Najvyšší súd
4Obo/37/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., súdnej exekútorky, E., Z., X., proti žalovanému: D., a.s., so sídlom H., X., IČO: X., v konaní o zaplatenie 10 791,30 eur (325 098,60 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/145/2008 zo dňa 28. januára 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/145/2008 zo dňa 28. januára 2009 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením späťvzatie žaloby žalobcom nepripustil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. llCb 140/2007-200 zo dňa 14. 11. 2007 súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania, nepriznal. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Po podaní odvolania žalobca podaním zo dňa 28. 12. 2007, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 02. 01. 2008, zobral žalobu v celom rozsahu späť. Podaním zo dňa 06. 03. 2008 žalovaný vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby s tým, že v konaní sa rieši otázka, ktorá má pre žalovaného po právnej stránke zásadný význam a má záujem, aby odvolací súd zaujal v tejto veci právne stanovisko. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v súlade s citovaným ustanovením § 208 O.s.p. rozhodol tak, že späťvzatie žaloby žalobcu nepripustil, vzhľadom na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Keďže žalovaný so späťvzatím žaloby výslovne nesúhlasil vo vyjadrení zo dňa 06. 03. 2008, odvolací súd späťvzatie žaloby nepripustil, bez skúmania dôvodov nesúhlasu žalovaného. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca odvolanie podaním zo dňa 16. 02. 2009 a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie, zrušil. V prípade, že odvolací súd odmietne odvolanie ako neprípustné, navrhol aby po vrátení spisu z odvolacieho súdu, súd prerušil konanie. Poukázal na to, že na krajskom súde prebieha konanie o bezprostredne súvisiacej veci pod spisovou značkou 6C0/139/2008, ktoré je právoplatne skončené. Rozsudok však bol napadnutý dovolaním. O celej veci preto bude rozhodovať Najvyšší súd. V predmetnom konaní sa oprávnený F. domáha proti D. zaplatenia 22 861 377,– Sk. t.j. ide o sumu, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca domáha zaplatenia trov exekúcie v tomto konaní. Je zrejmé, že tieto dve veci nielen súvisia, jedná sa o jeden prípad, kedy pohľadávka je uplatnená v jednom konaní a trovy exekúcie v tomto druhom konaní. Po skutkovej stránke sa jedná o identickú vec. S poukazom nato navrhuje prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania vo veci F. K. proti D., a.s., sp. zn. 6Co/l39/2008 na Najvyššom súde.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je právne nedôvodné.
Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie o späťvzatí návrhu na začatie konania, ku ktorému došlo po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, závisí na stanovisku druhého účastníka k tomuto úkonu. Rozhodujúce budú vždy konkrétne okolnosti prípadu a povaha uplatneného nároku.
V danej veci žalovaný nesúhlasil so späťvzatím návrhu, pretože má záujem na zaujatí stanoviska odvolacieho súdu, či je banka ako dlžník povinného, po doručení príkazu na začatie exekúcie, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý neobsahuje konkrétne určenie čísla účtu, povinná zdržať sa zriaďovania nových účtov povinnému, a pokiaľ nie, či je povinná zablokovať sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva aj z týchto novozriadených účtov povinného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že vzhľadom na nesúhlas a dôvody nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby, bolo potrebné podľa ust. § 208 veta druhá O.s.p, späťvzatie žaloby nepripustiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 28. apríla 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková