Najvyšší súd
4 Obo 52/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., výroba dreveného tovaru, s. r. o., v konkurze, so sídlom: T. IČO: X., zast. advokátom JUDr. J. Š., so sídlom: S. proti žalovaným: 1/ G. G., s. r. o., so sídlom: P. IČO: X., 2/ T., s. r. o., so sídlom: M.,
IČO: X., zast. advokátkou I. Ď., so sídlom: K. o vydanie nehnuteľností získaných
na dražbe, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 16. februára 2006, č. k. 34Cbi/21/2005-50-Pr, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 16. februára 2006, č. k. 34Cbi/21/2005-50-Pr z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa
16. 02. 2006, č. k. 34Cbi/21/2005-50-Pr žalobu, podanú žalobcom o vydanie nehnuteľností,
získaných na dražbe, zamietol a konateľom žalobcu uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 72 006,-- Sk. V odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz v konaní, vedenom pod sp. zn. 25K 229/2002 dňa 06. 04. 2004. Návrh na začatie konania bol podaný dňa
20. 01. 2005 na Okresný súd Martin, a to v čase, keď majetok úpadcu spravoval správca
konkurznej podstaty JUDr. M. P., so sídlom: K. Prvostupňový súd sa v konaní zaoberal
predovšetkým otázkou, či vecnú a procesnú legitimáciu má žalobca, zastúpený v konaní
svojimi konateľmi, alebo návrh na začatie konania môže podať výlučne správca konkurznej
podstaty. Súd poukázal na § 17 ods. 1, ods. 2, § 18 ods. 1, ods. 2 a § 19 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) a uviedol, že žalovaný v 1. rade získal nehnuteľnosti na dražbe, konanej exekútorom, o čom svedčí výpis z listu vlastníctva č.
X. pre kat. územie T. kde je žalovaný zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré dňa
17. 07. 2002 vydražil z majetku žalobcu na exekučnej dražbe. V prospech žalovaného bolo
vlastníctvo zapísané v roku 2002. Ak by vec bola zahrnutá do konkurznej podstaty napriek
tomu, že bola zapísaná na žalovaného, jediným aktívne legitimovaným účastníkom konania
by mohol byť žalovaný v 1. rade, a to ohľadom tých nehnuteľností, ktoré na dražbe získal.
Nemôže to byť úpadca, zastúpený svojimi konateľmi, pretože takúto žalobu by mohol podať
iba správca, ak by pochyboval o tom, že nehnuteľnosť je vedená na liste vlastníctva niekoho,
kto jej skutočným vlastníkom nie je. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade platí rovnako to, čo
súd uviedol ohľadne postavenia žalovaného v 1. rade. Aj žalovaný v 2. rade nadobudol
nehnuteľnosti na dražbe, ktorá bola vykonaná v exekučnom konaní a stal sa ich vlastníkom.
Vydať ich do konkurznej podstaty by mohol iba v prípade, ak by návrh na vydanie týchto
nehnuteľností bol podaný osobou, ktorá preukazuje svoje vlastníctvo a ktorá by preukázala
zároveň aj to, že patria do konkurznej podstaty. Konatelia obchodnej spoločnosti B., výroba
dreveného tovaru, s. r. o. v konkurze, však takúto aktívnu legitimáciu nemajú. K procesnému
postupu súd uviedol, že postupujúc podľa § 101 O. s. p., konal v neprítomnosti žalobcu, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil a uviedol, že ním poverený právny zástupca sa nemôže
pojednávania zúčastniť, pretože je práceneschopný. Písomné splnomocnenie spolu
s ospravedlnením súdu predložené nebolo a ani nepožiadal o odročenie pojednávania.
Rovnako súd konal v neprítomnosti žalovaného v 2. rade, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“), pretože vznik trov konania zavinili konatelia žalobcu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca argumentujúc, že na prejednanie veci
neboli splnené podmienky konania podľa § 101 O. s. p. Uviedol, že svoju neúčasť
na pojednávaní súdu riadne ospravedlnil s tým, že ako dôvod neúčasti uviedol
práceneschopnosť ním splnomocneného právneho zástupcu. Napriek tomu, že súdu faxom
oznámil, že písomné splnomocnenie na zastupovanie zašle poštou, prvostupňový súd toto zastupovanie neprijal, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že rozsudok súd doručil len konateľom
žalobcu, a nie splnomocnenému právnemu zástupcovi. Súdu prvého stupňa ďalej vytkol aj tú
skutočnosť, že vec prejednal a rozhodol o nej okrem neúčasti žalobcu, aj za neúčasti žalovaného v 2. rade, ktorý súdnu zásielku s termínom pojednávania v odbernej lehote
neprevzal. Žalobca namietol, že z vyjadrenia pošty o neprevzatí zásielky žalovaným v 2. rade
nie je možné jednoznačne zistiť, či zákonné podmienky jej doručovania boli dodržané, a teda
či v zmysle § 46 ods. 1, ods. 2 O. s. p. je možné túto zásielku považovať za doručenú.
Uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola žalobcovi aj žalovanému v 2. rade odňatá
možnosť konať pred súdom, z dôvodu ktorého si títo nemohli uplatniť svoje práva účastníkov
konania.
Žalobca v ďalšom spochybnil vecnú správnosť rozsudku, založenú na odmietnutí
právnej subjektivity úpadcu - B., výroba dreveného tovaru, s. r. o. v konkurze, v zmysle § 18
Občianskeho zákonníka a tiež jeho procesnej spôsobilosti byť riadnym účastníkom konania
podľa § 19 O. s. p. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 Cdo 17/98, na základe ktorého má za to, že vyhlásenie konkurzu nemá za následok stratu
právnej subjektivity úpadcu, a teda ani jeho spôsobilosť byť účastníkom konania. Uviedol, že
zákon umožňuje a pripúšťa, aby sa nároky úpadcu (v konkrétnom prípade určenie neplatnosti
nadobudnutia nehnuteľností žalovanými v 1. a 2. rade, ktoré mu boli neprávom odobraté ešte
pred vyhlásením konkurzu, v dôsledku ktorej skutočnosti nemohli byť zahrnuté
do konkurznej podstaty) riešili aj mimo prebiehajúceho konkurzu a pôsobnosti súdom
ustanoveného správcu konkurznej podstaty. Súčasne vyslovil pochybnosť o tom, či Krajský
súd v Banskej Bystrici postupoval v súlade so zákonom, keď si osvojil vecnú príslušnosť
a konanie začal viesť ako incidenčný spor.
V neposlednom rade žalobca namietol rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách
konania. I keď prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil doručením vyjadrenia
obidvoch žalovaných k návrhu konateľom žalobcu, v skutočnosti im tieto vyjadrenia nikdy
zaslané neboli. O ich obsahu nevedeli, a teda na ne spôsobom, ktorý požadoval prvostupňový
súd, ani nemohli reagovať.
Z vyššie uvedených dôvodov žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby prvostupňový
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobcu
nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, svojím uznesením zo dňa
31. 03. 2008, č. k. 5 Obo 2/2007-99 odvolanie žalobcu ako oneskorene podané podľa § 218
ods. 1 písm. a/ O. s. p. odmietol.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním dôvodiac, že odmietnutím
prejednania odvolania odvolacím súdom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Dovolací súd uznesením zo dňa 31. 01. 2011, č. k. 1ObdoV/12/2009-154 uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na § 27
ods. 1, § 28 ods. 1 a § 49 ods. 1 O. s. p. a vychádzajúc z obsahu spisu uviedol, že žalobca bol
v konaní zastúpený JUDr. J. Š., ktorému dňa 14. 02. 2006 udelil plnú moc na všetky právne
úkony spojené so zastupovaním v predmetnom spore. Toto procesné plnomcenstvo bolo do
spisu doložené dňa 20. 02. 2006, kedy vydaný rozsudok súdu prvého stupňa nebol ešte
doručovaný, teda ešte pred právoplatným skončením veci. Za danej situácie bol súd prvého
stupňa povinný rozsudok doručiť právnemu zástupcovi žalobcu. Iné doručenie rozsudku
žalobcovi nemožno považovať za správne a účinné, čo znamená, že žalobcovi nezačala
plynúť lehota na odvolanie, keďže jej beh je spojený iba s riadnym doručením. Preto, pokiaľ
odvolací súd odvolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietol, odňal mu možnosť konať
pre súdom, čím je daná prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), viazaný
právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1, veta druhá O. s. p.), opätovne prejednal
odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého odvolací súd je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 201 veta prvá O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2
písm. a/ O. s. p.).
Žalobca svoje odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 221 ods. 1 písm. f/
O. s. p. Namietol postup krajského súdu majúc za to, že nesprávnou aplikáciu § 101 O. s. p.
a neprijatím zastupovania jeho osoby právnym zástupcom JUDr. J. Š., mu súd prvého stupňa
odňal možnosť konať pred súdom, v dôsledku ktorej skutočnosti nemohol na pojednávaní
konanom dňa 16. 02. 2006 uplatniť svoje zákonné práva ako účastník konania. Rovnako má
za to, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil otázku jeho aktívnej legitimácie v konaní,
čím ho ako úpadcu zbavil možnosti riešiť niektoré jeho nároky v súdnom konaní.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 20. 01. 2005 prostredníctvom svojich dvoch
konateľov (štatutárnych zástupcov) – Ing. S. B. a Ing. P. B., podal na Okresnom súde Martin
žalobu o vydanie nehnuteľností získaných na dražbe spolu s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia. Následne bola vec z dôvodu vecnej príslušnosti odstúpená Krajskému
súdu v Banskej Bystrici. Rovnako je súdu zrejmé, že uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici, č. k. 25K 229/2002-164 zo dňa 06. 04. 2004 bol na majetok žalobcu vyhlásený
konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. M. P.
V predmetnej veci sa na súde prvého stupňa dňa 16. 02. 2006 konalo pojednávanie
(zápisnica na č. l. 44 - 46), na ktoré boli účastníci konania riadne predvolaní (č. l. 42 - 43).
V deň pojednávania, t. j. 16. 02. 2006, bolo súdu doručené faxové podanie žalobcu zo dňa
14. 02. 2006 s ospravedlnením jeho neprítomnosti na pojednávaní, ktorú skutočnosť
odôvodnil práceneschopnosťou ním splnomocneného právneho zástupcu. Žalobca
v predmetnom podaní zároveň súdu oznámil, že originál podania aj s písomným
splnomocnením na zastupovanie zašle súdu poštou (č. l. 47 - 48). Zo spisového materiálu
vyplýva, že plná moc, ktorou žalobca dňa 14. 02. 2006 splnomocnil advokáta JUDr. J. Š.,
so sídlom: Š., na zastupovanie svojej osoby v spore vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 34 Cbi 21/2005, vrátane všetkých s tým spojených právnych úkonov, bola
menovanému súdu doručená v prílohe originálu podania, a to dňa 20. 02. 2006 (č. l. 56 - 57).
Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to
za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v znení platnom
a účinnom aj v čase rozhodovania prvostupňového súdu), ako zástupcu si účastník môže vždy
zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O. s. p.).
Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice
plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony (§ 28 ods. 1 O. s. p.). Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto
plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník
(§ 28 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 43 ods. 1, veta tretia O. s. p., podanie urobené telefaxom treba doplniť
najneskôr do troch dní predložením jeho originálu (v čase rozhodovania prvostupňového
súdu, veta druhá, za bodkočiarkou).
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca dňa 14. 02. 2006 splnomocnil JUDr. J. Š.
na zastupovanie v konaní, o ktorej skutočnosti prvostupňový súd získal vedomosť z faxového
podania žalobcu v deň pojednávania, t. j. 16. 02. 2006 (č. l. 47). Na tomto mieste je potrebné
súhlasiť s konštatovaním súdu prvého stupňa v odôvodnení jeho rozsudku, že žalobca
písomné splnomocnenie súdu nepredložil (resp. nie do dňa pojednávania), súčasne že o odročenie pojednávania nepožiadal. Na strane druhej je však z obsahu jeho ospravedlnenia zrejmé, že prekážkou účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní bola jeho
práceneschopnosť a je nesporné, že plnomocenstvo súdu predložil (odovzdaním na poštovú
prepravu dňa 16. 02. 2006 - č. l. 57).
Z uvedených skutočností vyplynulo, že žalobca na najbližšom súdnom pojednávaní
mal záujem sa ho zúčastniť, i keď tento svoj zámer jednoznačne neformuloval a o odročenie
pojednávania výslovne nežiadal, mal súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu úmysel
žalobcu o odročenie pojednávania dosiahnuť za preukázaný. Tým, že prvostupňový súd jeho
právne zastupovanie neakceptoval, odňal mu možnosť konať pred súdom v zmysle § 221
ods. 1 písm. f/ O. s. p.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd neskúmal vyhodnotenie otázky aktívnej
legitimácie žalobcu prvostupňovým súdom, nakoľko posúdenie právnej subjektivity žalobcu
vo vzťahu k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 06. 04. 2004, č. k. 25K 229/2002-164, a teda jeho spôsobilosti byť účastníkom
konania, bude úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní vo veci samej.
Rovnako, pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa rozhodnutia prvostupňového
súdu o trovách konania, z dôvodu, že rozhodnutie o trovách závisí od rozhodnutia vo veci
samej, v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie odvolaciemu súdu
neprislúcha.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
v ktorom rozhodne i o trovách konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 12. 05. 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 31. augusta 2012
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová