4Obo/29/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: R. spol. s r. o., N., L., IČO: X. s ustanoveným správcom konkurznej podstaty JUDr. M., Š. N., o schválení konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny, a výdavkov správcu, na odvolanie veriteľa C. a.s., M. B., IČO: M. zastúpený advokátom JUDr. Ing. Ľ.

PhD, M. B., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K/162/1997-383 z 28. januára

2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. 2K/162/1997-383 z 28. januára 2014 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým uznesením

schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov

správcu konkurznej podstaty z 30. 11. 2012 tak, ako ju predložil správca konkurznej podstaty

JUDr. M.M.

V odôvodnení uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 30. 11. 2012 predložil

správca konkurznej podstaty JUDr. M. novú konečnú správu o speňažení majetku s

vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu (ďalej len konečná správa). Proti konečnej správe

vyvesenej na úradnej tabuli súdu dňa 13. 12. 2012 podali námietky veritelia S. a. s. Bratislava

a C. a. s. B.. Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 2K/162/1997-363 z 09. 04. 2013

schválil konečnú správu tak, ako ju predložil správca konkurznej podstaty JUDr. M. dňa 30.

11. 2012. Na odvolanie veriteľa C. a. s. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.

4Obo/45/2013-371 z 22. 08. 2013 zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na

ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia vo vzťahu k ustanoveniu § 6 ods. 3

vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktoré konkretizuje postup pri výpočte druhej časti základu pre určenie výšky odmeny správcu konkurznej podstaty a vymedzuje pohľadávky, o ktoré sa

táto zložka odmeny správcu znižuje.

S poukázaním na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu sa pri opätovnom

prejednaní veci súd prvého stupňa zaoberal len výpočtom odmeny správcu konkurznej

podstaty, konkrétne druhej časti základu odmeny. Uviedol, že veriteľ C., a. s. požadoval, aby

správcovi už nebola vyplatená odmena z druhej časti základu odmeny, pretože správca mal

z tejto časti odpočítať všetky pohľadávky proti podstate počas celého trvania konkurzného

konania. Súd ďalej uviedol, že pri výpočte odmeny správcu bolo potrebné postupovať

podľa ustanovenia § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení neskorších predpisov

platných v čase vyhlásenia konkurzu (2. 6. 1998). Povinnosť znížiť sumu určenú

na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu o pohľadávky

proti podstate zaviedla až vyhláška č. 292/2005 Z. z. (s účinnosťou od 01. 07. 2005), ktorú

na výpočet odmeny správcu v posudzovanej veci nebolo možné použiť. Súd prvého stupňa

ďalej konštatoval, že odmena správcu bola vypočítaná v zmysle   § 6 vyhlášky č. 493/1991

Zb., pričom prvú časť základu odmeny tvorí suma 31 517,63 eur (speňaženie podstaty) a

druhú časť odmeny suma 44 067,72 eur (nájom + úroky). Základ pre odmenu je suma 75

585,35 eur. Správca odpočítal pohľadávky proti podstate, a to energie a náklady na správu

budovy v sume 16 620,06 eur, čím znížil základ pre výpočet druhej časti odmeny. Odmenu

správcu v zmysle § 7 ods. 1 predmetnej vyhlášky tvorí spolu s DPH suma 14 009,16 eur.

Základom pre odmenu správcu sú všetky finančné prostriedky, ktoré boli do podstaty získané

od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, teda nielen príjmy zo speňaženia, ale aj nájomné,

úroky a iné výnosy, ktoré vznikli pri správe majetku. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdoV/3/20005 prvostupňový súd konštatoval, že

správcom konkurznej podstaty vypočítaný základ pre určenie odmeny tak, ako vyplýva

z obsahu konečnej správy doručenej súdu dňa 30. 11. 2012 je vecne správny, a preto nemohol

prihliadnuť na námietky veriteľa C. a. s., vo vzťahu k nákladom, ktoré vyčíslil v sume

88 510,72 eur z dôvodu, že predmetné náklady súvisia so správou konkurznej podstaty

(vyčíslenie základu pre určenie odmeny).

Súd prvého stupňa zamietol aj námietky veriteľa S. K. a. s., keďže predloženú

konečnú správu považoval za vecne správnu, v súlade s predloženými listinnými a účtovnými

dokladmi a podkladmi. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 4Obo/82/2012, v zmysle ktorého podľa § 70a ods. 1 zákona   č. 12/1998 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 31. 01. 1998, konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, súd dokončí podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. V danom prípade

bolo pre posúdenie aplikácie príslušného znenia vyhlášky rozhodujúce kedy bolo skončené

prieskumné pojednávanie. Vyhláškou č. 398/2001 Z. z. účinnou od 08. 10. 2001 došlo

k zmene spôsobu určenia výšky odmeny konkurzného správcu, keď podľa ustanovenia § 11c

ods. 3 v začatých konaniach, v ktorých k 08. 10. 2001 nebolo skončené prieskumné

pojednávanie, sa na odmenu správcov a ich zástupcov použijú ustanovenia § 6 až 9d

vyhlášky. Preddavky na odmenu priznané podľa doterajších predpisov sa nevracajú, aj keď

presahujú hodnotu podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 493/1991 Zb.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zamietol námietky veriteľov ako nedôvodné

a schválil konečnú správu správcu z 30. 11. 2012 o speňažení konkurznej podstaty tak, ako

ju predložil správca konkurznej podstaty JUDr. M.M.

Proti uzneseniu podal odvolanie veriteľ C., a. s. Bratislava. Uviedol, že právne

posúdenie výpočtu odmeny správcu konkurznej podstaty považuje za nesprávne, pretože

suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty je nesporná

a predstavuje výšku 31 517,63 eur. Ďalej mal za to, že sumou, určenou na uspokojenie

veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu, sa rozumie suma získaná iným

spôsobom ako speňažením, pričom logickým výkladom slovného spojenia „suma určená

na uspokojenie veriteľov“ sa rozumie zohľadnenie pohľadávok proti podstate, čiže takáto

suma získaná pri výkone funkcie správcu sa ponižuje o pohľadávky proti podstate,

a to všetky. V danom prípade potom druhú časť základu tvorí rozdiel medzi sumou získanou

pri výkone funkcie správcu a sumou pohľadávok proti podstate. Podľa konečnej správy suma

získaná pri výkone funkcie správcu inou činnosťou predstavuje 74 800,31 eur a výška

pohľadávok proti podstate predstavuje 88 510,72 eur. Rozdiel medzi uvedenými sumami

tvorí záporné číslo, preto v danom prípade neexistuje druhá časť základu. Základom

pre výpočet odmeny správcu v danom prípade je iba prvá časť základu, t. j. suma 31 517,63

eur a 10 % odmena z takéhoto základu predstavuje sumu 3 782,11 eur s DPH.

Ďalej veriteľ poukázal na obsah ustanovenia § 6 vyhlášky č. 493/1991 Zb. po jeho

doplnení vyhláškou č. 292/2005 Z. z., v zmysle ktorého sumou, určenou na uspokojenie

veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu sa rozumie suma príjmov,

ktoré získal správca pri výkone funkcie iným spôsobom ako speňažením konkurznej podstaty, znížená o pohľadávky proti podstate, pričom pohľadávkami proti podstate je potrebné

rozumieť celkové pohľadávky proti podstate. Druhú časť základu pre určenie odmeny správcu

zákon definuje jednoznačne a to tak, že sa znižuje o pohľadávky proti podstate, a to celkové

pohľadávky proti podstate. Postup súdu prvého stupňa preto podľa odvolateľa nemá oporu

v zákone. Odvolateľ tiež namietal, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení len poukázal

na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bez toho, aby bližšie odôvodnil

vecný súvis týchto rozhodnutí s daným konaním. Prvostupňový súd iba konštatoval názory,

avšak bez toho, aby ich riadne odôvodnil logickým, gramatickým, historickým výkladom

o výpočte druhej časti základu pre odmenu správcu konkurznej podstaty. Uviedol, že samotná

výška odmeny ako aj postup súdu pri výpočte druhej časti základu odmeny správcu

konkurznej podstaty, kde od sumy získanej inak ako speňažením namiesto pohľadávok

proti podstate (celkových) odrátal na základe dobrovoľnosti správca konkurznej podstaty iba

niektoré pohľadávky vynaložené na dosiahnutie druhej časti základu nie je správny. Dodal,

že súd dokonca postupoval aj v rozpore so svojim nesprávnym právnym názorom,

keď neakceptoval, napr. výdavky na účtovníctvo ako výdavky súvisiace s dosiahnutím druhej

časti základu a uvádza, že od druhej časti základu odrátal iba výdavky na energie a náklady

na správu budov v sume 16 620,06 eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie

zmenil tak, že prizná odmenu správcovi konkurznej podstaty vo výške 3 782,11 eur, alebo aby

napadnuté rozhodnutie zrušil.

Správca konkurznej podstaty úpadcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil

s argumentáciou odvolateľa, pričom uviedol, že základ pre odmenu správcu konkurznej

podstaty podľa § 6 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky č. 493/1991 Zb. pozostáva z dvoch zložiek,

a to zo sumy, ktorá bola získaná speňažením konkurznej podstaty a zo sumy, ktorá bola

určená na uspokojenie veriteľov. Správca uviedol, že druhou časťou základu pre výpočet

odmeny, ktorú namietal veriteľ, je suma určená na uspokojenie veriteľov získaná pri výkone

funkcie správcu konkurznej podstaty, a to inak ako speňažením konkurznej podstaty. Správca

tento výpočet riadne vyčíslil s podrobným rozpisom v konečnej správe. Dodal, že túto druhú

zložku odmeny, t. j. sumu určenú na uspokojenie veriteľov tvoril prenájom budovy úpadcu,

ktorá sa v zmysle ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 493/1991 Zb. znížila o pohľadávky proti

podstate, ktoré boli tvorené najmä nákladmi spojenými s udržiavaním a správou podstaty,

pričom nešlo o žiadne nadmerné faktúry za účtovníctvo, archiváciu, prevádzku kancelárie

správcu a pod. Ďalej uviedol, že druhú zložku odmeny síce tvorí suma určená na uspokojenie

veriteľov, avšak nejde o sumu, z ktorej majú byť podľa konečnej správy veritelia skutočne uspokojení, ale o sumu príjmov, ktoré správca získal pri výkone funkcie iným spôsobom ako

speňažovaním konkurznej podstaty. Správca tiež poukázal na problém, ku ktorému by došlo

ak by bol prijatý názor veriteľa na výpočet odmeny. Ak by sa postupovalo podľa veriteľa,

došlo by k zacykleniu, pretože v zmysle zákona aj odmena správcu je pohľadávkou proti

podstate a mala by sa potom odpočítať od „iných príjmov“. Na záver dodal, že

k predchádzajúcemu zrušeniu uznesenia Krajského súdu v Bratislave došlo z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia, ale nie z dôvodu nesprávneho výpočtu odmeny správcu

konkurznej podstaty, ako uviedol veriteľ. Na základe uvedeného správca konkurznej podstaty

navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p.

prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle

§ 214 ods. 2 O. s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

Podstatou námietok odvolateľa proti konečnej správe o speňažení majetku z podstaty

a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu je jeho nesúhlas s určením základu pre výpočet

odmeny správcu   konkurznej podstaty a v tejto časti poukazuje na nesprávne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa, čo je prípustným odvolacím dôvodom v zmysle

ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.

Z obsahu spisu vyplýva, že konkurz na majetok dlžníka R. spol. s r.o. L., vyhlásený

uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K/162/97-58 z 02. 06. 1998 začal na základe

návrhu doručeného súdu dňa 13. 6. 1997. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený

JUDr. M., advokát, Š. N..

Predmetné konkurzné konanie podlieha právnej úprave zákona č. 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) a podrobnosti o odmene správcov v konkurznom

konaní   obsahuje vykonávacia vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky  

č. 493/1991 Zb. (ďalej len vyhláška).

  Podľa § 70a ods. 1 zákona č. 12/1998 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa ZKV

s účinnosťou od 1. 2. 1998,   konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona súd

dokončí podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak.   Pre posúdenie

správnosti aplikácie znenia vyhlášky upravujúceho   určenie základu pre výpočet odmeny správcu je v predmetnej veci rozhodujúca skutočnosť, kedy bolo skončené prieskumné

pojednávanie.

Podľa § 21 ods. 1 ZKV v znení účinnom do 31. 1. 1998, na preskúmanie prihlásených

pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie, na ktoré sa musí dostaviť úpadca  

a správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.

Ak je to možné, preskúma súd aj prihlášky, ktoré došli po prihlasovacej lehote; inak

pre ne nariadi osobitné prieskumné pojednávanie. Náhradu trov spojených s predvolaním

konkurzných veriteľov a účasťou správcu uloží súd konkurzným veriteľom, ktorí oneskorené

prihlášky podali. Konkurzní veritelia prihlášok preskúmavaných na osobitnom prieskumnom

pojednávaní nemôžu poprieť pravosť a poradie pohľadávok preskúmaných na

predchádzajúcich prieskumných pojednávaniach. ( § 22 ZKV )

Na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 31. 1. 1998, podľa ktorej súd neprihliada na

prihlášky podané po skončení prieskumného pojednávania, v zmysle citovaných ustanovení

bolo možné preskúmať aj prihlášky prihlásené po skončení prieskumného pojednávania na

osobitom prieskumnom pojednávaní. V predmetnom konkurze sa prieskumné pojednávanie

konalo dňa 3. 2. 1999 a pohľadávky konkurzných veriteľov, prihlásené po jeho skončení, boli

preskúmané podľa citovaného § 22 ZKV na osobitnom prieskumnom pojednávaní  

dňa 13. 10. 2009.

V zmysle ustanovenia § 11c ods. 3 vyhlášky č. 398/2001 Z. z.   s účinnosťou od  

8. 10. 2001 došlo k zmene spôsobu určenia odmeny konkurzných správcov tak, že v začatých

konaniach, v ktorých k 8. 10. 2001 nebolo skončené prieskumné pojednávanie, sa na odmenu

správcov a ich zástupcov použijú ustanovenia § 6 až 9d vyhlášky. Preddavky na odmenu,

priznané podľa doterajších predpisov sa nevracajú, aj keď presahujú najvyššiu hodnotu

odmeny podľa § 7 ods. 1. V danej veci bolo prieskumné konanie skončené do 8. 10. 2001,

a preto na výpočet odmeny správcu súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 6a  

a § 7 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom pred uvedenou novelou.

  Námietka odvolateľa týkajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovenia § 6 ods. 3

vyhlášky, keď príjmy získané správcom pri výkone funkcie iným spôsobom ako speňažením

konkurznej podstaty neboli znížené o všetky pohľadávky proti podstate, nie je oprávnená z dôvodu, že uvedené ustanovenie sa na výpočet odmeny správcu v tomto konkurznom

konaní nevzťahuje a bolo do vyhlášky zakomponované až jej novelou s účinnosťou  

od 1. 7. 2005 ( vyhláška č. 292/2005 Z.z.) ako správne uviedol súd prvého stupňa v dôvodoch

napadnutého rozhodnutia.

Súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil správnosť   konečnej správy predloženej

správcom v časti určenia základu pre výpočet jeho odmeny. Podľa názoru odvolacieho súdu,

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá zákonnej požiadavke riadneho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. )

a preto ďalšia námietka odvolateľa, týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nie je

dôvodná. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba  

skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia  

(napr. I. ÚS 188/06).

  Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako

vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 27. februára 2015

JUDr. Gabriela Mederová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová