Najvyšší súd  

4 Obo 46/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd SR v právnej veci žalobcu: M.K., H.B. proti žalovanému: T., a. s., B.Š., zastúpenému JUDr. O.K., advokátom so sídlom v B.Z., vedľajší účastník: S.-M., B.M.,

zastúpený JUDr. M.K., advokátom so sídlom v B.G., o uloženie povinnosti a nahradenie

prejavu vôle, na odvolanie žalovaného a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave, č. k. 7 Cbs 84/2005-516 zo dňa 15.04.2011, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd SR uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 7Cbs 84/2005-516

zo dňa 15.04.2011   m e n í tak, že návrh na pristúpenie účastníka na strane žalobcu  

z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením pripustil, aby do konania na strane žalobcu

ako žalobca v druhom rade vstúpila spoločnosť Q.Q.P.V.Č..

V odôvodnení uviedol, že podaním zo dňa 10.11.2010 žalobca súdu navrhol,

aby do konania na strane žalobcu vstúpila spoločnosť Q., so sídlom v P.Č.. Návrh žalobca

odôvodnil aktívnou legitimáciou uvedeného subjektu.

Podaním zo dňa 15.11.2010 uvedená spoločnosť súhlasila so vstupom do konania

na strane žalobcu ako žalobca v druhom rade. S poukazom na ustanovenie § 92 ods. 1 O. s. p.

súd obchodnú spoločnosť Q. pripustil do konania ako žalobcu v druhom rade.

Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nie je zrejmé, čoho sa chce spoločnosť Q. domáhať,

resp. od akého právneho titulu odvodzuje svoj nárok na zápis do zoznamu akcionárov

žalovaného. Pokiaľ má byť právnym základom nároku fakt, že spoločnosť nadobudla práva

/akcie žalovaného/ od žalobcu, má žalovaný za to, že je dôvodné postupovať podľa § 92 ods.

2 O. s. p.  

V predmetnom konaní žalobca nepreukázal existenciu svojho nároku, t. j. dôvodnosť

vykonania zápisu do zoznamu akcionárov žalovaného. Spôsob, ktorým mal žalobca v exekúcii nadobudnúť vlastnícke právo k akciám žalovaného, bol právnym poriadkom

vylúčený, pričom vlastníkom akcií žalovaného v danom čase nemohla byť iná osoba ako štát.

Túto skutočnosť opakovane zdôraznil aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach v ďalších

súvisiacich konaniach iniciovaných žalobcami a s nimi prepojenými osobami. Ak žalobca

nikdy nenadobudol akcie žalovaného, nemohol tieto ani previesť na spoločnosť Q..

Samotné konanie o uloženie povinnosti a nahradenie prejavu vôle trvá už vyše 7 rokov

a v súčasnosti sa nachádza vo veľmi pokročilom štádiu, kedy je možné vydať vo veci

meritórne rozhodnutie. Umožnenie vstupu ďalšieho účastníka do konania je vzhľadom

k dĺžke konania a stavu, v ktorom sa nachádza, v rozpore so zásadou rýchlosti

a hospodárnosti konania. Okrem toho spoločnosť Q. má možnosť uplatniť si svoj nárok

samostatnou žalobou, nie je preto dôvod, aby vstupovala do konania. Podľa názoru

žalovaného ide zo strany žalobcu o obštrukčnú taktiku, pričom cieľom vstupu navrhovanej

spoločnosti do konania je vyhnúť sa plateniu súdneho poplatku. Súd navyše v napadnutom

rozhodnutí vôbec neodôvodnil, prečo vstup spoločnosti do konania umožnil.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu

na vstup spoločnosti Q. do konania na strane žalobcu zamieta.

Z obdobných dôvodov podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa aj vedľajší

účastník na strane žalovaného. Podľa jeho názoru návrh na vstup spoločnosti Q. do konania je

účelovým návrhom, ktorý súvisí s premysleným postupom a kombináciou rôznych procesných obštrukcií, návrhov a podaní žalobcu. Cieľom týchto aktivít je zabrániť, aby

Krajský súd v Bratislave v tomto konaní   rozhodol v blízkej dobe, ako aj manipulovať

s vedením konania.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh žalobcu

na vstup spoločnosti Q. do konania ako žalobcu v druhom rade sa zamieta.

Najvyšší súd SR po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolania žalovaného

a vedľajšieho účastníka na jeho strane sú dôvodné.

Žalobca súdu prvého stupňa navrhol, aby do konania pripustil vstup spoločnosti Q., P.,

Česká republika, ako žalobcu v druhom rade. Svoj návrh odôvodnil aktívnou legitimáciou aj

tohto subjektu. Uvedená spoločnosť so svojim vstupom do konania súhlasila.

Podľa § 92 ods. 1 O. s. p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania

vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má

vystupovať na strane navrhovateľa.

Okruh účastníkov konania by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne

a v nevyhnutnej miere, v dôsledku čoho je vstup ďalšieho účastníka do konania viazaný

na schválenie súdom, pričom pri rozhodovaní o takomto návrhu je potrebné vychádzať najmä

zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania.

Ako vyplýva z obsahu spisu, konanie v predmetnej veci začalo dňa 21.11.2003

a žalobca navrhol vstup ďalšieho účastníka do konania na jeho strane po viac ako siedmych

rokoch jeho trvania, pričom neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, odôvodňujúce takýto

postup.

Podľa § 6 O. s. p. v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Keďže vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu by za daných okolností

bol v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, odvolací súd napadnuté

uznesenie podľa § 220 ods. 1 O. s. p. zmenil tak, že návrh na pripustenie vstupu ďalšieho

účastníka konania zamietol.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Viera Pepelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová