4 Obo 59/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci

žalobcu: Mgr. M. U. správca konkurznej podstaty úpadcu E. Š., s. r. o. v konkurze, R., IČO:

X., N., proti žalovanému: 1/ W. S. S., a. s., G., 2/ D. Ú., J., zast. Ing. Z. V. a 3/ F. R., súdny

exekútor, R., zast. JUDr. M. K., advokátom, H., o zaplatenie úroku z omeškania vo výške

12,5% ročne od 10. decembra 2003 do zaplatenia, na odvolanie žalovaného v 3. rade proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34Cbi/140/2005-Mš-217 z 28. apríla 2010,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34Cbi/140/2005-Mš-217 z 28. apríla 2010 v napadnutej časti voči žalovanému v 3. rade

p o t v r d z u j e.  

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovanému v 1. rade

zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,5% p. a. zo sumy 23 115,49 eur

od 10. decembra 2003 do 31. marca 2009 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému

v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,5% p. a. zo sumy

696,20 eur od 10. decembra 2003 do 21. marca 2007 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,5% p. a. zo sumy 1 083,75 eur od 10. decembra 2003 do 6. októbra 2009 do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovaným v 1. až 3. rade uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 561,-- eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že sa žalobca domáhal určenia, že výťažok

z exekúcie vo výške 24 895,44 eur s príslušenstvom patrí do podstaty a žalovaní v 1. až 3.

rade sú povinní ho vydať s príslušenstvom úpadcovi. Prvostupňový súd rozsudkom č. k.

34Cbi/140/05-Sn-158 z 8. januára 2009 určil, že výťažok vo výške 24 895,44 eur

v exekučnom konaní č. EX 63/00, Er 638/00 vedenom na základe poverenia Okresného súdu

v Martine súdnym exekútorom F. R. v exekučnej veci oprávneného D. B., a. s., B., proti

povinnému E. Š., s. r. o., R., patrí do konkurznej podstaty úpadcu E. Š., s. r. o. v konkurze.

Súd v konaní o zaplatenie úroku z omeškania doplnil dokazovanie v intenciách

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Obo/32/2009 z 26. novembra 2009,

vyvodil právny záver, že žalobcovi vzniklo právo na uplatnený úrok z omeškania

za oneskorené splnenie peňažného záväzku. Dokazovaním mal   za preukázané, že výška

úroku z omeškania v rozhodnom období korešponduje s výškou uplatneného úroku

z omeškania, a to 12,5% p. a. Z obsahu spisu je zrejmé, že k vydraženiu nehnuteľnosti

v exekučnom konaní došlo dňa 10. decembra 2003, a teda týmto dňom patril peňažný

výťažok z exekúcie do konkurznej podstaty úpadcu. Súd mal preukázané, že žalovaný

v 1. rade uhradil žalobcovi peňažný výťažok z exekúcie vo výške 23 115,49 eur dňa

31. marca 2009, žalovaný v 2. rade uhradil vo výške 696,20 eur dňa 21. marca 2007

a žalovaný v 3. rade vo výške 1 083,75 eur dňa 6. októbra 2009. O náhrade trov konania súd

rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal jej náhradu vo výške

561 eur, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v 3. rade odvolanie v zákonom stanovenej

odvolacej lehote podľa ust. § 204 ods. 1 O. s. p. v časti, ktorým bol zaviazaný zaplatiť

žalobcovi úrok z omeškania a proti náhrade trov konania. Tvrdil, že najvyšší súd a následne aj

krajský súd sa nedostatočne vysporiadali s otázkou charakteru vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade. Žalovaný v 3. rade, ako súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti

vykonáva verejnú moc, a preto vzťahy, do ktorých pri výkone exekučnej činnosti vstupuje,

nemôžu byť vzťahmi súkromnoprávnymi. Keďže bezdôvodné obohatenie je inštitútom súkromného práva, nevydaním odmeny súdneho exekútora z vykonanej exekúcie nemohlo

dôjsť zo strany súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu. Potom ani nemôže byť

povinný platiť žalobcovi úrok z omeškania, pretože taktiež úrok z omeškania je

súkromnoprávny inštitút a nemôže byť použiteľný vo verejnoprávnom vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným v 3. rade. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého

stupňa v napadnutej časti tak, že ho zamieta a zároveň v tomto zmysle aj pozmenil náhradu

trov konania.

K odvolaniu žalovaného v 3. rade sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý zastáva názor,

že nevydaním odmeny súdneho exekútora z exekúcie došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu a nesúhlasí s právnym názorom žalovaného v 3. rade. Uvádza, že práve týmito úkonmi

spôsobil škodu ostatným žalovaným v exekučnom konaní č. EX 63/020.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal

rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a preskúmal podľa ust. § 214 ods.

2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 3. rade

nie je možné vyhovieť.

Žalovaný v 3. rade namietal rozsudkom uloženú povinnosť zaplatiť úrok z omeškania

vo výške 12,50% p. a. zo sumy 1 083,75 eur od 10. decembra 2003 do 6. októbra 2009,

argumentujúc, že ako súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti nemohlo z jeho strany

dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a nemohol sa dostať ani do omeškania, nakoľko

nevystupoval vo vzťahu súkromnoprávnom.

Je pravda, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva výkon verejnej moci v rozsahu

ustanovenom Exekučným poriadkom a právny vzťah súdneho exekútora a účastníka

exekučného konania nemôžeme považovať za súkromnoprávny vzťah. Na strane súdneho

exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu tým, že povinný mu na základe výzvy

zaplatí za výkon exekučnej činnosti.

Je potrebné rozlišovať však postavenie exekútora v prípade, keď v rámci exekúcie je

na majetok povinného vyhlásený konkurz.  

Z obsahu spisu vyplýva, že konkurz na majetok povinného - úpadcu bol vyhlásený

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24 K 271/01 dňa 20. novembra 2002.

Týmto dňom sú zo zákona prerušené všetky konania, vrátane exekučného - § 14 ods. 1 písm.

d/ Zákona o konkurze a vyrovnaní a podľa § 14 ods. 1 písm. e/ súčasťou podstaty sa stal celý

výťažok, vrátane trov exekúcie s tým, že tieto trovy sa stali pohľadávkou žalovaného v 3. rade

proti podstate, ktorú si však žalovaný mohol uplatňovať v rámci konkurzného konania (§ 31

ods. 1 písm. f/ ZKV). Napriek prerušenému exekučnému konaniu súdny exekútor rozdelil

zexekvovanú sumu vydražením nehnuteľného majetku dlžníka dňa 10. decembra 2003.

Nesporne bolo preukázané, že v rozpore zo zákonom (zák. č. 328/1991 Zb.) odmietol

vrátiť výťažok do konkurznej podstaty, a preto podal správca konkurznej podstaty žalobu

o vydanie výťažku s príslušenstvom. Rozhodnutím súdu, a to rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 34 Cbi/140/05 bola mu uložená povinnosť vydať časť výťažku

v sume 1 083,75 eur do konkurznej podstaty úpadcu - E. Š., s. r. o. v konkurze,

so sídlom R. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 02. 2009.

Medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade vznikol záväzkový (obligačný) právny vzťah,

z ktorého pre žalovaného v 3. rade ako dlžníka vznikla povinnosť splniť peňažný záväzok

veriteľovi – správcovi v celosti. Keďže neoprávnene si uvedenú sumu ponechal resp. jej časť,

dostal sa do omeškania s jej vrátením a nesporne k pohľadávke patrí aj príslušenstvo, teda

úrok z omeškania, na ktorý žalobcovi vzniklo právo tak, ako to prvostupňový súd správne

konštatoval v napadnutom rozsudku.

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2

O. s. p.).

Prvostupňový súd správne vyhodnotil skutkový stav veci i vo výpočte príslušenstva,

ktorý nebol rozporovaný účastníkmi konania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Úspešnému žalobcovi vzniklo v zmysle ust. § 224 ods.   1 v spojení s § 142 ods.   1

O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože žalobca si náhradu trov

odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. októbra 2010  

  JUDr. Alena   P r i e c e l o v á,   v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová