4 Obo 44/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E., a. s., B. zastúpeného JUDr. P. V., advokátom so sídlom v B. vedľajší účastník S., a. s., B. proti žalovanému K., a. s., B. zastúpenému JUDr. A. B., advokátom so sídlom v B. o zaplatenie 15 317 571,-- Eur, 3 100 500,10 USD, 77 519,80 Eur (2 325 594,67 Sk), na odvolanie žalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 58Cb 55/1999-1031 zo dňa 24. marca 2010, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 58 Cb 55/1999-1031 zo dňa 24. marca

2010   z r u š u j e a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 17. februára 2010 sp. zn. 58 Cb 55/1999-978 sa vo výroku - prvá veta

opravuje tak, že správne znenie: Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia

istiny prevyšujúcej 14 638 276,09 Eur s príslušenstvom, istiny prevyšujúcej 746 434,55USD

s príslušenstvom a istiny prevyšujúcej 77 195,60 Eur s príslušenstvom zastavuje.

V odôvodnení uviedol, že rozsudkom zo dňa 17. februára 2010 sp. zn. 58 Cb 55/1999

bolo zastavené konanie v časti istiny, prevyšujúcej sumu 14 638 276,09 Eur s príslušenstvom,

ako aj v časti istiny, prevyšujúcej 1 746 434,55 USD s príslušenstvom.

V písomnom vyhotovení rozsudku došlo k chybe vo výroku rozsudku. Súd opomenul

konanie zastaviť aj v časti istiny, prevyšujúcej 77 195,60 Eur s príslušenstvom. Súd preto

uvedenú nesprávnosť odstránil opravou v zmysle § 164 O. s. p.

Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie.

Uviedol, že uznesením súd zastavil konanie v časti, v ktorej konanie neprebiehalo,

pričom vydaním opravného uznesenia došlo k nesprávnej aplikácii § 164 O. s. p.

Napadnutým opravným uznesením súd neopravil zrejmú chybu, ale rozhodol o doplnení

svojho pôvodného rozhodnutia o časť, ktorá nebola rozhodnutím vôbec vyhlásená.

Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 17. februára 2010, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, je

zrejmé, že pôvodne vyhlásený rozsudok vôbec neobsahuje časť, ktorá by zastavovala konanie

v časti istiny prevyšujúcej 77 195,60 Eur. Prvostupňový súd preto napadnutým uznesením

porušil ustanovenie § 156 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého je súd viazaný rozsudkom, len čo ho

vyhlási. Okrem toho súd porušil ustanovenie § 164 a § 166 O. s. p. nesprávnou aplikáciou

právneho predpisu.

V danom prípade mal súd aplikovať ustanovenie § 166 O. s. p. podľa ktorého mal

doplniť svoje rozhodnutie dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia

o rozsudku.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.

2 O. s. p. zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Žalobca   podaním zo dňa 1. marca 2010 navrhol, aby súd vydal opravné uznesenie,

ktorým by bol odstránený nedostatok vo výrokovej časti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 58 Cb 55/1999 zo dňa 17. februára 2010. Uviedol, že súd na základe

zrejmej nesprávnosti zastavil konanie len v časti istiny prevyšujúcej 14 638 276,09 Eur

s príslušenstvom a istiny prevyšujúcej 1 746 434,55USD s   príslušenstvom. Súd

však nezastavil konanie v časti, prevyšujúcej sumu 77 195,60 Eur, a to aj napriek tomu, že

v odôvodnení rozsudku správne uviedol, že vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti

prevyšujúcej uvedené sumy, ako aj sumu 77 195,60 Eur konanie zastavil.

Súd prvého stupňa výrok uvedeného rozsudku žalobcom navrhovaným postupom

doplnil.

Podľa § 164 O. s. p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní

a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí

účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie

nenadobudne právoplatnosť.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, za zrejmú nesprávnosť pri písaní a počítaní

možno považovať také chyby v písaní a počítaní, ku ktorým došlo zjavným a okamžitým

zlyhaním duševnej alebo mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhotovila a ktoré je

každému zrejmé. Za inú zrejmú nesprávnosť možno považovať rozpor medzi vyhláseným

rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením.

Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 17. februára 2010, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok v predmetnej veci, výrok rozsudku bol vyhlásený v znení,

zodpovedajúcom jeho písomnému vyhotoveniu. V písomnom vyhotovení rozsudku preto

nedošlo k chybe v písaní alebo počítaní a ani k inej zrejmej nesprávnosti, ktorú by bolo

možné opraviť postupom podľa § 164 O. s. p. Keďže žalobca v podaní zo dňa 1. marca 2010

namietal, že súd opomenul rozhodnúť o časti predmetu konania, bolo   potrebné posudzovať

jeho návrh na vydanie opravného uznesenia   zmysle § 41 ods. 2 O. s. p. ako návrh

na doplnenie rozsudku, o ktorom sa rozhoduje postupom podľa § 166 O. s. p.

Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, odvolací súd ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1, 2

O. s. p.), v ktorom prvostupňový súd posúdi dôvodnosť návrhu žalobcu zo dňa 1. marca 2010

v zmysle ustanovenia § 166 O. s. p.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 31. mája 2011

  JUDr. Viera Pepelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová