Najvyšší súd  

4 Obo 52/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., výroba dreveného tovaru, s. r. o., v konkurze, so sídlom: T. IČO: X., zast. advokátom JUDr. J. Š., so sídlom: S. proti žalovaným: 1/ G. G., s. r. o., so sídlom: P. IČO: X., 2/ T., s. r. o., so sídlom: M.,

IČO: X., zast. advokátkou I. Ď., so sídlom: K. o vydanie nehnuteľností získaných

na dražbe, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 16. februára 2006, č. k. 34Cbi/21/2005-50-Pr, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

zo 16. februára 2006, č. k. 34Cbi/21/2005-50-Pr   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa

16. 02. 2006, č. k. 34Cbi/21/2005-50-Pr žalobu, podanú žalobcom o vydanie nehnuteľností,

získaných na dražbe, zamietol a konateľom žalobcu uložil povinnosť spoločne a nerozdielne

nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 72 006,-- Sk. V odôvodnení svojho

rozhodnutia skonštatoval, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz v konaní, vedenom pod sp. zn. 25K 229/2002 dňa 06. 04. 2004. Návrh na začatie konania bol podaný dňa

20. 01. 2005 na Okresný súd Martin, a to v čase, keď majetok úpadcu spravoval správca

konkurznej podstaty JUDr. M. P., so sídlom: K. Prvostupňový súd sa v konaní zaoberal

predovšetkým otázkou, či vecnú a procesnú legitimáciu má žalobca, zastúpený v konaní

svojimi konateľmi, alebo návrh na začatie konania môže podať výlučne správca konkurznej

podstaty. Súd poukázal na § 17 ods. 1, ods. 2, § 18 ods. 1, ods. 2 a § 19 ods. 1, ods. 2 zákona

č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) a uviedol, že žalovaný v 1. rade získal nehnuteľnosti na dražbe, konanej exekútorom, o čom svedčí výpis z listu vlastníctva č.

X. pre kat. územie T. kde je žalovaný zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré dňa

17. 07. 2002 vydražil z majetku žalobcu na exekučnej dražbe. V prospech žalovaného bolo

vlastníctvo zapísané v roku 2002. Ak by vec bola zahrnutá do konkurznej podstaty napriek

tomu, že bola zapísaná na žalovaného, jediným aktívne legitimovaným účastníkom konania

by mohol byť žalovaný v 1. rade, a to ohľadom tých nehnuteľností, ktoré na dražbe získal.

Nemôže to byť úpadca, zastúpený svojimi konateľmi, pretože takúto žalobu by mohol podať

iba správca, ak by pochyboval o tom, že nehnuteľnosť je vedená na liste vlastníctva niekoho,

kto jej skutočným vlastníkom nie je. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade platí rovnako to, čo

súd uviedol ohľadne postavenia žalovaného v 1. rade. Aj žalovaný v 2. rade nadobudol

nehnuteľnosti na dražbe, ktorá bola vykonaná v exekučnom konaní a stal sa ich vlastníkom.

Vydať ich do konkurznej podstaty by mohol iba v prípade, ak by návrh na vydanie týchto

nehnuteľností bol podaný osobou, ktorá preukazuje svoje vlastníctvo a ktorá by preukázala

zároveň aj to, že patria do konkurznej podstaty. Konatelia obchodnej spoločnosti B., výroba

dreveného tovaru, s. r. o. v konkurze, však takúto aktívnu legitimáciu nemajú. K procesnému

postupu súd uviedol, že postupujúc podľa § 101 O. s. p., konal v neprítomnosti žalobcu, ktorý

svoju neúčasť ospravedlnil a uviedol, že ním poverený právny zástupca sa nemôže

pojednávania zúčastniť, pretože je práceneschopný. Písomné splnomocnenie spolu

s ospravedlnením súdu predložené nebolo a ani nepožiadal o odročenie pojednávania.

Rovnako súd konal v neprítomnosti žalovaného v 2. rade, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O. s. p.“), pretože vznik trov konania zavinili konatelia žalobcu.  

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca argumentujúc, že na prejednanie veci

neboli splnené podmienky konania podľa § 101 O. s. p. Uviedol, že svoju neúčasť  

na pojednávaní súdu riadne ospravedlnil s tým, že ako dôvod neúčasti uviedol

práceneschopnosť ním splnomocneného právneho zástupcu. Napriek tomu, že súdu faxom

oznámil, že písomné splnomocnenie na zastupovanie zašle poštou, prvostupňový súd toto zastupovanie neprijal, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že rozsudok súd doručil len konateľom

žalobcu, a nie splnomocnenému právnemu zástupcovi. Súdu prvého stupňa ďalej vytkol aj tú

skutočnosť, že vec prejednal a rozhodol o nej okrem neúčasti žalobcu, aj za neúčasti žalovaného v 2. rade, ktorý súdnu zásielku s termínom pojednávania v odbernej lehote

neprevzal. Žalobca namietol, že z vyjadrenia pošty o neprevzatí zásielky žalovaným v 2. rade

nie je možné jednoznačne zistiť, či zákonné podmienky jej doručovania boli dodržané, a teda

či v zmysle § 46 ods. 1, ods. 2 O. s. p. je možné túto zásielku považovať za doručenú.

Uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola žalobcovi aj žalovanému v 2. rade odňatá

možnosť konať pred súdom, z dôvodu ktorého si títo nemohli uplatniť svoje práva účastníkov

konania.

Žalobca v ďalšom spochybnil vecnú správnosť rozsudku, založenú na odmietnutí

právnej subjektivity úpadcu - B., výroba dreveného tovaru, s. r. o. v konkurze, v zmysle § 18

Občianskeho zákonníka a tiež jeho procesnej spôsobilosti byť riadnym účastníkom konania

podľa § 19 O. s. p. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5 Cdo 17/98, na základe ktorého má za to, že vyhlásenie konkurzu nemá za následok stratu

právnej subjektivity úpadcu, a teda ani jeho spôsobilosť byť účastníkom konania. Uviedol, že

zákon umožňuje a pripúšťa, aby sa nároky úpadcu (v konkrétnom prípade určenie neplatnosti

nadobudnutia nehnuteľností žalovanými v 1. a 2. rade, ktoré mu boli neprávom odobraté ešte

pred vyhlásením konkurzu, v dôsledku ktorej skutočnosti nemohli byť zahrnuté

do konkurznej podstaty) riešili aj mimo prebiehajúceho konkurzu a pôsobnosti súdom

ustanoveného správcu konkurznej podstaty. Súčasne vyslovil pochybnosť o tom, či Krajský

súd v Banskej Bystrici postupoval v súlade so zákonom, keď si osvojil vecnú príslušnosť

a konanie začal viesť ako incidenčný spor.

V neposlednom rade žalobca namietol rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách

konania. I keď prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil doručením vyjadrenia

obidvoch žalovaných k návrhu konateľom žalobcu, v skutočnosti im tieto vyjadrenia nikdy

zaslané neboli. O ich obsahu nevedeli, a teda na ne spôsobom, ktorý požadoval prvostupňový

súd, ani nemohli reagovať.

Z vyššie uvedených dôvodov žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby prvostupňový

rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobcu

nevyjadril.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, svojím uznesením zo dňa

31. 03. 2008, č. k. 5 Obo 2/2007-99 odvolanie žalobcu ako oneskorene podané podľa § 218

ods. 1 písm. a/ O. s. p. odmietol.

Uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním dôvodiac, že odmietnutím

prejednania odvolania odvolacím súdom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.  

Dovolací súd uznesením zo dňa 31. 01. 2011, č. k. 1ObdoV/12/2009-154 uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na § 27

ods. 1, § 28 ods. 1 a § 49 ods. 1 O. s. p. a vychádzajúc z obsahu spisu uviedol, že žalobca bol

v konaní zastúpený JUDr. J. Š., ktorému dňa 14. 02. 2006 udelil plnú moc na všetky právne

úkony spojené so zastupovaním v predmetnom spore. Toto procesné plnomcenstvo bolo do

spisu doložené dňa 20. 02. 2006, kedy vydaný rozsudok súdu prvého stupňa nebol ešte

doručovaný, teda ešte pred právoplatným skončením veci. Za danej situácie bol súd prvého

stupňa povinný rozsudok doručiť právnemu zástupcovi žalobcu. Iné doručenie rozsudku

žalobcovi nemožno považovať za správne a účinné, čo znamená, že žalobcovi nezačala

plynúť lehota na odvolanie, keďže jej beh je spojený iba s riadnym doručením. Preto, pokiaľ

odvolací súd odvolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietol, odňal mu možnosť konať

pre súdom, čím je daná prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), viazaný

právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1, veta druhá O. s. p.), opätovne prejednal

odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého odvolací súd je rozsahom

a dôvodmi odvolania viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.

a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2

písm. a/ O. s. p.).

Žalobca svoje odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 221 ods. 1 písm. f/  

O. s. p. Namietol postup krajského súdu majúc za to, že nesprávnou aplikáciu § 101 O. s. p.

a neprijatím zastupovania jeho osoby právnym zástupcom JUDr. J. Š., mu súd prvého stupňa

odňal možnosť konať pred súdom, v dôsledku ktorej skutočnosti nemohol na pojednávaní

konanom dňa 16. 02. 2006 uplatniť svoje zákonné práva ako účastník konania. Rovnako má

za to, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil otázku jeho aktívnej legitimácie v konaní,

čím ho ako úpadcu zbavil možnosti riešiť niektoré jeho nároky v súdnom konaní.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 20. 01. 2005 prostredníctvom svojich dvoch

konateľov (štatutárnych zástupcov) – Ing. S. B. a Ing. P. B., podal na Okresnom súde Martin

žalobu o vydanie nehnuteľností získaných na dražbe spolu s návrhom na nariadenie

predbežného opatrenia. Následne bola vec z dôvodu vecnej príslušnosti odstúpená Krajskému

súdu v Banskej Bystrici. Rovnako je súdu zrejmé, že uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici, č. k. 25K 229/2002-164 zo dňa 06. 04. 2004 bol na majetok žalobcu vyhlásený

konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. M. P.

V predmetnej veci sa na súde prvého stupňa dňa 16. 02. 2006 konalo pojednávanie

(zápisnica na č. l. 44 - 46), na ktoré boli účastníci konania riadne predvolaní (č. l. 42 - 43).

V deň pojednávania, t. j. 16. 02. 2006, bolo súdu doručené faxové podanie žalobcu zo dňa  

14. 02. 2006 s ospravedlnením jeho neprítomnosti na pojednávaní, ktorú skutočnosť

odôvodnil práceneschopnosťou ním splnomocneného právneho zástupcu. Žalobca

v predmetnom podaní zároveň súdu oznámil, že originál podania aj s písomným

splnomocnením na zastupovanie zašle súdu poštou (č. l. 47 - 48). Zo spisového materiálu

vyplýva, že plná moc, ktorou žalobca dňa 14. 02. 2006 splnomocnil advokáta JUDr. J. Š.,

so sídlom: Š., na zastupovanie svojej osoby v spore vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 34 Cbi 21/2005, vrátane všetkých s tým spojených právnych úkonov, bola

menovanému súdu doručená v prílohe originálu podania, a to dňa 20. 02. 2006 (č. l. 56 - 57).

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to  

za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v znení platnom

a účinnom aj v čase rozhodovania prvostupňového súdu), ako zástupcu si účastník môže vždy

zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O. s. p.).

Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice

plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony (§ 28 ods. 1 O. s. p.). Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto

plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník

(§ 28 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 43 ods. 1, veta tretia O. s. p., podanie urobené telefaxom treba doplniť

najneskôr do troch dní predložením jeho originálu (v čase rozhodovania prvostupňového

súdu, veta druhá, za bodkočiarkou).

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu  

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom  

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca dňa 14. 02. 2006 splnomocnil JUDr. J. Š.

na zastupovanie v konaní, o ktorej skutočnosti prvostupňový súd získal vedomosť z faxového

podania žalobcu v deň pojednávania, t. j. 16. 02. 2006 (č. l. 47). Na tomto mieste je potrebné

súhlasiť s konštatovaním súdu prvého stupňa v odôvodnení jeho rozsudku, že žalobca

písomné splnomocnenie súdu nepredložil (resp. nie do dňa pojednávania), súčasne že o odročenie pojednávania nepožiadal. Na strane druhej je však z obsahu jeho ospravedlnenia zrejmé, že prekážkou účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní bola jeho

práceneschopnosť a je nesporné, že plnomocenstvo súdu predložil (odovzdaním na poštovú

prepravu dňa 16. 02. 2006 - č. l. 57).  

Z uvedených skutočností vyplynulo, že žalobca na najbližšom súdnom pojednávaní

mal záujem sa ho zúčastniť, i keď tento svoj zámer jednoznačne neformuloval a o odročenie

pojednávania výslovne nežiadal, mal súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu úmysel

žalobcu o odročenie pojednávania dosiahnuť za preukázaný. Tým, že prvostupňový súd jeho

právne zastupovanie neakceptoval, odňal mu možnosť konať pred súdom v zmysle § 221  

ods. 1 písm. f/ O. s. p.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd neskúmal vyhodnotenie otázky aktívnej

legitimácie žalobcu prvostupňovým súdom, nakoľko posúdenie právnej subjektivity žalobcu

vo vzťahu k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 06. 04. 2004, č. k. 25K 229/2002-164, a teda jeho spôsobilosti byť účastníkom

konania, bude úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní vo veci samej.

Rovnako, pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa rozhodnutia prvostupňového

súdu o trovách konania, z dôvodu, že rozhodnutie o trovách závisí od rozhodnutia vo veci

samej, v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie odvolaciemu súdu

neprislúcha.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa  

§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

v ktorom rozhodne i o trovách konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 12. 05. 2011).

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.  

V Bratislave 31. augusta 2012

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová