,77 eur.

Za neprimerane vysoké považuje aj navýšenie nákladov za obdobie od podania konečnej správy do jej schválenia v sume 1 600,- eur a tiež navýšenie nákladov na skončenie konkurzu o sumu 1 500,- eur. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa náležitosti predpokladané ustanovením § 157 ods. 2 v spojení s §167 ods. 2 O. s. p., keďže odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Veriteľ Slovenská konsolidačná, a. s., Bratislava namieta v odvolaní nesprávne právne posúdenie veci /§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p./ súdom prvého stupňa vo vzťahu k priznanej výške odmeny správcu konkurznej podstaty, ktorú súd prvého stupňa priznal s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 vyhlášky č. 493/1991 Zb. platnej v čase začatia konkurzného konania /26. 04. 1995/, podľa ktorého základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty. Aj z citovaného ustanovenia v zmysle jeho gramatického, ako aj logického výkladu však vyplýva, že základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola dosiahnutá speňažením konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu, ktorú získal správca inou činnosťou ako speňažovaním majetku, napríklad vymožením nájomného, uplatnením nárokov na súde, úrokmi z priznaných pohľadávok a podobne. Je zrejmé, že od takto získaných príjmov je potrebné odpočítať náklady, potrebné na ich dosiahnutie. Následná novela uvedeného ustanovenia tento princíp výpočtu základu pre určenie odmeny správcu výslovne stanovila. Pokiaľ preto správkyňa konkurznej podstaty nevyúčtovala svoju odmenu týmto postupom, je súdom priznaná výška odmeny v rozpore s právnym predpisom.

Odvolateľ ďalej namieta, že súd akceptoval navýšenie nákladov správkyne za obdobie od podania konečnej správy /1 600,- eur/ ako aj navýšenie sumy o predpokladané výdavky v sume 1 500,- eur. Keďže súd prvého stupňa potrebu zvýšenia nákladov o uvedené sumy neodôvodnil, je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva zo základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Jeho súčasťou je aj právo na odôvodnenie ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. /§ 167 ods. 2 O. s. p./.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležité skutkovo, a aj právne argumentovať vo vzťahu k rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia je potrebné považovať za vadu konania, v dôsledku ktorej bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výšky odmeny správkyne konkurznej podstaty ak aj navýšenia nákladov konkurzu /položky 1 600,- eur a 1 500,- eur/ podľa § 221 ods. 1 písm. f/, písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie /§ 221 ods. 2 O. s. p./.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.