Najvyšší súd  

4 Obo/66/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., T., zast. Mgr. J., advokát so sídlom v B., proti žalovanému Ľ., U., zast. JUDr. E., advokát so sídlom v B.,  

o zaplatenie sumy 32 199,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-34Cb/442/1996-350 zo dňa 24. 09. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-34Cb/442/1996-350 zo dňa  

24. 09.2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením priznal doc. Ing. J., PhD, znalcovi z odboru

Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo odmenu za vypracovanie

Dodatku č. 2 k znaleckému posudku č. 5/2006 v celkovej výške 334,62 eur.

Uvedená suma pozostávala z odmeny za znalecký úkon - celkový počet hodín práce

20, hodinová odmena 13,28 eur, celková odmena 265,60 eur, z náhrady hotových výdavkov  

za použitie motorového vozidla na trase Nitra - Bratislava a späť vo výške 55,74 eur  

a náhrady za stratu času v rozsahu 4 hodín v sume 13,28 eur. V odôvodnení uviedol, že znalec bol ustanovený do konania uznesením Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 07. 10. 2005 a znalecký úkon bol vykonaný v súlade s požiadavkou

súdu. Odmena bola vyúčtovaná v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 491/2004 Z. z.

Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie.

Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je zmätočné, nezrozumiteľné  

a nepreskúmateľné, pričom je aj v rozpore s ustanoveniami príslušnej vyhlášky.

V časti, týkajúcej sa odmeny za znalecký úkon je nesprávne a neurčité, keďže

vzhľadom na rozsah dodatku č. 2 k znaleckému posudku č. 5/2006 a čas potrebný na jeho

písomné vyhotovenie ako aj na oboznámenie sa s dodávateľskými faktúrami, ako aj  

s poukazom na skutočnosť, že znalec v minulosti vypracoval aj samotný znalecký posudok, je

celkový čas práce 20 hodín neprimerane vysoký. Podľa názoru žalovaného spracovanie

posudku nemohlo znalcovi trvať viac ako 2 hodiny a analýza a posúdenie dodávateľských

faktúr a ďalších prvotných dokladov maximálne 3 hodiny. Okrem toho pojem ďalšie prvotné

doklady je neurčitý a nie je z neho zrejmé o aké doklady sa má jednať.

Z uznesenia v časti náhrada hotových výdavkov nie je zrejmé akým osobným

motorovým vozidlom vykonal znalec cestu z Nitry do Bratislavy a späť, akú spotrebu má toto

vozidlo ako aj ďalšie technické údaje týkajúce sa vozidla a pohonných hmôt. Aj v tejto časti

je rozhodnutie nepreskúmateľné.

Z časti náhrada za stratu času nie je zrejmé v akej súvislosti a kedy nárok znalcovi

vznikol a ani to ako znalec dospel k rozsahu 4 hodiny, a preto aj v tejto časti rozhodnutie trpí

už uvedenými vadami.

Ak súd prvého stupňa priznal znalcovi znalečné, hoci jednotlivé položky tvoriace

odmenu znalca za znaleckú činnosť a s tým súvisiace nároky sú neurčité, nezrozumiteľne

označené a čo do rozsahu a obsahu bližšie nešpecifikované a pokiaľ v odôvodnení neuviedol

na aké skutočnosti pri rozhodovaní prihliadol, ale iba stroho konštatoval, že znalcom

vyčíslená odmena je správna a je v súlade s vyhláškou, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. S poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/

navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa  

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214  

ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením priznal znalcovi odmenu, náhradu

hotových výdavkov ako aj náhradu za stratu času za znaleckú činnosť spočívajúcu  

vo vypracovaní dodatku č. 2 k znaleckému posudku č. 5/2006 s poukazom na skutočnosť, že

znalcom vyčíslená suma vo výške 334,62 eur je v súlade s vyhl. č. 491/2004 Z. z.  

o odmenách, náhradách výdavkov a náhrade za stratu času pre znalcov, tlmočníkov  

a prekladateľov.

Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená  

v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. Ako vyplýva z ustanovenia § 167 ods. 2 O. s. p.

ustanovenia o rozsudku sa primerane použijú aj na uznesenie, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu

ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom

vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie

podstatné a právne významné. Úvahy súdu o skutkových ako aj právnych záveroch musia byť

odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia

Pokiaľ sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia zameral v súvislosti

s vecným posúdením nároku znalca len na konštatovanie, že uplatnený nárok je v súlade  

s príslušným právnym predpisom bez vyhodnotenia skutočností, ktoré môžu ovplyvniť výšku

uplatneného nároku, porušil tým základné právo účastníka konania na súdnu ochranu podľa

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Odvolací súd vzhľadom na existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/

O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie  

/§ 221 ods. 1 písm. f/, § 221 ods. 2 O. s. p. /.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave, 28. februára 2014

  JUDr. Viera Pepelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová