Najvyšší súd
4 Obo 7/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N.O., N.J., IČO: X.,
zastúpený advokátom Mgr. R. H., L. proti žalovanému: JUDr. J. G., Š., správca konkurznej
podstaty úpadcu P., P., IČO: X., zastúpenému C. I., s. r. o., advokátska kancelária, M., IČO:
X., o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Cbi 133/2006-251 zo dňa 10. novembra 2010,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 7Cbi 133/2006-251 zo dňa 10. novembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovanému,
aby vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu P.P., nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. parc. č. X.
zastavaná plocha o výmere 390m2,
parc. č. X.X.zastavaná plocha o výmere 799 m2, parc. č. X. zastavaná plocha o výmere 59 m2,
parc. č. X. ostatné plochy o výmere 8 270 m2, parc. č. X.X. trvalé trávnaté porasty o výmere
601 m2, parc. č. X. ostatné plochy o výmere 3 097 m2,
parc. č. X. ostatné plochy o výmere 1 036 m2, parc. č. X.X. ostatné plochy o výmere 35 m2,
parc. č. X.X. ostatné plochy o výmere 82 m2, parc. č. X.X. ostatné plochy o výmere 77 m2.
Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 873,94 eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 14. 07. 2006
domáhal vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko žalovaný
ako správca konkurznej podstaty úpadcu P. zaradil do konkurznej podstaty úpadcu aj
nehnuteľnosti, ktoré žalobca považoval za svoje. Žalobca postupom podľa § 19 ods. 1, 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ( ďalej len ZKV ) po doručení
výzvy súdu zo dňa 02. 06. 2006 v zákonom stanovenej lehote podal žalobu o vylúčenie
nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu v zapísaných na LV č. X. parc. č. X., X.,
X.X.a X. a parc. č. X. ostatná plocha o výmere 7784 m2, parc. č. X. ostatná plocha o výmere 9
944 m2, parc. č. X.X. o výmere 676 m2, parc. č. X.X.
o výmere 642 m2 a parc. č. X. trvalé trávnaté porasty o výmere 25 598 m2,
ktoré boli zapísané na LV č. X. pod položkou Z 6/98, Z 1259-54/98.
Úpravou žalobného petitu zo dňa 01. 04. 2010 žalobca žiadal, aby súd určil,
že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. N., evidované Správou katastra Nitra, LV č. X., parc.
č. X. zastavaná plocha o výmere 390 m2, parc. č. X.X. zastavaná plocha o výmere 799 m2,
parc. č. X. zastavaná plocha o výmere 59 m2 ( žalovaným
uznané ), parc. č. X. ostatné plochy o výmere 8 270 m2, parc. č. X. trvalé trávnaté porasty o
výmere 601 m2, parc. č. X. ostatné plochy o výmere 3 097 m2,
parc. č. X. ostatné plochy o výmere 1 036 m2, parc. č. X.X. ostatné plochy o výmere 35 m2,
parc. č. X.X. ostatné plochy o výmere 82 m2, parc. č. X.05 ostatné plochy o výmere 77 m2, nie
sú súčasťou konkurznej podstaty úpadcu P..
Žalobca sa v žalobnom návrhu zo 14. 07. 2006 domáhal vylúčenia majetku z konkurznej podstaty o celkovej výmere 45 776 m2, čo korešpondovalo s podanou výzvou
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02. 06. 2006. Podaním zo dňa 01. 04. 2010, na základe
vykonaných zmien v rámci vypracovaných geometrických plánov ohľadne určenia parcelných
čísiel žalobca žiadal vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti v celkovom výmere
14 446 m2.
Súd prvého stupňa pri posúdení otázky posúdenia zmeny v zmysle § 95
ods. 1, 2 O. s. p. vzhľadom na charakter žaloby podanej dňa 14. 07. 2006 v súlade s podanou
výzvou súdu považoval podanie zo dňa 01. 04. 2010 za úpravu výmery a označenia
jednotlivých parciel, ktorých sa žalobca domáhal i v podaní zo dňa 14. 07. 2006.
Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam
parc. č. X., X. a X., X. a následne po prerozdelení označené
ako parc. č. X.X., X. žalobca preukazoval výpisom z LV č. X. zo dňa 16. 04. 2007, kde
titulom nadobudnutia bola notárska zápisnica N 289/97, NZ 300/97 zo dňa 28. 11. 1997. Obsahom notárskej zápisnice bolo vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam označeným parcelnými číslami, ktoré užívala N.O. od roku 948. Následne
od roku 1950 predmetné pozemky boli v užívaní štátu zastúpeného MsNV v Nitre, a nakoľko
došlo k pričleneniu obce k mestu Nitra, mesto Nitra v zastúpení MsNV tieto pozemky užívalo
až do roku 1990, kedy bola N.O. vyhlásená za samostatnú obec. Z výpisu z pozemkovej knihy
vložka č. X.. majetková podstata k. ú. N. a vložky č. 2 je zrejmé, že v časti B/ vlastnícke
právo je evidované na JRD III. typu N.. Zo zápisnice z členskej schôdze JRD N. zo dňa 19.
01. 1958 a výmeru zo dňa
23. 06. 1958 vyplýva, že JRD N. bolo samostatným hospodáriacim družstvom v zmysle zák.
č. 69/1949 Zb., zapísaným do registra ku dňu 28. 07. 1958. Uznesením Mestského súdu
v Bratislave zo dňa 06. 08. 1974 došlo ku zlúčeniu
JRD N. s JRD D., čím JRD N. dňom 30. 06. 1974 zaniklo bez likvidácie. Na základe
uvedených skutočností mal súd za to,
že žalovaný nepreukázal prechod vlastníckeho práva titulom právneho nástupníctva z JRD III.
typu N. k zapísaným nehnuteľnostiam v pozemkovej knihe vložka
č. 2 a 91.
Žalovaný vo vyjadreniach uvádzal, že k zápisu vlastníckeho práva na LV č. X. došlo
na základe neplatného právneho úkonu formou spísania notárskej zápisnice č. N 289/97, NZ 300/97. V tejto súvislosti mal súd za to, že zápis v katastri nehnuteľnosti sa riadi zásadou
hodnovernosti vyjadrenej v § 702 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zmien a doplnkov ( ďalej len katastrálny
zákon ). Údaje obsiahnuté v § 7 katastrálneho zákona sú hodnoverné a záväzné
ak sa nepreukáže opak. Hodnovernosť a tým aj záväznosť údajov katastra je založená
na vyvrátiteľnej domnienke, ktorá platí dovtedy, kým sa nedokáže opak.
Vychádzajúc z § 19 ods. 1, 2 ZKV žaloba smerujúca proti správcovi na vylúčenie
veci neprávom zaradenej do konkurznej podstaty je žalobou procesnoprávnou
a nie hmotnoprávnou, pretože zápis majetku správcu konkurznej podstaty do konkurznej
podstaty je úkon podľa procesných predpisov a nie podľa práva hmotného. Súd sa v takýchto
prípadoch k právu založenému predpismi hmotného práva ( právny dôvod žaloby ) vyjadruje
len ako o otázke predbežnej. z uvedeného vyplýva, že predmetom konania o vylúčenie veci
nemôže byť určenie vlastníckeho práva, resp. meritórne rozhodovanie ohľadne vlastníctva
k označeným nehnuteľnostiam. V prípade pochybností o tom, kto je vlastníkom nehnuteľností je nutné podať samotnú žalobu o určenie vlastníctva a rozhodnúť v osobitnom konaní.
Vzhľadom na hore uvedené zistené skutočnosti a vychádzajúc i z rozhodnutí Katastrálneho
úradu v N. zo dňa 26. 06. 2009 a 07. 07. 2010, ktorý nezistil
pri realizácii zápisu LV č. X. rozpor s § 34 ods. 1 a § 36 ods. 1, 2 katastrálneho zákona
ako aj skutočnosti, že žalovaný nepreukázal hodnoverným spôsobom prechod vlastníctva
na úpadcu ako právneho nástupcu po JRD III. typu N., súd žalobnému návrhu s prihliadnutím
na čiastočné uznanie záväzku vyhovel v celom rozsahu.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca sa oprávnene domáhal
či už žalobným návrhom zo dňa 14. 07. 2006 a následne po úprave geometrickým plánom
19/200, nakoľko čiastočne prišlo k odpredaju a rozdeleniu častí pozemkov označených
parc. č. X., 2/3 na veľké množstvo menších parciel a to X.X., X. a nasl. vylúčenia
nehnuteľností označených parc. č. X., X. a parc. č. X.X., X. spolu vo výmere 14 446 m2, ktoré
odpredané neboli ( túto skutočnosť žalovaný nenamietal ). V časti vylúčenia nehnuteľnosti
parc. č. X., X., X. žalovaný uznal nárok žalobcu a preto s prihliadnutím na uznanie súd prvého
stupňa i v tejto časti žalobe vyhovel.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote žalovaný odvolanie,
prípustnosť ktorého odôvodnil existenciou dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/
a f/ O. s. p. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nejasné a nepresvedčivé,
nie je z neho možnosť zistiť ako sa súd vysporiadal s námietkami žalovaného uplatnenými
v konaní. Tvrdí, že v čase podania návrhu pozemky parc. č. X. ostatná plocha o výmere 7 784
m2, parc. č. X. ostatná plocha o výmere 9 944 m2, parc. č. X.X. ostatná
plocha o výmere 676 m2, parc. č. X.X. ostatná plocha o výmere 642 m2, parc. č. X. trvalé
trávnaté porasty o výmere 25 598 m2 tak, ako boli v návrhu označené neexistovali a kataster
nehnuteľností v katastrálnom území N. neeviduje ani parcelu parc. č. X. zastavaná plocha
o výmere 51 m2.
Odvolateľ uviedol, že pozemky uvedené v návrhu zo dňa 14. 07. 2006 nie sú totožné
s pozemkami uvedenými v úprave žalobného návrhu zo dňa 06. 04. 2010. Má za to,
že vydanie novo označených nehnuteľností, ktoré sú inými vecami ako tie, ktorých vydanie
bolo žalované pôvodným návrhom, nebolo riadne uplatnené na súde v lehote určenej súdom na podanie vylučovacej žaloby. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť ako sa súd
s touto skutočnosťou vyrovnal. Tak isto sa nedá zistiť ako sa súd vysporiadal s tvrdením
žalobcu, že dotknuté nehnuteľnosti nadobudol podľa zákona č. 138/1991 Zb.
a s tým, že žalobca nemohol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržať. Vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam vydržaním môžu získať len fyzické osoby a N.O. nebola spôsobilá
vlastnícke právo vydržať, čo nezmení ani zápis v katastri nehnuteľností.
Ak mal žalobca získať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe zákona,
tak ako to tvrdí, nemohol ho aj vydržať. Nadobudnutie vlastníckeho práva zo zákona však
žalobca nepreukázal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, ako súd prišiel
k záveru, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčí žalobcovi. Naďalej tvrdí,
že rozhodnutie súdu je nesprávne, nemá základ vo vykonanom dokazovaní, odôvodnenie
rozsudku je nepresvedčivé a nedostatočne zrozumiteľné. Z týchto dôvodov navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu
trov konania, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
K podanému odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.
Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je vylúčenie vecí z konkurznej
podstaty úpadcu.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
zmien a doplnkov ( ďalej len ZKV ) ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše
sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo
s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.
Súd uloží tomu kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej
súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba
nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec nie je do súpisu zahrnutá oprávnene ( § 19
ods. 2 ZKV ).
Z citovaných ustanovení vyplýva, že správca konkurznej podstaty môže zapísať
do konkurznej podstaty veci aj v prípade pochybnosti, či do konkurznej podstaty patria.
Veci zaradené do súpisu konkurznej podstaty majú byť dostatočne identifikované.
Ak dotknutá osoba uplatní nárok na vylúčenie veci z konkurznej podstaty v zmysle
citovaných ustanovení, je potrebné predovšetkým zistiť, či konkrétna vec ( hnuteľná alebo
nehnuteľná ) bola do súpisu správcom zaradená alebo nie. Rozhodnutím môže súd vylúčiť
z konkurznej podstaty úpadcu len vec do nej zapísanú.
V predmetnej veci bol konkurz na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo P.
vyhlásený dňa 28. 03. 1996. Z tvrdenia správcu konkurznej podstaty vyplynulo, že do súpisu
podstaty zapísal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území N. zapísané ku dňu
vyhlásenia na vlastníka Jednotné roľnícke družstvo III.
typu v N. vo vložke č. 2 a 91 pozemkovej knihy. Súd výzvou
z 02. 06. 2006 doručenou žalobcovi 14. 06. 2006 vyzval na podanie žaloby v zmysle § 19
ods. 2 ZKV na vylúčenie inak identifikovateľných nehnuteľností bez uvedenia čísla vložky z pozemkovej knihy alebo listu vlastníctva, na ktorom sú nehnuteľnosti v príslušnom katastri
nehnuteľností vedené. Žalobca dňa 14. 07. 2006 predmetnou žalobou uplatnil právo
na vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty tak ako boli uvedené vo výzve
súdu, v ktorej identifikácia parciel a ich výmery bola odlišná od údajov z pozemkovo
knižných vložiek, na ktoré sa žalovaný pri zápise nehnuteľností do súpisu podstaty odvolával.
Žalobca v priebehu konania zmenil označenie aj výmeru nehnuteľností, vylúčenia ktorých
sa domáha s odôvodnením, že od podania žaloby na podklade geometrických plánov došlo
k zmenám v označení a výmere nehnuteľností, a preto žalobu zosúladil s existujúcim stavom
v evidencii nehnuteľností. Súd napadnutým rozsudkom v súlade so zmeneným návrhom
žalobcu vylúčil z podstaty úpadcu nehnuteľnosti, ktoré sú identifikované inak ako uviedol
žalobca v pôvodnej žalobe aj ako ich žalovaný do podstaty zapísal.
Z uvedených skutočností vyplýva, že správca konkurznej podstaty mal zaradiť
do súpisu podstaty nehnuteľnosti, označenie a výmera ktorých bola na podklade
geometrických plánov v katastri nehnuteľností viackrát zmenená. Zápis nehnuteľností
správcom do konkurznej podstaty nemá konštitutívne účinky, a preto pokiaľ správa katastra
v priebehu konkurzného konania zmenila údaje o nehnuteľnostiach v katastri, zmena sa musí
prejaviť aj v súpise podstaty. Nehnuteľnosti zapísané do podstaty majú byť identifikované v súlade s reálnymi údajmi z katastra nehnuteľností. Žalovaný v priebehu celého konania
tvrdil, že do súpisu zaradil nehnuteľnosti ako boli zapísané v evidencii nehnuteľností ku dňu
vyhlásenia konkurzu.
Vzhľadom na zmeny v identifikácii nehnuteľností v priebehu konkurzu, značný
časový odstup výzvy súdu na podanie vylučovacej žaloby ( 10 rokov od vyhlásenia
konkurzu ), čiastočné späťvzatie žaloby aj čiastočné uznanie nároku žalovaným bolo úlohou
súdu prvého stupňa v prvom rade zistiť, či konkrétne identifikované nehnuteľnosti v súlade
s evidenciou v katastri nehnuteľností boli skutočne ku dňu rozhodnutia súdu zapísané
do konkurznej podstaty úpadcu.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že právny záver súdu
prvého stupňa o dôvodnosti vylučovacej žaloby v zmysle § 19 ods. 2 ZKV je predčasný
a vyplýva z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Súd prvého stupňa tiež pochybil,
keď návrh žalobcu z podstaty v menšom rozsahu ako pôvodnej žalobe, považoval za úpravu
žaloby. Z návrhu je zrejmé, že žalobca upravil nielen označenie jednotlivých parciel,
čo správne súd prvého stupňa nepovažoval za zmenu v zmysle § 95 O. s. p. ale aj ich celkovú
výmeru, čo znamená, že obmedzil žalobu kvantitatívne. Návrh, ktorým žalobca v priebehu
konania žiada menej ako v žalobe, je potrebné považoval za čiastočné späťvzatie žaloby, o ktorom súd prvého stupňa rozhodne v zmysle § 96 O. s. p.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a v súlade s § 221 ods. 2 O. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa, vzhľadom na zmeny v označení a výmere
nehnuteľností, ako aj vzhľadom na čiastočné uznanie uplatneného nároku žalovaným zistiť,
kedy a ktoré z predmetných nehnuteľností správca do konkurznej podstaty zapísal,
ako boli v súpise podstaty vykonávané zmeny údajov v súlade s evidenciou v katastri
nehnuteľností a ktoré z nehnuteľností uvedených v žalobe boli ku dňu rozhodnutia v súpise
podstaty skutočne zapísané. Až následne súd posúdi nárok žalobcu na vylúčenie vecí
z konkurznej podstaty v súlade s citovanými ustanoveniami § 19 ZKV a rozhodne
aj o čiastočnom späťvzatí žaloby v súlade s § 96 O. s. p.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
vo veci ( § 224 ods. 3 O. s. p. ).
Podľa § 226 O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 31. januára 2012
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková