Najvyšší súd
4 Obo 58/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mgr. A.M., nar. X., B.X., živnostník, podnikajúci pod obchodným menom Mgr. A.M. – U., B.X., IČO: X., zast. JUDr. R.S., advokátom, R.X., D., proti žalovanej: JUDr. M.T., Ť.X., D., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu F.M., B.X., o návrhu na určenie pravosti pohľadávky, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. septembra 2006 č.k. 35 Cbi 11/2002-154, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia pravosti pohľadávky vo výške 13 552 784,– Sk prihlásenej v konkurznom konaní prihláškou zo dňa 30. augusta 2001. Správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní pohľadávku poprel čo do pravosti, na základe čoho žalobca podal predmetnú žalobu.
Súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca ako konkurzný veriteľ si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku prihláškou zo dňa 30. augusta 2001 v celkovej výške 13 552 784,– Sk, predstavujúcu istinu vo výške 6 779 500,– Sk a príslušenstvo 6 773 284,– Sk. Istina predstavovala ½ hodnoty obchodného centra M., súp. č. 1 na parcele KN č. 4/1 k.ú. N., vloženú žalobcom do spoločnosti U., k.s., v ktorej boli žalobca a úpadca spoluvlastníkmi v pomere ½. Neskôr bola predmetná nehnuteľnosť (LV č. X.) zapísaná v podiele 1/1 na komanditnú spoločnosť U., čomu zodpovedá aj Dodatok č. 3 k spoločenskej zmluve o založení komanditnej spoločnosti. Ing. F.M. (úpadca) previedol nehnuteľnosť na ďalšie subjekty, čím spoločnosti M., k.s., vznikla majetková ujma, tak žalobca, ktorý bol podielovým vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, predtým, ako sa jej výlučným vlastníkom stala komanditná spoločnosť, preto nie je poškodeným subjektom a nevznikol mu nárok na uplatňovanie náhrady škody voči úpadcovi v rozsahu polovice sumy, ktorú si z toho istého dôvodu v konkurznom konaní prihlásil aj správca konkurznej podstaty k.s. U., pretože to, že žalobca bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti predtým, ako sa stala vlastníctvom k.s. M., nezakladá príčinnú súvislosť medzi konaním úpadcu a škodou vzniknutou k.s. M..
Súd zo zisteného skutkového dokazovania považoval za potrebné zhrnúť, že pohľadávku toho istého právneho dôvodu si v konkurznom konaní úpadcu uplatnili dvaja konkurzní veritelia (správca konkurznej podstaty M. a žalobca). Žalobca si okrem tejto uplatnenej pohľadávky uplatnil pohľadávku z toho istého titulu i v konkurznom konaní k.s. M..
Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že jednu a tú istú pohľadávku si nemôžu v jednom konkurznom konaní uplatňovať dva subjekty, pretože oprávneným vo vzťahu k tejto pohľadávke môže byť len jeden z uvedených subjektov a keďže ide o náhradu škody, ktorá vznikla k.s. M., oprávneným subjektom je správca konkurznej podstaty tejto spoločnosti, teda žalobcovi toto právo neprislúcha, aj keď svoj nárok odôvodňuje tým, že bol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti predtým, ako sa stala na základe Dodatku č. 3 zo dňa 15. júna 1999 k spoločenskej zmluve o založení komanditnej spoločnosti, vlastníctvom spoločnosti M..
Na základe uvedeného žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej trovy nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.
Žalobca podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 26. októbra 2006. V odôvodnení odvolania uviedol, že výrok rozsudku je neurčitý, pretože nie je z neho zrejmé, aká žaloba bola zamietnutá. Poukázal na to, že súd účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nepoučil, vo veci rozhodol predčasne bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci. Poukázal na to, že súdy doposiaľ nerozhodli o tom, kto je vlastníkom podielu ½ stavby Prevádzková jednotka M. súp. č. 1 na parcele KN č. 4/1 k.ú. N., ktorú mal súd riešiť ako predbežnú. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.
Podaním zo dňa 21. februára 2008 správkyňa konkurznej podstaty úpadcu oznámila súdu, že konkurz vyhlásený na majetok dlžníka bol zrušený, bola odvolaná z funkcie správkyne konkurznej podstaty, čím došlo k zániku jej pasívnej legitimácie v konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods.2) podľa § 212 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Neexistencia určitej podmienky konania, alebo jej zánik v priebehu konania, má procesné následky závislé od toho, či ide o nedostatok podmienky odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Vždy má však nedostatok podmienky konania za následok, že súd nesmie vydať meritórne rozhodnutie. Podmienkami konania sú teda také podmienky určené občianskym procesným právom, bez existencie ktorých nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. Preto zákon súdu ukladá prihliadať z úradnej povinnosti, či nie je daný nedostatok podmienky konania nielen na začiatku konania, ale spravidla i po dobu celého ďalšieho priebehu konania vrátane opravných konaní. Jednou zo základných podmienok konania, za ktorých môže súd konať vo veci, sú podmienky na strane účastníkov konania t.j. spôsobilosť byť účastníkom konania, čo upravuje ust. § 19 O.s.p. V ustanoveniach § 104 až § 109 O.s.p. je určený postup súdu v prípade, ak zistí nedostatok niektorej podmienky konania, pričom jeho postup zásadne závisí od toho, či ide o nedostatok procesnej podmienky odstrániteľný alebo neodstrániteľný.
Predmetom tohto konania je incidenčná žaloba, teda žaloba v súvislosti s popretou pohľadávkou, ktorá bola prihlásená v konkurznom konaní a v súlade s ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. v platnom znení uplatnená proti správkyni konkurznej podstaty, ktorá z procesného hľadiska má postavenie účastníka konania. V priebehu konania však došlo k zrušeniu konkurzu pre nedostatok majetku úpadcu a taktiež k zbaveniu funkcie správkyne konkurznej podstaty. Týmto došlo aj k strate resp. zániku procesnej spôsobilosti správkyne konkurznej podstaty byť v postavení účastníka konania. S touto skutočnosťou bol splnomocnený právny zástupca žalobcu oboznámený, ale neurobil žiadny právne relevantný úkon vo vzťahu k označenému žalovanému a zotrval na podanej žalobe i odvolaní vo veci incidenčného nároku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe týchto skutočností konanie zastavil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že ich účastníkom nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 9. septembra 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková