4Obo/5/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Pepelovej   a členiek JUDr. Aleny Priecelovej   a JUDr. Gabriely Mederovej   v právnej veci

žalobcu: B. s. r. o., D. N., IČO:

X. zastúpený advokátom JUDr. P. K., F. N., IČO: X. proti žalovanému: P. k. s.,

R. B., správca konkurznej podstaty úpadcu E.

a. s. N. - v likvidácii, P. N., IČO: X.X. o vylúčenie vecí

z konkurznej podstaty, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. 2 Cbi 6/2013 – 59 zo dňa 19. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

2Cbi6/2013-59 zo dňa 19. novembra 2013   p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy odvolacieho

konania vo výške 83,89 eur.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému   ako správcovi

konkurznej podstaty úpadcu E. a. s. N. - v likvidácii, P. N., IČO: X.X. povinnosť vylúčiť zo

súpisu majetku konkurznej podstaty nehnuteľnosti zapísané na LV č. X., obec N., kat. úz. H.,

a to:

- parc. č. 669/22 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 349 m2,

- parc. č. 669/24 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 263 m2,

- parc. č. 669/26 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 172 m2,

- parc. č. 669/27- zast. plochy a nádvoria vo výmere 49 m2,

- parc. č. 670/2 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 71 m2,

- parc. č. 670/3 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 127 m2,

a stavby:

- súp. č. 457 na parc. č. 670/2 sociálne zariadenie,

- súp. č. 457 na parc. č. 670/3 sociálne zariadenie,

- súp. č. 515 na parc. č. 669/26 opravárenská dielňa,

- súp. č. 514 na parc. č. 669/27 sklad náhradných dielov a

zaplatiť náhradu trov konania v sume 641,80 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou dňa 28.05.2013 sa žalobca domáhal

vylúčenia nehnuteľností zapísaných na LV č. X., obec N., katastrálne územie H. vzhľadom na

tú skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpnou

zmluvou zo dňa 18.12.2012 od vlastníka S. S.. S. S. predmetné

nehnuteľností nadobudol ešte v roku 2007 kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení

vecného bremena od spoločnosti H.H., a. s., IČO: X.. Poukázal na

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Cbi/7/2008 - 329 zo dňa 10.03.2010,

ktorým bola žaloba správcu konkurznej podstaty proti S. S. o vylúčenie

vecí z konkurznej podstaty zamietnutá. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/70/2010. Správca konkurznej podstaty nepodal

žalobu, ktorou by sa domáhal odporovateľnosti právnych úkonov, a preto zapísanie

predmetných nehnuteľností do súpisu majetku konkurznej podstaty sa javí

šikanóznym.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.06.2013 v tom

zmysle, že z predložených listinných dokladov, ktoré sú súčasťou žaloby, nie je

zrejmé, že predmetné novostavby - sklad náhradných dielov súp. č. 514 a stavba

opravárenskej dielne súp. č. 515 boli postavené S. S.. Predložené

listinné doklady neriešia otázku určenia vlastníckeho práva k týmto stavbám.

V rozsudku krajského súdu sp. zn. 8Cbi 7/2008 nebolo rozhodnuté o vlastníckom

práve, avšak dokazovanie smerovalo k určeniu, že sa jedná o absolútne neplatný

právny úkon. Podaním zo dňa 23.10.2013 namietal nesprávne označenie

žalovaného v podanej žalobe a navrhol súdu z tohto dôvodu konanie zastaviť.

Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že správca konkurznej podstaty mohol

dosiahnuť navrátenie nehnuteľností do súpisu majetku konkurznej podstaty len

odporovateľnou žalobou, a to v zákonnej premlčacej lehote troch rokov tak, ako to

bolo uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorým bol potvrdený rozsudok

tunajšieho súdu sp. zn. 8Cbi 7/2008. Žalobca bol pri nadobudnutí nehnuteľností

jednoznačne dobromyseľný.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov, kúpnou

zmluvou zo dňa 18.12.2012, rozhodnutím Správy katastra Nitra č. V8258/12 zo dňa

15.01.2013, kúpnou zmluvou zo dňa 15.11.2006, kolaudačným rozhodnutím č. SP17182/07-006-ing.Ko zo dňa 20.09.2007, výpisom z LV č. X., výpismi

účastníkov z obchodného registra, oboznámením sa obsahom spisu tunajšieho súdu

8Cbi 7/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu spisu 8Cbi 7/2008 súd zistil, že v tomto konaní sa správca konkurznej

podstaty úpadcu E. a.s. N. domáhal voči H.H. a. s., J. M. M., Ľ. T. M. a S. S. určenia, že

predmetné nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty úpadcu a to na skutkovom základe, že

konatelia spol. E., s. r. o. kúpnymi zmluvami zo dňa 11.07.1996 podpísali kúpne zmluvy pod

por. č. 1/96, 2/96 a 3/96, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. a X..

Spoločnosť   E., s. r. o. vložila dňa 10.03.1997 nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. ako

nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti H.H., a.s. Štatutárni zástupcovia a

členovia dozornej rady úpadcu aj napriek vedomosti o veľkých peňažných záväzkoch

rozpredávali aktíva úpadcu - nehnuteľný majetok do vlastníctva spoločností, ktoré boli v ich

vlastníctve alebo boli týmito osobami riadené. Tieto

nekalé prevody majetku úpadcu vyvolali postupné znižovanie aktív vo vlastníctve

úpadcu. Zo strany štatutárov úpadcu došlo k obchádzaniu zákona a tým naplneniu ust. § 39 Obč. zák. o absolútnej neplatnosti dotknutých prevodov majetku vo

vlastníctve úpadcu. Žalovaní v 2. až 4. rade namietali, že nehnuteľnosti nadobudli

dobromyseľne. Správca konkurznej podstaty namietal, že zmluva zo dňa 16.08.2004

uzavretá medzi H.H., a. s. a J. M. M. a Ľ.

T. M. je absolútne neplatná a absolútne neplatná je aj kúpna zmluva zo

dňa 18.10.2002, uzavretá so S. S. S+B ako aj kúpna zmluva zo dňa

29.05.2003, uzavretá so S. S. S+B.

Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.04.2011 rozhodol o odvolaní správcu

konkurznej podstaty E., a. s. Rozhodol tak, že rozsudok tunajšieho súdu č. k.

8Cbi 7/2008-329 potvrdil ako vecne správny s odôvodnením, že skutočnosť, že ak

predchádzajúci správcovia nepostupovali v zmysle ust. § 16 ZKV, teda že nepodali

odporovaciu žalobu, nedáva možnosť správcom následne ustanoveným právo na

uplatňovanie žaloby o určenie, že sporné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty

úpadcu patria z dôvodu porušenia ust. § 39 Obč. zákonníka. Rozsudok Najvyššieho

súdu SR nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2011.

Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 8K 48/1997 zo dňa 24.06.1998

vyhlásil konkurz na majetok dlžníka E., a. s. N. v likvidácii.

Žalovaný prípisom doručeným konkurznému súdu dňa 06.03.2013 zaradil

predmetné nehnuteľnosti do súpisu majetku konkurznej podstaty s poznámkou

o nárokoch inej osoby.

Podľa § 39 Obč. zák. je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 6 ods. 1, 2, zák. č. 328/1991 Zb. majetok podliehajúci konkurzu tvorí

konkurznú podstatu (ďalej len "podstata").(2) Podstatu tvoria veci, byty a nebytové

priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len "majetok"), ktoré patrili dlžníkovi  

v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj

majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.

Podľa § 19 ods. 1, 2, zák. č. 328/1991 Zb., ak sú pochybnosti či vec patrí do

podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými

osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do

súpisu. (2) Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby   v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz.

V prípade, že žaloba nie je podaná včas predpokladá sa, že vec je do súpisu

zahrnutá oprávnene.

Podľa § 15 ods. 1, 2, 5, zák. č. 328/1991 Zb., konkurzný veriteľ alebo

správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov

2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú

voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo

správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu

už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.(2) Odporovať možno právnemu úkonu,

ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť

svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. (5)

Odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný  

v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako

bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu a dlžník bol v úpadku

alebo   sa   dostal   do   úpadku   v   dôsledku   takého   právneho úkonu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola

podaná dôvodne.

Skutočnosti, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz ako aj, že boli

uzatvorené kúpne zmluvy zo dňa 15.11.2006 a 18.11.2012, sú medzi účastníkmi

nesporné.

Predmetné nehnuteľnosti mali byť prevedené na spol. D., s. r. o.

a následne vložené ako nepeňažný vklad do spol. H., a. s. Spoločnosť H., a. s. previedla predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 15.11.2006 na S. S.. S. S. previedol predmetné nehnuteľnosti

kúpnou zmluvou zo dňa 18.12.2012 na žalobcu.

Spornou v tomto konaní bola namietaná absolútna neplatnosť právneho úkonu.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach a ani vo svojej výpovedi pred súdom

neoznačil konkrétny právny úkon, ktorý mal byť postihnutý absolútnou neplatnosťou

a táto neplatnosť by mala mať súvis s predmetnými nehnuteľnosťami.

V rámci konania o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej

podstaty sa súd zaoberal otázkou vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

Súd posúdil kúpne zmluvy zo dňa 15.11.2006 a 18.11.2012 ako platné. Tieto

zmluvy boli v súlade s § 37 ods. 1, Obč. zák. uzatvorené slobodne a vážne, určite   a zrozumiteľne, bol v nich presne určený predmet zmluvy a prejavená vôľa účastníkov

takúto zmluvu uzavrieť.

Je pravdou, že pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, vzhľadom na

reťazenie ďalších udalostí týkajúcich sa predmetných nehnuteľností, mohli

u žalovaného vzniknúť pochybnosti o platnosti predmetných zmlúv z. dôvodu ich

rozporu s dobrými mravmi. Takéto podozrenie správcu malo podľa názoru súdu viesť

k podaniu žaloby, ktorou by sa správca v zákonnej lehote domáhal odporovateľnosti

právnych úkonov. Takáto žaloba však zo strany správcu podaná nebola.

Podľa názoru súdu je potrebné a spravodlivé poskytnúť v tomto konaní právnu

ochranu žalobcovi, ktorý riadne uzavrel dňa 18.12.2012 kúpnu zmluvu so

S. S.. Žalobca v čase podpisu kúpnej zmluvy mohol vychádzať

v otázke preukázania vlastníckeho práva len z výpisu z katastra nehnuteľností, kde bol S. S. uvedený ako vlastník. Žalobca v čase podpisu kúpnej zmluvy

nemohol ani pri vynaložení maximálnej obozretnosti a ostražitosti zistiť a mať

vedomosť o tom, že by kupovaná nehnuteľnosť mohla mať právne alebo iné vady.

Žalobca podpísal kúpnu zmluvu v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľností  

a zaplatil kúpnu cenu.

Súd uznesením na pojednávaní dňa 19.11.2013 zamietol návrh žalovaného

na vykonanie dokazovania oboznámením sa s povolením rozostavanej stavby

stavebného úradu v Nitre č. j. 1Sp21342/2004-013-lng.Ko zo dňa 31.05.2005,

identifikáciou budov súp. č. 514 a 515, kúpnou zmluvou č. 769/95/08/1995 zo dňa

04.07.1995, potvrdením o zaplatení kúpnej ceny zo zmluvy č. 769/95/08/1995,

stanovami spoločnosti E. a. s. N. a zápisnicami FNM SR zo zasadnutia

predstavenstva E. a. s. N.. Takéto navrhnuté dokazovanie malo podľa

vyjadrenia žalovaného smerovať k preukázaniu skutočností ohľadne privatizácie

spoločnosti E. š. p. a neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa dispozície

s predmetnými nehnuteľnosťami. Podľa názoru súdu je takéto navrhnuté rozsiahle

dokazovanie v prejednávanej veci neúčelné a nehospodárne, pretože možnosť

správcu konkurznej podstaty zapísať dodatočne do súpisu majetku konkurznej

podstaty akýkoľvek majetok, nemôže byť bezbrehá. Od privatizácie a od podpisu

kúpnej zmluvy na akcie zo dňa 04.07.1995 až po vyhlásenie konkurzu na spoločnosť

E. a. s. N. mali dotknuté strany primeranú lehotu na nápravu vzájomných

vzťahov a vysporiadanie pomerov k predmetným nehnuteľnostiam. Či už bolo možné zo strany FNM SR vypovedať zmluvu na predaj akcií v prípade nezaplatenia kúpnej

ceny, namietať neplatnosť zmluvy o nepeňažnom vklade alebo možnosť správcu

podať v zákonnej lehote odporovaciu žalobu, žiadna z týchto možností nebola do

dnešného dňa využitá a postup správcu konkurznej podstaty v tom zmysle, že v roku

2013 zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu majetku konkurznej podstaty, síce

neprekračuje zákonom dovolené konanie správcu konkurznej podstaty, ale vzhľadom

na plynutie času (po cca 15 rokoch od vyhlásenia konkurzu) sa javí ako šikanózne

a prieči sa zásade právnej istoty na strane žalobcu.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti v čase vyhlásenia

konkurzu na majetok úpadcu nepatrili úpadcovi a ani v priebehu konkurzného

konania úpadca tento majetok nenadobudol, rozhodol súd vo veci tak, že v súlade

s cit. ust. zákona predmetné nehnuteľnosti vylúčil zo súpisu majetku konkurznej

podstaty.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal

úspešnému žalobcovi ich náhradu v sume 641,80 EUR.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie s poukazom na existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.

Uviedol, že v predmetnej veci podal vyjadrenie dňa 7.6.2013 a dňa 23.10.2013

a obsahu týchto vyjadrení sa pridržiava v celom rozsahu.   Podľa jeho názoru sa konanie

úpadcu minimálne priečilo dobrým mravom, o čom svedčí aj obsah spisu Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 8 Cbi 7/2008. Obsah tohto spisu zahŕňa všetky dôkazy, ktoré potvrdzujú

túto úvahu. Pokiaľ konanie úpadcu v počiatočných fázach vykazovalo znaky absolútne

neplatného právneho úkonu, všetky právne úkony naň nadväzujúce sú tiež absolútne neplatné.

Odporovať v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní možno iba právnym úkonom, ktoré sú

platné. Argumentácia, podľa ktorej mal správca konkurznej podstaty povinnosť odporovať

právnym úkonom v stanovenej dobe sa na daný prípad nevzťahuje. Vo veci bolo preto

potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Okrem toho bolo potrebné skúmať aj okolnosti

týkajúce sa aplikácie zákona č. 92/1991 Zb., najmä § 19a. Keďže správca nebol účastníkom

týchto právnych vzťahov, nemôže poznať okolnosti, týkajúce sa privatizácie úpadcu.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/  

O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu   žalovaného poukazuje na správnosť odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia v ktorom sa konštatuje, že zapísanie predmetných nehnuteľností žalovaným do súpisu konkurznej podstaty síce neprekračuje zákonom dovolené konanie

správcu konkurznej podstaty, ale vzhľadom na plynutie času, t.j. po viac ako 15-tich rokoch

od vyhlásenia konkurzu, sa táto skutočnosť javí ako šikanózna a prieči sa zásade právnej

istoty.

Podstatnou je skutočnosť, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz dňa 24.6.1998 a povinnosťou správcu konkurznej podstaty bolo zistiť, či úpadca najmenej tri roky pred

vyhlásením konkurzu neuskutočnil odporovateľné právne úkony a ak sa tak stalo, bolo jeho

povinnosťou v súdnom konaní takýmto úkonom odporovať, čo mohol urobiť do troch rokov

od vyhlásenia konkurzu. Toto právo správcu je obmedzené lehotou aj z dôvodu, aby sa do

právnych vzťahov dostala právna istota, ktorá je jedným zo základných princípov právneho

štátu. Ohľadom sporných nehnuteľností už bol vedený súdny spor, keď správca konkurznej

podstaty žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave v konaní 8Cbi 7/2008 sa domáhal

určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu neplatnosti

prevodu majetku na úpadcu, ktorým sa mal obchádzať zákon. Žaloba bola zamietnutá a na

základe odvolania úpadcu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok rozsudkom

sp. zn. 3Obo/70/2010 zo dňa 28.4.2011 potvrdil. V rozhodnutí odvolacieho súdu sa

s poukazom na ustanovenie § 15   a 16 Zákona o konkurze a vyrovnaní konštatuje, že na

podanie odporovacej žaloby platí všeobecná trojročná lehota   a iba takouto žalobou mohol

správca konkurznej podstaty docieliť, aby majetok v prípade úspechu bol s odkazom na

ustanovenie § 16 ods. 4 tohto zákona vrátený do konkurznej podstaty. Žalobca nemá žiadnu

vedomosť o tom, čo sa dialo od roku 1998, kedy bol vyhlásený konkurz až do roku 2006,

kedy boli sporné nehnuteľnosti odkúpené jeho právnym predchodcom za dohodnutú kúpnu

cenu, pričom právny predchodca žalobcu na sporných nehnuteľnostiach postavil ďalšie dve

stavby.

Poukazuje tiež na právny názor, vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

122/2008, 2 obo 123/2008, zo dňa 15.10.2008, podľa ktorého do súpisu konkurznej podstaty

správca vec zapíše   a zadrží, nie však podľa hmotného práva, ale na základe procesných

predpisov a potrebná procesná ochrana je poskytovaná tým, že v prípade úspešnej žaloby je

vec z konkurznej podstaty vylúčená a vrátená in natura na základe pokynu   súdu, z čoho

jednoznačne vyplýva, že ide o žalobu na plnenie a nie o žalobu na určenie, nie je preto dôvod,

aby sa súd v tomto konaní zaoberal dôkazmi, ktorých vykonanie žalovaný navrhuje

v odvolaní. Ďalej poukazuje na postup pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností žalobcom

ako aj princíp ochrany vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa, ktorý je podporený

aj judikatúrou ústavného súdu.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne   potvrdil

a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. zistil, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, pričom sa

stotožnil s jeho odôvodnením / § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. /.

Žalovaný podal odvolanie s poukazom na odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/

O. s. p., t. j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

V občianskom súdnom konaní majú účastníci povinnosť tvrdenia, t. j. povinnosť

uvádzať rozhodujúce skutočnosti a súčasne majú dôkaznú povinnosť, t. j. navrhovať dôkazné

prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazných

prostriedkov sa vykonajú, rozhodne súd / § 120 ods. 1 O. s. p. /

Žalovaný v odvolaní poukazuje na neplatnosť právneho úkonu, ktorý však vôbec

nekonkretizuje a neoznačil   ani žiadne dôkazy, ktoré by bolo potrebné vykonať na

preukázanie jeho tvrdenia, podľa ktorého boli sporné nehnuteľnosti zahrnuté do konkurznej

podstaty úpadcu dôvodne.

Konkurz na majetok úpadcu E., a. s. bol   vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8K 48/97 zo dňa 14.9.1998. Predmetné nehnuteľnosti, ktoré žalobca

nadobudol kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 18.12.2012 so S. S., M., A. H. ako ich

predchádzajúcim vlastníkom, boli zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu   v roku 2013,

pričom predchádzajúci vlastník ich nadobudol od spoločnosti H., a. s., do ktorej boli vložené

ako nepeňažný vklad spoločnosťou D.,   s. r. o., na ktorú ich previedol úpadca.

S poukazom   na konkrétne právne ako aj skutkové okolnosti spojené s prevodom

predmetných nehnuteľností ako aj časové obdobie, ktoré uplynulo od vyhlásenia konkurzu,

nemožno tiež spochybniť dobromyseľnosť žalobcu pri nadobudnutí vlastníckeho práva na

základe kúpnej zmluvy uzavretej s predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností, ktoré

vyplývalo z údajov, obsiahnutých v katastri nehnuteľností.

Z práva, ktoré nie je nadobudnuté v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho

zákonníka vyplýva nárok na jeho ochranu, ak bolo nadobudnuté dobromyseľne, čo je v súlade

s článkom 11 Listiny základných práv a slobôd ako aj ústavnými princípmi právnej istoty

a ochrany nadobudnutých práv. Opačným postupom, podľa ktorého dodatočným odpadnutím

právneho dôvodu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo ktorýkoľvek z právnych predchodcov vlastníka, tento vlastník stráca vlastnícke právo, aj keď mu článok 11 Listiny

základných práv a slobôd ako aj ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka poskytuje právnu

ochranu,   by došlo k narušeniu princípu právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd nezistil existenciu žalovaným namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení  

s § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu

trovy odvolacieho konania vo výške 83,89 Eur / jeden úkon   právnej služby – vyjadrenie

k odvolaniu   podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č.

655/2004 Z.z. /.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave, 31. marca 2015  

  JUDr. Viera Pepelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová