4Obo/5/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Pepelovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej v právnej veci
žalobcu: B. s. r. o., D. N., IČO:
X. zastúpený advokátom JUDr. P. K., F. N., IČO: X. proti žalovanému: P. k. s.,
R. B., správca konkurznej podstaty úpadcu E.
a. s. N. - v likvidácii, P. N., IČO: X.X. o vylúčenie vecí
z konkurznej podstaty, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2 Cbi 6/2013 – 59 zo dňa 19. novembra 2013 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
2Cbi6/2013-59 zo dňa 19. novembra 2013 p o t v r d z u j e.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy odvolacieho
konania vo výške 83,89 eur.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému ako správcovi
konkurznej podstaty úpadcu E. a. s. N. - v likvidácii, P. N., IČO: X.X. povinnosť vylúčiť zo
súpisu majetku konkurznej podstaty nehnuteľnosti zapísané na LV č. X., obec N., kat. úz. H.,
a to:
- parc. č. 669/22 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 349 m2,
- parc. č. 669/24 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 263 m2,
- parc. č. 669/26 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 172 m2,
- parc. č. 669/27- zast. plochy a nádvoria vo výmere 49 m2,
- parc. č. 670/2 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 71 m2,
- parc. č. 670/3 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 127 m2,
a stavby:
- súp. č. 457 na parc. č. 670/2 sociálne zariadenie,
- súp. č. 457 na parc. č. 670/3 sociálne zariadenie,
- súp. č. 515 na parc. č. 669/26 opravárenská dielňa,
- súp. č. 514 na parc. č. 669/27 sklad náhradných dielov a
zaplatiť náhradu trov konania v sume 641,80 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou dňa 28.05.2013 sa žalobca domáhal
vylúčenia nehnuteľností zapísaných na LV č. X., obec N., katastrálne územie H. vzhľadom na
tú skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpnou
zmluvou zo dňa 18.12.2012 od vlastníka S. S.. S. S. predmetné
nehnuteľností nadobudol ešte v roku 2007 kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení
vecného bremena od spoločnosti H.H., a. s., IČO: X.. Poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Cbi/7/2008 - 329 zo dňa 10.03.2010,
ktorým bola žaloba správcu konkurznej podstaty proti S. S. o vylúčenie
vecí z konkurznej podstaty zamietnutá. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/70/2010. Správca konkurznej podstaty nepodal
žalobu, ktorou by sa domáhal odporovateľnosti právnych úkonov, a preto zapísanie
predmetných nehnuteľností do súpisu majetku konkurznej podstaty sa javí
šikanóznym.
Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.06.2013 v tom
zmysle, že z predložených listinných dokladov, ktoré sú súčasťou žaloby, nie je
zrejmé, že predmetné novostavby - sklad náhradných dielov súp. č. 514 a stavba
opravárenskej dielne súp. č. 515 boli postavené S. S.. Predložené
listinné doklady neriešia otázku určenia vlastníckeho práva k týmto stavbám.
V rozsudku krajského súdu sp. zn. 8Cbi 7/2008 nebolo rozhodnuté o vlastníckom
práve, avšak dokazovanie smerovalo k určeniu, že sa jedná o absolútne neplatný
právny úkon. Podaním zo dňa 23.10.2013 namietal nesprávne označenie
žalovaného v podanej žalobe a navrhol súdu z tohto dôvodu konanie zastaviť.
Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že správca konkurznej podstaty mohol
dosiahnuť navrátenie nehnuteľností do súpisu majetku konkurznej podstaty len
odporovateľnou žalobou, a to v zákonnej premlčacej lehote troch rokov tak, ako to
bolo uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorým bol potvrdený rozsudok
tunajšieho súdu sp. zn. 8Cbi 7/2008. Žalobca bol pri nadobudnutí nehnuteľností
jednoznačne dobromyseľný.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov, kúpnou
zmluvou zo dňa 18.12.2012, rozhodnutím Správy katastra Nitra č. V8258/12 zo dňa
15.01.2013, kúpnou zmluvou zo dňa 15.11.2006, kolaudačným rozhodnutím č. SP17182/07-006-ing.Ko zo dňa 20.09.2007, výpisom z LV č. X., výpismi
účastníkov z obchodného registra, oboznámením sa obsahom spisu tunajšieho súdu
8Cbi 7/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z obsahu spisu 8Cbi 7/2008 súd zistil, že v tomto konaní sa správca konkurznej
podstaty úpadcu E. a.s. N. domáhal voči H.H. a. s., J. M. M., Ľ. T. M. a S. S. určenia, že
predmetné nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty úpadcu a to na skutkovom základe, že
konatelia spol. E., s. r. o. kúpnymi zmluvami zo dňa 11.07.1996 podpísali kúpne zmluvy pod
por. č. 1/96, 2/96 a 3/96, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. a X..
Spoločnosť E., s. r. o. vložila dňa 10.03.1997 nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. ako
nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti H.H., a.s. Štatutárni zástupcovia a
členovia dozornej rady úpadcu aj napriek vedomosti o veľkých peňažných záväzkoch
rozpredávali aktíva úpadcu - nehnuteľný majetok do vlastníctva spoločností, ktoré boli v ich
vlastníctve alebo boli týmito osobami riadené. Tieto
nekalé prevody majetku úpadcu vyvolali postupné znižovanie aktív vo vlastníctve
úpadcu. Zo strany štatutárov úpadcu došlo k obchádzaniu zákona a tým naplneniu ust. § 39 Obč. zák. o absolútnej neplatnosti dotknutých prevodov majetku vo
vlastníctve úpadcu. Žalovaní v 2. až 4. rade namietali, že nehnuteľnosti nadobudli
dobromyseľne. Správca konkurznej podstaty namietal, že zmluva zo dňa 16.08.2004
uzavretá medzi H.H., a. s. a J. M. M. a Ľ.
T. M. je absolútne neplatná a absolútne neplatná je aj kúpna zmluva zo
dňa 18.10.2002, uzavretá so S. S. S+B ako aj kúpna zmluva zo dňa
29.05.2003, uzavretá so S. S. S+B.
Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.04.2011 rozhodol o odvolaní správcu
konkurznej podstaty E., a. s. Rozhodol tak, že rozsudok tunajšieho súdu č. k.
8Cbi 7/2008-329 potvrdil ako vecne správny s odôvodnením, že skutočnosť, že ak
predchádzajúci správcovia nepostupovali v zmysle ust. § 16 ZKV, teda že nepodali
odporovaciu žalobu, nedáva možnosť správcom následne ustanoveným právo na
uplatňovanie žaloby o určenie, že sporné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty
úpadcu patria z dôvodu porušenia ust. § 39 Obč. zákonníka. Rozsudok Najvyššieho
súdu SR nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2011.
Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 8K 48/1997 zo dňa 24.06.1998
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka E., a. s. N. v likvidácii.
Žalovaný prípisom doručeným konkurznému súdu dňa 06.03.2013 zaradil
predmetné nehnuteľnosti do súpisu majetku konkurznej podstaty s poznámkou
o nárokoch inej osoby.
Podľa § 39 Obč. zák. je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 6 ods. 1, 2, zák. č. 328/1991 Zb. majetok podliehajúci konkurzu tvorí
konkurznú podstatu (ďalej len "podstata").(2) Podstatu tvoria veci, byty a nebytové
priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len "majetok"), ktoré patrili dlžníkovi
v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj
majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.
Podľa § 19 ods. 1, 2, zák. č. 328/1991 Zb., ak sú pochybnosti či vec patrí do
podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými
osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do
súpisu. (2) Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz.
V prípade, že žaloba nie je podaná včas predpokladá sa, že vec je do súpisu
zahrnutá oprávnene.
Podľa § 15 ods. 1, 2, 5, zák. č. 328/1991 Zb., konkurzný veriteľ alebo
správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov
2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú
voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo
správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu
už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.(2) Odporovať možno právnemu úkonu,
ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť
svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. (5)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný
v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako
bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu a dlžník bol v úpadku
alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takého právneho úkonu.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola
podaná dôvodne.
Skutočnosti, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz ako aj, že boli
uzatvorené kúpne zmluvy zo dňa 15.11.2006 a 18.11.2012, sú medzi účastníkmi
nesporné.
Predmetné nehnuteľnosti mali byť prevedené na spol. D., s. r. o.
a následne vložené ako nepeňažný vklad do spol. H., a. s. Spoločnosť H., a. s. previedla predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 15.11.2006 na S. S.. S. S. previedol predmetné nehnuteľnosti
kúpnou zmluvou zo dňa 18.12.2012 na žalobcu.
Spornou v tomto konaní bola namietaná absolútna neplatnosť právneho úkonu.
Žalovaný vo svojich vyjadreniach a ani vo svojej výpovedi pred súdom
neoznačil konkrétny právny úkon, ktorý mal byť postihnutý absolútnou neplatnosťou
a táto neplatnosť by mala mať súvis s predmetnými nehnuteľnosťami.
V rámci konania o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej
podstaty sa súd zaoberal otázkou vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.
Súd posúdil kúpne zmluvy zo dňa 15.11.2006 a 18.11.2012 ako platné. Tieto
zmluvy boli v súlade s § 37 ods. 1, Obč. zák. uzatvorené slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, bol v nich presne určený predmet zmluvy a prejavená vôľa účastníkov
takúto zmluvu uzavrieť.
Je pravdou, že pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, vzhľadom na
reťazenie ďalších udalostí týkajúcich sa predmetných nehnuteľností, mohli
u žalovaného vzniknúť pochybnosti o platnosti predmetných zmlúv z. dôvodu ich
rozporu s dobrými mravmi. Takéto podozrenie správcu malo podľa názoru súdu viesť
k podaniu žaloby, ktorou by sa správca v zákonnej lehote domáhal odporovateľnosti
právnych úkonov. Takáto žaloba však zo strany správcu podaná nebola.
Podľa názoru súdu je potrebné a spravodlivé poskytnúť v tomto konaní právnu
ochranu žalobcovi, ktorý riadne uzavrel dňa 18.12.2012 kúpnu zmluvu so
S. S.. Žalobca v čase podpisu kúpnej zmluvy mohol vychádzať
v otázke preukázania vlastníckeho práva len z výpisu z katastra nehnuteľností, kde bol S. S. uvedený ako vlastník. Žalobca v čase podpisu kúpnej zmluvy
nemohol ani pri vynaložení maximálnej obozretnosti a ostražitosti zistiť a mať
vedomosť o tom, že by kupovaná nehnuteľnosť mohla mať právne alebo iné vady.
Žalobca podpísal kúpnu zmluvu v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľností
a zaplatil kúpnu cenu.
Súd uznesením na pojednávaní dňa 19.11.2013 zamietol návrh žalovaného
na vykonanie dokazovania oboznámením sa s povolením rozostavanej stavby
stavebného úradu v Nitre č. j. 1Sp21342/2004-013-lng.Ko zo dňa 31.05.2005,
identifikáciou budov súp. č. 514 a 515, kúpnou zmluvou č. 769/95/08/1995 zo dňa
04.07.1995, potvrdením o zaplatení kúpnej ceny zo zmluvy č. 769/95/08/1995,
stanovami spoločnosti E. a. s. N. a zápisnicami FNM SR zo zasadnutia
predstavenstva E. a. s. N.. Takéto navrhnuté dokazovanie malo podľa
vyjadrenia žalovaného smerovať k preukázaniu skutočností ohľadne privatizácie
spoločnosti E. š. p. a neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa dispozície
s predmetnými nehnuteľnosťami. Podľa názoru súdu je takéto navrhnuté rozsiahle
dokazovanie v prejednávanej veci neúčelné a nehospodárne, pretože možnosť
správcu konkurznej podstaty zapísať dodatočne do súpisu majetku konkurznej
podstaty akýkoľvek majetok, nemôže byť bezbrehá. Od privatizácie a od podpisu
kúpnej zmluvy na akcie zo dňa 04.07.1995 až po vyhlásenie konkurzu na spoločnosť
E. a. s. N. mali dotknuté strany primeranú lehotu na nápravu vzájomných
vzťahov a vysporiadanie pomerov k predmetným nehnuteľnostiam. Či už bolo možné zo strany FNM SR vypovedať zmluvu na predaj akcií v prípade nezaplatenia kúpnej
ceny, namietať neplatnosť zmluvy o nepeňažnom vklade alebo možnosť správcu
podať v zákonnej lehote odporovaciu žalobu, žiadna z týchto možností nebola do
dnešného dňa využitá a postup správcu konkurznej podstaty v tom zmysle, že v roku
2013 zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu majetku konkurznej podstaty, síce
neprekračuje zákonom dovolené konanie správcu konkurznej podstaty, ale vzhľadom
na plynutie času (po cca 15 rokoch od vyhlásenia konkurzu) sa javí ako šikanózne
a prieči sa zásade právnej istoty na strane žalobcu.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti v čase vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu nepatrili úpadcovi a ani v priebehu konkurzného
konania úpadca tento majetok nenadobudol, rozhodol súd vo veci tak, že v súlade
s cit. ust. zákona predmetné nehnuteľnosti vylúčil zo súpisu majetku konkurznej
podstaty.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi ich náhradu v sume 641,80 EUR.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie s poukazom na existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
Uviedol, že v predmetnej veci podal vyjadrenie dňa 7.6.2013 a dňa 23.10.2013
a obsahu týchto vyjadrení sa pridržiava v celom rozsahu. Podľa jeho názoru sa konanie
úpadcu minimálne priečilo dobrým mravom, o čom svedčí aj obsah spisu Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 8 Cbi 7/2008. Obsah tohto spisu zahŕňa všetky dôkazy, ktoré potvrdzujú
túto úvahu. Pokiaľ konanie úpadcu v počiatočných fázach vykazovalo znaky absolútne
neplatného právneho úkonu, všetky právne úkony naň nadväzujúce sú tiež absolútne neplatné.
Odporovať v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní možno iba právnym úkonom, ktoré sú
platné. Argumentácia, podľa ktorej mal správca konkurznej podstaty povinnosť odporovať
právnym úkonom v stanovenej dobe sa na daný prípad nevzťahuje. Vo veci bolo preto
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Okrem toho bolo potrebné skúmať aj okolnosti
týkajúce sa aplikácie zákona č. 92/1991 Zb., najmä § 19a. Keďže správca nebol účastníkom
týchto právnych vzťahov, nemôže poznať okolnosti, týkajúce sa privatizácie úpadcu.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/
O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazuje na správnosť odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia v ktorom sa konštatuje, že zapísanie predmetných nehnuteľností žalovaným do súpisu konkurznej podstaty síce neprekračuje zákonom dovolené konanie
správcu konkurznej podstaty, ale vzhľadom na plynutie času, t.j. po viac ako 15-tich rokoch
od vyhlásenia konkurzu, sa táto skutočnosť javí ako šikanózna a prieči sa zásade právnej
istoty.
Podstatnou je skutočnosť, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz dňa 24.6.1998 a povinnosťou správcu konkurznej podstaty bolo zistiť, či úpadca najmenej tri roky pred
vyhlásením konkurzu neuskutočnil odporovateľné právne úkony a ak sa tak stalo, bolo jeho
povinnosťou v súdnom konaní takýmto úkonom odporovať, čo mohol urobiť do troch rokov
od vyhlásenia konkurzu. Toto právo správcu je obmedzené lehotou aj z dôvodu, aby sa do
právnych vzťahov dostala právna istota, ktorá je jedným zo základných princípov právneho
štátu. Ohľadom sporných nehnuteľností už bol vedený súdny spor, keď správca konkurznej
podstaty žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave v konaní 8Cbi 7/2008 sa domáhal
určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu neplatnosti
prevodu majetku na úpadcu, ktorým sa mal obchádzať zákon. Žaloba bola zamietnutá a na
základe odvolania úpadcu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok rozsudkom
sp. zn. 3Obo/70/2010 zo dňa 28.4.2011 potvrdil. V rozhodnutí odvolacieho súdu sa
s poukazom na ustanovenie § 15 a 16 Zákona o konkurze a vyrovnaní konštatuje, že na
podanie odporovacej žaloby platí všeobecná trojročná lehota a iba takouto žalobou mohol
správca konkurznej podstaty docieliť, aby majetok v prípade úspechu bol s odkazom na
ustanovenie § 16 ods. 4 tohto zákona vrátený do konkurznej podstaty. Žalobca nemá žiadnu
vedomosť o tom, čo sa dialo od roku 1998, kedy bol vyhlásený konkurz až do roku 2006,
kedy boli sporné nehnuteľnosti odkúpené jeho právnym predchodcom za dohodnutú kúpnu
cenu, pričom právny predchodca žalobcu na sporných nehnuteľnostiach postavil ďalšie dve
stavby.
Poukazuje tiež na právny názor, vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
122/2008, 2 obo 123/2008, zo dňa 15.10.2008, podľa ktorého do súpisu konkurznej podstaty
správca vec zapíše a zadrží, nie však podľa hmotného práva, ale na základe procesných
predpisov a potrebná procesná ochrana je poskytovaná tým, že v prípade úspešnej žaloby je
vec z konkurznej podstaty vylúčená a vrátená in natura na základe pokynu súdu, z čoho
jednoznačne vyplýva, že ide o žalobu na plnenie a nie o žalobu na určenie, nie je preto dôvod,
aby sa súd v tomto konaní zaoberal dôkazmi, ktorých vykonanie žalovaný navrhuje
v odvolaní. Ďalej poukazuje na postup pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností žalobcom
ako aj princíp ochrany vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa, ktorý je podporený
aj judikatúrou ústavného súdu.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil
a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. zistil, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, pričom sa
stotožnil s jeho odôvodnením / § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. /.
Žalovaný podal odvolanie s poukazom na odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/
O. s. p., t. j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
V občianskom súdnom konaní majú účastníci povinnosť tvrdenia, t. j. povinnosť
uvádzať rozhodujúce skutočnosti a súčasne majú dôkaznú povinnosť, t. j. navrhovať dôkazné
prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazných
prostriedkov sa vykonajú, rozhodne súd / § 120 ods. 1 O. s. p. /
Žalovaný v odvolaní poukazuje na neplatnosť právneho úkonu, ktorý však vôbec
nekonkretizuje a neoznačil ani žiadne dôkazy, ktoré by bolo potrebné vykonať na
preukázanie jeho tvrdenia, podľa ktorého boli sporné nehnuteľnosti zahrnuté do konkurznej
podstaty úpadcu dôvodne.
Konkurz na majetok úpadcu E., a. s. bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8K 48/97 zo dňa 14.9.1998. Predmetné nehnuteľnosti, ktoré žalobca
nadobudol kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 18.12.2012 so S. S., M., A. H. ako ich
predchádzajúcim vlastníkom, boli zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu v roku 2013,
pričom predchádzajúci vlastník ich nadobudol od spoločnosti H., a. s., do ktorej boli vložené
ako nepeňažný vklad spoločnosťou D., s. r. o., na ktorú ich previedol úpadca.
S poukazom na konkrétne právne ako aj skutkové okolnosti spojené s prevodom
predmetných nehnuteľností ako aj časové obdobie, ktoré uplynulo od vyhlásenia konkurzu,
nemožno tiež spochybniť dobromyseľnosť žalobcu pri nadobudnutí vlastníckeho práva na
základe kúpnej zmluvy uzavretej s predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností, ktoré
vyplývalo z údajov, obsiahnutých v katastri nehnuteľností.
Z práva, ktoré nie je nadobudnuté v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka vyplýva nárok na jeho ochranu, ak bolo nadobudnuté dobromyseľne, čo je v súlade
s článkom 11 Listiny základných práv a slobôd ako aj ústavnými princípmi právnej istoty
a ochrany nadobudnutých práv. Opačným postupom, podľa ktorého dodatočným odpadnutím
právneho dôvodu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo ktorýkoľvek z právnych predchodcov vlastníka, tento vlastník stráca vlastnícke právo, aj keď mu článok 11 Listiny
základných práv a slobôd ako aj ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka poskytuje právnu
ochranu, by došlo k narušeniu princípu právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd nezistil existenciu žalovaným namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu
trovy odvolacieho konania vo výške 83,89 Eur / jeden úkon právnej služby – vyjadrenie
k odvolaniu podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z. /.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave, 31. marca 2015
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová