4 Obo 56/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. S. S., a. s., so sídlom T., IČO: X., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou E.-K. & P., s. r. o., N., IČO: X., proti žalovanému v 1 rade: P., spol. s r. o., so sídlom A., IČO: X., žalovanej v 2. rade: JUDr. D. V., so sídlom L. správkyne konkurznej podstaty úpadcu I., a. s., so sídlom B., IČO: X., právne zastúpenej JUDr. F. V., advokátom, so sídlom H., o návrhu na určenie pravosti pohľadávky vo výške 244 911,41 Eur, na odvolanie žalovanej v 2. rade proti výroku o trovách konania v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. apríla 2010 č. k. 35Cbi/103/2005-219, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. apríla 2010 č. k. 35Cbi/103/2005-219 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd konanie v časti 181 474,87 Eur zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej v 2. rade trovy konania vo výške 221,82 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. F. V., vedeného v T., a. s., pobočka B., č. ú. X..
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia pravosti pohľadávky a zistenia svojej pohľadávky vo výške 24 911,41 Eur, ktorú si prihlásil do konkurzného konania, vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k. 28K 17/2005 proti úpadcovi I., a. s., so sídlom B.
Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu súd podľa ust. § 96 ods. 1 O. s. p. konanie v časti o určenie pravosti sumy 181.474,87 Eur zastavil.
Na prieskumnom pojednávaní správkyňa konkurznej podstaty uplatnenú pohľadávku žalobcu poprela z dôvodu nepreukázania jej existencie, ako aj s poukazom na skutočnosť, že úpadca nedisponuje dokladom o odstúpení žalobcu od postúpených pohľadávok a ich úhrade úpadcovi.
Súd mal preukázané, že žalobca ako postupca, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 12. 2005 postúpil pohľadávku, ktorá zostala predmetom tohto súdneho konania po čiastočnom späťvzatí návrhu na Ing. J. K., bytom F., ako postupníka. Postúpením pohľadávky žalobca stratil aktívnu legitimáciu na uplatňovanie svojho práva v tomto konaní. Ing. J. K. ako postupník v predmetnom konaní nepodal návrh v zmysle ust. § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. na zmenu účastníka konania. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania žalobca stratil aktívnu legitimáciu na uplatňovanie svojho práva súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p. a ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný v 1. rade si trovy konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal a žalovanej v 2. rade súd priznal náhradu trov konania vo výške 221,82 Eur podľa § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Proti tomuto rozhodnutiu v časti, priznanej náhrady trov konania, podala žalovaná v 2. rade odvolanie v zákonom stanovenej lehote, podľa ust. § 204 ods. 1 O. s. p.
V odôvodnení uviedla, že súd mal vychádzať pri určení náhrady trov konania z vyčíslenej sumy hodnoty sporu. Domnieva sa, že predmetná vec nepatrí medzi sporové konania, v ktorých sa nedá určiť hodnota veci. Tvrdí, že porovnaním rozsahu dispozície tarify podľa ust. § 10 ods. 2 a ust. § 11 ods. 1 vyhláška č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, možno vyvodiť, že neexistuje relevantný právny dôvod posudzovať uplatnenie nároku „v incidenčnom konaní“ inak, ako podľa tarifnej hodnoty peňažného vyjadrenia. Aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ nie je dôvodná, keďže preskúmanie pohľadávky je preskúmavaním takého práva, ktoré sa dá vyjadriť v peniazoch a nie je spojené s neprimeranými ťažkosťami.
Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej v 2. rade trovy konania vo výške 2 953,38 € podľa vyčíslenia zo dňa 14. apríla 2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O. s. p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2. rade nie je dôvodné.
Žalovaná v 2. rade namietala, že súd nesprávne určil výšku trov konania, keď pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal zo záveru, že predmet konania nemožno vyjadriť v peniazoch, a preto základnú sadzbu tarifnej odmeny za úkony právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom mal postupovať podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky.
Predmetom sporu bolo určenie pravosti pohľadávky, prihlásenej do konkurzného konania, vedeného proti úpadcovi I., a. s., L.. Konanie o tzv. incidenčnej žalobe, teda o žalobe o určenie pravosti, výšky či poradia pohľadávky konkurzného veriteľa, popretej v konkurznom konaní, je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania. Preto aj z hľadiska určenia tarifnej odmeny za úkony právnej služby je potrebné vychádzať z rovnakého princípu. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby právneho zástupcu žalovanej v 2. rade určil podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 219 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v napadnutej časti potvrdil.
Žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, v dôsledku čoho mu neboli priznané (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 30. júna 2011
JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová