4Obo/6/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v konkurznej veci úpadcu: IDEA NOVA, s. r. o., so sídlom Novozámocká 224, Nitra, IČO: 36 533 769, o námietke zaujatosti vznesenej veriteľom: REALITY - VĚŘITEL CZ, s. r. o., so sídlom Jateční 178/34, Klíše, Ústí nad Labem, Česká republika, IČO: 277 25 537, voči správcovi konkurznej podstaty JUDr. Martinovi Aksamitovi so sídlom Michalská 14, Bratislava, o odvolaní veriteľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4K/18/2005-2263 z 21. januára 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4K/18/2005-2263 z 21. januára 2019 p o t v r d z u j e.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením, č. k. 4K/18/2005-2263 z 21. januára 2019 zamietol námietku zaujatosti vznesenú veriteľom REALITY- VĚŘITEL CZ, s. r. o. (ďalej aj len „veriteľ“) voči správcovi konkurznej podstaty JUDr. Martinovi Aksamitovi (ďalej aj len „správca“). Predmetný veriteľ v odôvodnení námietky zaujatosti a návrhu na odvolanie správcu vyjadril pochybnosti o jeho nezaujatosti, pretože sídlo kancelárie správcu konkurznej podstaty je v budove, v ktorej majú byty členovia predstavenstva spoločnosti GENERAL FACTORING, a. s. Poukázal pritom, že skutočným vlastníkom pohľadávky, ktorú prezentuje majoritný konkurzný veriteľ ODIENSEVIS Investment&Restructuring Services, a. s. je spoločnosť GENERAL FACTORING, a. s. a JUDr. Aksamit, ako správca konkurznej podstaty, vykonáva ekonomicky závislú činnosť pre spoločnosť Platiť sa oplatí, s. r. o., v ktorej je spoločnosť GENERAL FACTORING, a. s. spoločníkom. Správca konkurznej podstaty sa vyjadril, že nie je žiadnym spôsobom zaujatý a činnosťsprávcu vykonáva v prospech všetkých konkurzných veriteľov v rámci možností, ktoré mu poskytuje zákon a daná situácia v konkurznom konaní. Aj s poukazom k vyjadreniu dotknutého správcu konkurznej podstaty krajský súd uzavrel, že nezistil žiadne dôvody alebo okolnosti, ktoré by objektívne mohli viesť k záveru, že správca je v konaní zaujatý, a teda, že sú splnené dôvody pre jeho vylúčenie z výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty v predmetnej právnej veci. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nenašiel dôvody, ktoré by zakladali záver, že JUDr. Martin Aksamit je osobou, ktorá by mala byť vylúčená z výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty pre jeho pomer k veci, krajský súd návrh na zbavenie funkcie správcu, z dôvodu námietky zaujatosti vznesenej veriteľom, zamietol.

2. Veriteľ (ďalej aj „odvolateľ“) podal dňa 19. februára 2019 proti uvedenému uzneseniu odvolanie, v ktorom žiadal zrušiť napadnuté uznesenie, resp. ho zmeniť tak, že odvolací súd odvolá/vylúči JUDr. Aksamita z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Napadnuté uznesenie považoval za nezákonné a nesprávne, a preto proti nemu podal odvolanie podľa ustanovení § 357 písm. b/ a § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Uviedol, že zo skutočností uvedených v trestnom oznámení podanom dňa 09. 10. 2006 fyzickou osobou L. R., ktorý je prokuristom veriteľa a v jeho doplnení z 11. 12. 2006, vyplýva, že síce formálne vystupujúcim veriteľom pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu je spoločnosť ODIENSEVIS Investments & Restructuring Services, a. s., avšak ich skutočným vlastníkom je spoločnosť GENERAL FACTORING, a. s. Za účelom preukázania pravdivosti vyššie uvedených skutočností veriteľ navrhol výsluch konkrétnych fyzických osôb, avšak súd prvej inštancie veriteľom navrhované dôkazy nevykonal. Vo vzájomnej súvislosti skutočností tvrdených v podanom trestnom oznámení o faktickom ovládaní pohľadávok formálne prihlásených do konkurzu úpadcu zo strany ODIENSEVIS Investments & Restructuring Services, a. s. spoločnosťou GENERAL FACTORING, a. s., ďalej týkajúcich sa procesu záujmu o odkúpenie pohľadávky od Tatra banky, a. s. zo strany ODIENSEVIS Investments & Restructuring Services, a. s. a GENERAL FACTORING a. s. a samotného prepojenia správcu a spoločnosti GENERAL FACTORING, a. s., tak bolo podľa veriteľa dôvodné navrhovaných svedkov v tejto veci vypočuť. Uznesenie súdu prvej inštancie je preto podľa veriteľa predčasné, pre nedostatočné odôvodnenie aj arbitrárne a bolo ním tak porušené právo veriteľa na prístup k spravodlivosti.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril správca konkurznej podstaty, ktorý uviedol, že súd postupoval zákonne, vec právne posúdil a zo skutočností relevantných pre posúdenie veci samej vyvodil správne právne závery a celkovo tak rozhodol zákonne. Vykonanie odvolateľom navrhnutých dôkazov by podľa jeho názoru nemalo žiadny procesnoprávny zmysel, nakoľko by nemohlo viesť k žiadnym zisteniam ohľadne jeho súčasného prípadného vzťahu k reálnym konkurzným veriteľom, oprávneným vykonávať v konkurze oprávnenia voči správcovi alebo zisteniam ohľadne jeho prípadnej činnosti v prospech iba jedného konkurzného veriteľa, ktorú napokon odvolateľ ani nekonkretizoval. Zároveň vylúčil, že by bol spriaznenou osobou spoločnosti GENERAL FACTORING, a. s. alebo akejkoľvek inej právnickej osoby. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací [podľa § 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou (§ 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel

k záveru, že odvolanie veriteľa nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

5. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4K 18/2005 zo dňa 19. 09. 2016 bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov JUDr. Martin Aksamit, so sídlom Michalská 14, Bratislava.

6. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch v znení neskorších predpisov, správca je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, v ktorej vykonáva správcovskú činnosť, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Svoj možný pomer k veci správca posudzuje sústavne a s odbornou starostlivosťou, ak sa pritom dozvie o skutočnostiach, pre ktoré možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, bez zbytočného odkladu o tom informuje súd.

7. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, v konaní neboli preukázané žiadne veriteľom namietané skutočnosti, podľa ktorých dochádza zo strany správcu konkurznej podstaty ku konaniu v prospech jedného z veriteľov. Pokiaľ odvolateľ namieta, že v konaní neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy, je potrebné konštatovať, že súd nemá povinnosť akceptovať návrhy účastníka na vykonanie dôkazov, pričom v danom prípade sa súd prvej inštancie s námietkami veriteľa adekvátnym spôsobom vysporiadal a svoje závery dostatočným spôsobom odôvodnil.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, spochybňujúce závery prijaté súdom prvej inštancie, napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie (§ 419 C. s. p., § 420 a nasl.).