4Obo/29/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: R. spol. s r. o., N., L., IČO: X. s ustanoveným správcom konkurznej podstaty JUDr. M., Š. N., o schválení konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny, a výdavkov správcu, na odvolanie veriteľa C. a.s., M. B., IČO: M. zastúpený advokátom JUDr. Ing. Ľ.
PhD, M. B., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K/162/1997-383 z 28. januára
2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2K/162/1997-383 z 28. januára 2014 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým uznesením
schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov
správcu konkurznej podstaty z 30. 11. 2012 tak, ako ju predložil správca konkurznej podstaty
JUDr. M.M.
V odôvodnení uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 30. 11. 2012 predložil
správca konkurznej podstaty JUDr. M. novú konečnú správu o speňažení majetku s
vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu (ďalej len konečná správa). Proti konečnej správe
vyvesenej na úradnej tabuli súdu dňa 13. 12. 2012 podali námietky veritelia S. a. s. Bratislava
a C. a. s. B.. Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 2K/162/1997-363 z 09. 04. 2013
schválil konečnú správu tak, ako ju predložil správca konkurznej podstaty JUDr. M. dňa 30.
11. 2012. Na odvolanie veriteľa C. a. s. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.
4Obo/45/2013-371 z 22. 08. 2013 zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia vo vzťahu k ustanoveniu § 6 ods. 3
vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktoré konkretizuje postup pri výpočte druhej časti základu pre určenie výšky odmeny správcu konkurznej podstaty a vymedzuje pohľadávky, o ktoré sa
táto zložka odmeny správcu znižuje.
S poukázaním na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu sa pri opätovnom
prejednaní veci súd prvého stupňa zaoberal len výpočtom odmeny správcu konkurznej
podstaty, konkrétne druhej časti základu odmeny. Uviedol, že veriteľ C., a. s. požadoval, aby
správcovi už nebola vyplatená odmena z druhej časti základu odmeny, pretože správca mal
z tejto časti odpočítať všetky pohľadávky proti podstate počas celého trvania konkurzného
konania. Súd ďalej uviedol, že pri výpočte odmeny správcu bolo potrebné postupovať
podľa ustanovenia § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
platných v čase vyhlásenia konkurzu (2. 6. 1998). Povinnosť znížiť sumu určenú
na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu o pohľadávky
proti podstate zaviedla až vyhláška č. 292/2005 Z. z. (s účinnosťou od 01. 07. 2005), ktorú
na výpočet odmeny správcu v posudzovanej veci nebolo možné použiť. Súd prvého stupňa
ďalej konštatoval, že odmena správcu bola vypočítaná v zmysle § 6 vyhlášky č. 493/1991
Zb., pričom prvú časť základu odmeny tvorí suma 31 517,63 eur (speňaženie podstaty) a
druhú časť odmeny suma 44 067,72 eur (nájom + úroky). Základ pre odmenu je suma 75
585,35 eur. Správca odpočítal pohľadávky proti podstate, a to energie a náklady na správu
budovy v sume 16 620,06 eur, čím znížil základ pre výpočet druhej časti odmeny. Odmenu
správcu v zmysle § 7 ods. 1 predmetnej vyhlášky tvorí spolu s DPH suma 14 009,16 eur.
Základom pre odmenu správcu sú všetky finančné prostriedky, ktoré boli do podstaty získané
od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, teda nielen príjmy zo speňaženia, ale aj nájomné,
úroky a iné výnosy, ktoré vznikli pri správe majetku. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdoV/3/20005 prvostupňový súd konštatoval, že
správcom konkurznej podstaty vypočítaný základ pre určenie odmeny tak, ako vyplýva
z obsahu konečnej správy doručenej súdu dňa 30. 11. 2012 je vecne správny, a preto nemohol
prihliadnuť na námietky veriteľa C. a. s., vo vzťahu k nákladom, ktoré vyčíslil v sume
88 510,72 eur z dôvodu, že predmetné náklady súvisia so správou konkurznej podstaty
(vyčíslenie základu pre určenie odmeny).
Súd prvého stupňa zamietol aj námietky veriteľa S. K. a. s., keďže predloženú
konečnú správu považoval za vecne správnu, v súlade s predloženými listinnými a účtovnými
dokladmi a podkladmi. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Obo/82/2012, v zmysle ktorého podľa § 70a ods. 1 zákona č. 12/1998 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 31. 01. 1998, konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, súd dokončí podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. V danom prípade
bolo pre posúdenie aplikácie príslušného znenia vyhlášky rozhodujúce kedy bolo skončené
prieskumné pojednávanie. Vyhláškou č. 398/2001 Z. z. účinnou od 08. 10. 2001 došlo
k zmene spôsobu určenia výšky odmeny konkurzného správcu, keď podľa ustanovenia § 11c
ods. 3 v začatých konaniach, v ktorých k 08. 10. 2001 nebolo skončené prieskumné
pojednávanie, sa na odmenu správcov a ich zástupcov použijú ustanovenia § 6 až 9d
vyhlášky. Preddavky na odmenu priznané podľa doterajších predpisov sa nevracajú, aj keď
presahujú hodnotu podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 493/1991 Zb.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zamietol námietky veriteľov ako nedôvodné
a schválil konečnú správu správcu z 30. 11. 2012 o speňažení konkurznej podstaty tak, ako
ju predložil správca konkurznej podstaty JUDr. M.M.
Proti uzneseniu podal odvolanie veriteľ C., a. s. Bratislava. Uviedol, že právne
posúdenie výpočtu odmeny správcu konkurznej podstaty považuje za nesprávne, pretože
suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty je nesporná
a predstavuje výšku 31 517,63 eur. Ďalej mal za to, že sumou, určenou na uspokojenie
veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu, sa rozumie suma získaná iným
spôsobom ako speňažením, pričom logickým výkladom slovného spojenia „suma určená
na uspokojenie veriteľov“ sa rozumie zohľadnenie pohľadávok proti podstate, čiže takáto
suma získaná pri výkone funkcie správcu sa ponižuje o pohľadávky proti podstate,
a to všetky. V danom prípade potom druhú časť základu tvorí rozdiel medzi sumou získanou
pri výkone funkcie správcu a sumou pohľadávok proti podstate. Podľa konečnej správy suma
získaná pri výkone funkcie správcu inou činnosťou predstavuje 74 800,31 eur a výška
pohľadávok proti podstate predstavuje 88 510,72 eur. Rozdiel medzi uvedenými sumami
tvorí záporné číslo, preto v danom prípade neexistuje druhá časť základu. Základom
pre výpočet odmeny správcu v danom prípade je iba prvá časť základu, t. j. suma 31 517,63
eur a 10 % odmena z takéhoto základu predstavuje sumu 3 782,11 eur s DPH.
Ďalej veriteľ poukázal na obsah ustanovenia § 6 vyhlášky č. 493/1991 Zb. po jeho
doplnení vyhláškou č. 292/2005 Z. z., v zmysle ktorého sumou, určenou na uspokojenie
veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu sa rozumie suma príjmov,
ktoré získal správca pri výkone funkcie iným spôsobom ako speňažením konkurznej podstaty, znížená o pohľadávky proti podstate, pričom pohľadávkami proti podstate je potrebné
rozumieť celkové pohľadávky proti podstate. Druhú časť základu pre určenie odmeny správcu
zákon definuje jednoznačne a to tak, že sa znižuje o pohľadávky proti podstate, a to celkové
pohľadávky proti podstate. Postup súdu prvého stupňa preto podľa odvolateľa nemá oporu
v zákone. Odvolateľ tiež namietal, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení len poukázal
na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bez toho, aby bližšie odôvodnil
vecný súvis týchto rozhodnutí s daným konaním. Prvostupňový súd iba konštatoval názory,
avšak bez toho, aby ich riadne odôvodnil logickým, gramatickým, historickým výkladom
o výpočte druhej časti základu pre odmenu správcu konkurznej podstaty. Uviedol, že samotná
výška odmeny ako aj postup súdu pri výpočte druhej časti základu odmeny správcu
konkurznej podstaty, kde od sumy získanej inak ako speňažením namiesto pohľadávok
proti podstate (celkových) odrátal na základe dobrovoľnosti správca konkurznej podstaty iba
niektoré pohľadávky vynaložené na dosiahnutie druhej časti základu nie je správny. Dodal,
že súd dokonca postupoval aj v rozpore so svojim nesprávnym právnym názorom,
keď neakceptoval, napr. výdavky na účtovníctvo ako výdavky súvisiace s dosiahnutím druhej
časti základu a uvádza, že od druhej časti základu odrátal iba výdavky na energie a náklady
na správu budov v sume 16 620,06 eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že prizná odmenu správcovi konkurznej podstaty vo výške 3 782,11 eur, alebo aby
napadnuté rozhodnutie zrušil.
Správca konkurznej podstaty úpadcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil
s argumentáciou odvolateľa, pričom uviedol, že základ pre odmenu správcu konkurznej
podstaty podľa § 6 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky č. 493/1991 Zb. pozostáva z dvoch zložiek,
a to zo sumy, ktorá bola získaná speňažením konkurznej podstaty a zo sumy, ktorá bola
určená na uspokojenie veriteľov. Správca uviedol, že druhou časťou základu pre výpočet
odmeny, ktorú namietal veriteľ, je suma určená na uspokojenie veriteľov získaná pri výkone
funkcie správcu konkurznej podstaty, a to inak ako speňažením konkurznej podstaty. Správca
tento výpočet riadne vyčíslil s podrobným rozpisom v konečnej správe. Dodal, že túto druhú
zložku odmeny, t. j. sumu určenú na uspokojenie veriteľov tvoril prenájom budovy úpadcu,
ktorá sa v zmysle ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 493/1991 Zb. znížila o pohľadávky proti
podstate, ktoré boli tvorené najmä nákladmi spojenými s udržiavaním a správou podstaty,
pričom nešlo o žiadne nadmerné faktúry za účtovníctvo, archiváciu, prevádzku kancelárie
správcu a pod. Ďalej uviedol, že druhú zložku odmeny síce tvorí suma určená na uspokojenie
veriteľov, avšak nejde o sumu, z ktorej majú byť podľa konečnej správy veritelia skutočne uspokojení, ale o sumu príjmov, ktoré správca získal pri výkone funkcie iným spôsobom ako
speňažovaním konkurznej podstaty. Správca tiež poukázal na problém, ku ktorému by došlo
ak by bol prijatý názor veriteľa na výpočet odmeny. Ak by sa postupovalo podľa veriteľa,
došlo by k zacykleniu, pretože v zmysle zákona aj odmena správcu je pohľadávkou proti
podstate a mala by sa potom odpočítať od „iných príjmov“. Na záver dodal, že
k predchádzajúcemu zrušeniu uznesenia Krajského súdu v Bratislave došlo z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia, ale nie z dôvodu nesprávneho výpočtu odmeny správcu
konkurznej podstaty, ako uviedol veriteľ. Na základe uvedeného správca konkurznej podstaty
navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p.
prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 214 ods. 2 O. s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
Podstatou námietok odvolateľa proti konečnej správe o speňažení majetku z podstaty
a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu je jeho nesúhlas s určením základu pre výpočet
odmeny správcu konkurznej podstaty a v tejto časti poukazuje na nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa, čo je prípustným odvolacím dôvodom v zmysle
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.
Z obsahu spisu vyplýva, že konkurz na majetok dlžníka R. spol. s r.o. L., vyhlásený
uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K/162/97-58 z 02. 06. 1998 začal na základe
návrhu doručeného súdu dňa 13. 6. 1997. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený
JUDr. M., advokát, Š. N..
Predmetné konkurzné konanie podlieha právnej úprave zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) a podrobnosti o odmene správcov v konkurznom
konaní obsahuje vykonávacia vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 493/1991 Zb. (ďalej len vyhláška).
Podľa § 70a ods. 1 zákona č. 12/1998 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa ZKV
s účinnosťou od 1. 2. 1998, konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona súd
dokončí podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak. Pre posúdenie
správnosti aplikácie znenia vyhlášky upravujúceho určenie základu pre výpočet odmeny správcu je v predmetnej veci rozhodujúca skutočnosť, kedy bolo skončené prieskumné
pojednávanie.
Podľa § 21 ods. 1 ZKV v znení účinnom do 31. 1. 1998, na preskúmanie prihlásených
pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie, na ktoré sa musí dostaviť úpadca
a správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.
Ak je to možné, preskúma súd aj prihlášky, ktoré došli po prihlasovacej lehote; inak
pre ne nariadi osobitné prieskumné pojednávanie. Náhradu trov spojených s predvolaním
konkurzných veriteľov a účasťou správcu uloží súd konkurzným veriteľom, ktorí oneskorené
prihlášky podali. Konkurzní veritelia prihlášok preskúmavaných na osobitnom prieskumnom
pojednávaní nemôžu poprieť pravosť a poradie pohľadávok preskúmaných na
predchádzajúcich prieskumných pojednávaniach. ( § 22 ZKV )
Na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 31. 1. 1998, podľa ktorej súd neprihliada na
prihlášky podané po skončení prieskumného pojednávania, v zmysle citovaných ustanovení
bolo možné preskúmať aj prihlášky prihlásené po skončení prieskumného pojednávania na
osobitom prieskumnom pojednávaní. V predmetnom konkurze sa prieskumné pojednávanie
konalo dňa 3. 2. 1999 a pohľadávky konkurzných veriteľov, prihlásené po jeho skončení, boli
preskúmané podľa citovaného § 22 ZKV na osobitnom prieskumnom pojednávaní
dňa 13. 10. 2009.
V zmysle ustanovenia § 11c ods. 3 vyhlášky č. 398/2001 Z. z. s účinnosťou od
8. 10. 2001 došlo k zmene spôsobu určenia odmeny konkurzných správcov tak, že v začatých
konaniach, v ktorých k 8. 10. 2001 nebolo skončené prieskumné pojednávanie, sa na odmenu
správcov a ich zástupcov použijú ustanovenia § 6 až 9d vyhlášky. Preddavky na odmenu,
priznané podľa doterajších predpisov sa nevracajú, aj keď presahujú najvyššiu hodnotu
odmeny podľa § 7 ods. 1. V danej veci bolo prieskumné konanie skončené do 8. 10. 2001,
a preto na výpočet odmeny správcu súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 6a
a § 7 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom pred uvedenou novelou.
Námietka odvolateľa týkajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovenia § 6 ods. 3
vyhlášky, keď príjmy získané správcom pri výkone funkcie iným spôsobom ako speňažením
konkurznej podstaty neboli znížené o všetky pohľadávky proti podstate, nie je oprávnená z dôvodu, že uvedené ustanovenie sa na výpočet odmeny správcu v tomto konkurznom
konaní nevzťahuje a bolo do vyhlášky zakomponované až jej novelou s účinnosťou
od 1. 7. 2005 ( vyhláška č. 292/2005 Z.z.) ako správne uviedol súd prvého stupňa v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia.
Súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil správnosť konečnej správy predloženej
správcom v časti určenia základu pre výpočet jeho odmeny. Podľa názoru odvolacieho súdu,
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá zákonnej požiadavke riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. )
a preto ďalšia námietka odvolateľa, týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nie je
dôvodná. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba
skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže
viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia
(napr. I. ÚS 188/06).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako
vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 27. februára 2015
JUDr. Gabriela Mederová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová