4Obo/5/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Majetkový Holding, a. s., so sídlom: Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 35 823 364, zast. advokátom JUDr. Jánom Martincom, so sídlom: Werferova 1, Košice, proti žalovaným: 1/ W. U., bytom: H., A., t. č. na neznámom mieste, zast. v konaní opatrovníčkou Mgr. Andreou Kmeťovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice I, 2/ PhDr. L. W., bytom: ul. D., A., zast. advokátom JUDr. Petrom Barňákom, so sídlom: Kukorelliho 58, Humenné, o zaplatenie 39 086,- eur (pôvodne 1 172 574,60 Sk) s príslušenstvom, o ustanovenie opatrovníka žalovanému v 1. rade, na odvolanie žalovanej v 2. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 14 Cb 2248/1996-286 z 05. októbra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovanej v 2. rade o d m i e t a.

Žalobcovi a žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 14 Cb 2248/1996-286 zo dňa 05. 10. 2012 ustanovil žalovanému v 1. rade, toho času na neznámom mieste, opatrovníčku Mgr. Andreu Kmeťovu, vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Košice I.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením č. k. 14 Cb 2248/1996-261 zo dňa 21. 12. 2011 ustanovil žalovanému v 1. rade opatrovníka Mestský úrad Humenné. Na odvolanie Mesta Humenné, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 4 Obo 12/2012 zo dňa 30. 04. 2012, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bolo nesplnenie požiadavky spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, pretože podľa § 1 zákona o obecnom zriadení, právnickou osobou je obec a nie obecný úrad, ktorý v zmysle § 16 citovaného zákona je len výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu. Rovnako nebola splnená ďalšia podmienka na ustanovenie opatrovníka, a to súhlas Mesta Humenné byť opatrovníkom žalovaného.

Konajúc v zmysle usmernenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyzval súd prvého stupňa osobyblízke žalovanému v 1. rade, a to rodičov - W. U. a X. U., aby oznámili, či im je známy pobyt ich syna - žalovaného v 1. rade, v kladnom prípade nech uvedú jeho presnú adresu, resp. či súhlasia, aby boli ustanovení za opatrovníka synovi v konaní. Rovnako súd vyzval deti žalovaného v 1. rade - W. X., rod. U., V. U. a N. U., aby oznámili, či im je známy pobyt ich otca, ak áno, nech uvedú jeho presnú adresu, resp. či súhlasia, aby boli ustanovení za opatrovníka otcovi v konaní. Všetci menovaní súdu oznámili, že nevedia, kde sa ich syn, resp. otec nachádza, pričom nesúhlasia s tým, aby ich súd ustanovil za opatrovníka v konaní. Súd prvého stupňa uviedol, že za účelom zistenia pobytu žalovaného v 1. rade, vykonal prostredníctvom polície šetrenie v mieste jeho posledného pobytu, vyžiadal správy o adrese jeho pobytu z Registra obyvateľov Slovenskej republiky, rovnako vykonal šetrenia u manželky, starých rodičov (majúc na mysli zrejme rodičov) a detí žalovaného v 1. rade, tiež šetrenia u žalobcu, ako i v Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, avšak súčasný pobyt žalovaného v 1. rade sa mu zistiť nepodarilo. Súd poukázal na § 29 ods. 2, ods. 5 a ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") a zdôraznil, že aj neprítomným účastníkom musí byť zabezpečená ochrana ich záujmov v konaní. Keďže sa mu osobu z okruhu blízkych žalovanému v 1. rade, resp. osobu, ktorá by bola ochotná zastupovať záujmy žalovaného v 1. rade, zistiť nepodarilo, ustanovil mu súd podľa § 29 ods. 6 O. s. p. opatrovníka v konaní pred súdom, a to zamestnankyňu súdu Mgr. Andreu Kmeťovu, vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Košice I.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 2. rade (č. l. 289 - 292), argumentujúc, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho poúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.. Poukázaním na § 29 ods. 6 O. s. p. prvostupňovému súdu vytkla, že z neho nevyplýva možnosť, aby za opatrovníka mohol byť ustanovený aj zamestnanec iného súdu. Rovnako mu vytkla aj to, že napriek tomu, že vo svojom uznesení uviedol, že v záujme zistenia adresy pobytu žalovaného v 1. rade vykonal šetrenie okrem iných osôb aj u jeho manželky, v odôvodnení uznesenia sa nikde neuvádza, že by ju písomne vyzval na oznámenie, či jej je pobyt žalovaného v 1. rade známy, resp. či súhlasí, aby bola ustanovená za jeho opatrovníka. Žalovaná v 2. rade majúc za to, že opatrovníčkou žalovaného v 1. rade by mala byť jeho manželka, ktorá je taktiež jeho blízkou osobou podľa § 116 Občianskeho zákonníka a ktorá býva na adrese jeho trvalého bydliska, uviedla, že má vedomosť o tom, že žalovaný v 1. rade pravidelne počas sviatkov svoju manželku navštevuje. Keďže žalovaný v 1. rade a jeho manželka sú v osobnom kontakte, má žalovaná v 2. rade za to, že je potrebné, aby súd za účelom ustanovenia opatrovníka žalovanému v 1. rade oslovil aj jeho manželku. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca ani žalovaný v 1. rade (resp. jeho opatrovníčka) sa k odvolaniu žalovanej v 2. rade nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „najvyšší súd") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie treba odmietnuť.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Z obsahu pripojeného súdneho spisu odvolací súd zistil, že pôvodný žalobca -Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, Mestská pobočka Humenné, sa žalobou zo dňa 25. 10. 1996, Krajskému súdu v Košiciach doručená dňa 05. 11. 1996, domáhal voči žalovanému v 1. rade zaplatenia pôvodne 1 172 574,60 Sk s príslušenstvom z titulu nezaplatenia úveru z úverovej zmluvy č. 2153497-539/090049-8 zo dňa 27. 09. 1993. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2000 (č. l. 51 - 56), pôvodný žalobca postúpil svoju pohľadávku Slovenskej konsolidačnej, a. s., Bratislava. Po tom, ako súd prvého stupňa pripustil, aby do konania na strane žalovaného ako ďalší účastník vstúpila PhDr. L. W., v tom čase D. (uznesením č. k. 14 Cb 2248/96-63 zo dňa 24. 01. 2002), pripustil zmenu návrhu (uznesením č. k. 14 Cb 2248/96-90 zo dňa 23. 11. 2004), ako aj vstup spoločnosti Majetkový holding, a. s., Bratislava do konania namiesto Slovenská konsolidačná, a. s, Bratislava (uznesením č. k. 14 Cb 2248/1996-120 zo dňa 07. 04. 2006), rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 14 Cb 2248/l996-191 zo dňa 27. 06. 2008. Na odvolanie žalovanej v 2. rade, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, uznesením sp. zn.3 Obo 142/2008 zo dňa 31. 05. 2010 (č. l. 237 - 241), prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd v priebehu konania z dôvodu neznámeho pobytu žalovaného v 1. rade, ustanovil jeho osobe opatrovníčku Janu Mirgusovú, pracovníčku Krajského súdu v Košiciach, a to uznesením č. k. 14 Cb 2248/l 996-180 zo dňa 26. 06. 2008, ktoré následne ďalším uznesením č. k. 14 Cb 2248/l 996-261 zo dňa 21. 12. 2011, ako bezpredmetné zrušil, keďže ním ustanovil za opatrovníka žalovaného v 1. rade Mestský úrad v Humennom. Na odvolanie Mesta Humenné, najvyšší súd uznesením č. k. 4 Obo 12/2012 zo dňa 30. 04. 2012 (č. l. 269 - 270), prvostupňové uznesenie zo dňa 21. 12. 2011 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Po vykonaných šetreniach ohľadne pobytu žalovaného v 1. rade, súd uznesením č. k. 14 Cb 2248/1996-286 zo dňa 05. 10. 2012, ustanovil jeho osobe z dôvodu, že jeho pobyt je dlhodobo neznámy, opatrovníčku Mgr. Andreu Kmeťovu, vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Košice I.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná v 2. rade dôvodiac, že osobou, ktorá by mala byť ustanovená za opatrovníka žalovanému v 1. rade, by mala byť jeho manželka, ktorá býva na adrese jeho trvalého bydliska a ktorá s ním udržiava aj osobný kontakt.

K tomu, aby odvolanie malo právne účinky a aby na jeho základe vznikli procesné vzťahy, musí vyhovovať požiadavkám, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť začaté len na návrh. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 201, veta prvá ustanovuje, že subjektom legitimovaným na podanie odvolania je účastník, pokiaľ to zákon nevylučuje. Na podanie odvolania je teda procesné legitimovaný subjekt, ktorý bol účastníkom konania, ktoré sa skončilo rozhodnutím prvostupňového súdu. V občianskom súdnom konaní sú účastníkmi konania navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje (§ 90 O. s. p.). Avšak aj vo vzťahu k účastníkom konania je potrebné poznamenať, že právo podať odvolanie neprináleží každému účastníkovi súdneho konania, ale len tomu, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma (okrem konania o rozvod manželstva, v ktorom odporca má právo podať odvolanie proti prvostupňovému rozsudku vždy, bez ohľadu na to, či týmto rozsudkom bolo návrhu na rozvod manželstva vyhovené alebo nie).

Žalovaná v 2. rade do konania vstúpila na základe uznesenia súdu prvého stupňa č. k. 14 Cb 2248/96-63 zo dňa 24. 01.2002, ktorým súd vyhovel písomnému návrhu žalobcu zo dňa 29. 05. 2001 (č. l. 42- 45) a pripustil, aby do konania na strane žalovaného ako ďalší účastník konania vstúpila PhDr. L.O. (teraz W.), v súlade s ust. § 92 ods. 1 O. s. p. Je preto nesporné, že menovaná je riadnym účastníkom konania, ktorej však procesným úkonom súdu vykonaným voči žalovanému v 1. rade, konkrétne ustanovením opatrovníka jeho osobe v zmysle § 29 ods. 6 O. s. p., nebola spôsobená žiadna ujma. Žalovanej v 2. rade týmto úkonom nebola znemožnená realizácia žiadnych procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jej práv a oprávnených záujmov, tieto môže naďalej v plnej miere uplatňovať bez ohľadu na to, či, resp. ktorá osoba bola za opatrovníka žalovanému v 1. rade ustanovená.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel odvolanie žalovanej v 2. rade podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, z dôvodu ktorého potom ani neskúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúce konanie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a túto účastníkom konania - žalobcovi a zalovenému v 1. rade nepriznal, pretože im trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.