4 Obo 29/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P. K., M. zastúpeného prof. JUDr. P. V. CSc., A. so sídlom v K., proti žalovanému v I. rade C., a. s. S., B.

žalovanému v II. rade C., a. s. S., v likvidácii, B., zastúpenému A. P., s. r. o., konateľ JUDr.

J. P., A. so sídlom v K., o určenie podielu na riešení, obsiahnutom v patentovej prihláške

a zaplatenie sumy 6 638,78 eur, na odvolanie žalovaného v II. rade proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach č. k. 2Cbs/4/2004-230 zo dňa 7. januára 2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cbs/4/2004-230 zo dňa 7. januára 2010

v napadnutej časti   z r u š u j e a vec mu   v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že žalobcovi ako spolupôvodcovi

patrí 20% podiel na riešení, obsiahnutom v Patentovej prihláške č. 1631/2003 podanej

na Úrade priemyselného vlastníctva SR. Ďalej rozhodol, že žalovaný v II. rade je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu 6 638,78 eur. Žalovaným v I. a II. rade uložil povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania vo výške 1 083,80 eur.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, ktorej zmenu súd pripustil uznesením

zo dňa 18. mája 2009, domáhal určenia, že mu ako spolupôvodcovi patrí 20% podiel

na riešení, obsiahnutom v Patentovej prihláške č. 1631/2003, podanej na Úrade

priemyselného vlastníctva SR. Voči žalovanému v druhom rade požadoval aj zaplatenie sumy 6 638,78 eur.   Žalovaní navrhli žalobu v časti o zaplatenie sumy 6 638,78 eur zamietnuť, voči

určovaciemu petitu nemali námietky.

Súd zistil, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobcovi ako

spolupôvodcovi patrí 20% podiel na riešení, obsiahnutom v Patentovej prihláške č.

1631/2003, podanej na Úrade priemyselného vlastníctva SR. Súd preto v tejto časti žalobe

vyhovel.

Žalobca podal dňa 17. septembra 2003 ako zamestnanec žalovaného v II. spolu

so spolupôvodcami vynálezu,   prihlášku vynálezu „Spôsob prípravy fenolformaldehydovej

živice“, ktorá bola žalovaným v II. rade registrovaná pod reg. č. PV 01/03. V liste zo dňa

27. novembra 2003 generálny riaditeľ žalovaného v II. rade žalobcovi oznámil, že smernica

S-RP-05/92 Organizácia a riadenie vynálezcovstva a zlepšovateľstva v š. p. C. S. platí aj pre

žalovaného v II. rade.

V prílohe č. 4 Smernice je uvedená výška odmeny za preukázateľný prínos, zistený

podľa údajov IS z využívania PV PVz ZN. V prípade prínosu nad 1 000 000,-- Sk patrí

maximálna odmena 500 000,-- Sk, po navýšení podľa čl. 5.5.8 tejto smernice o 100%,

maximálna možná odmena je 1 000 000,-- Kčs z toho 20% pre žalobcu predstavuje 200 000,--

Kčs, v prepočte 6 638,78 eur. Žalovaný nespochybnil prínos zlepšovacieho návrhu v rozsahu

žalobcom uplatnenej odmeny vo výške 6 638,78 eur, súd preto žalobe aj v tejto časti vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku v časti, týkajúcej sa zaplatenia sumy 6 638,78 eur, podal žalovaný v II.

rade odvolanie.

Uviedol, že v konaní došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p.).  

Žalobca na pojednávaní, konanom dňa 7. januára 2010 predložil písomné vyjadrenie k písomnému podaniu žalovaného v II. rade zo dňa 23. decembra 2009 a zároveň bola

predložená aj Smernica riaditeľa podniku o organizácii a riadení vynálezcovstva a zlepšovateľstva v š. p. C. S. (S-RP-05/92 zo dňa 7. decembra 1992). Táto smernica nebola

predložená žalovanému v II. rade na vyjadrenie. Dôkaz preto nebol vykonaný v súlade

s ustanovením § 129 ods. 1 O. s. p., keďže súd len konštatoval, že sa zakladá do spisu.

Vzhľadom na rozsah predloženého dôkazu by ani nebolo možné od žalovaného v II. rade

spravodlivo požadovať, aby sa k nemu bez poskytnutia primeranej lehoty vyjadril.

Medzi základné princípy Občianskeho súdneho poriadku patrí rovnosť jeho účastníkov

a „rovnosť zbraní“, ktoré môžu účastníci použiť na podporu svojich tvrdení. V danom prípade

je preto konanie postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Predmetný dôkaz si žalovaný v II. rade zaobstaral až

dňa 17. februára 2010, keď si po nahliadnutí do spisu dal vyhotoviť jeho kópiu.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobca predložil len časť Smernice, a to strany 1, 11,

12 a prílohu č. 4. Nepredložil však celú Smernicu a ani prílohy k nej. Súd preto nemohol

skúmať opodstatnenosť žalobcovho nároku, teda či postupoval v súlade s touto Smernicou,

pretože ju ako celok nemal k dispozícii. Záver súdu, ku ktorému dospel v súvislosti

s uvedenou Smernicou ako dôkazom je preto predčasný, nepreskúmateľný, neodôvodnený

a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Súd v odôvodnení poukázal na to, že žalovaný v II. rade v prednesoch a ani

písomných podaniach nespochybnil prínos „ zlepšovacieho návrhu“ v rozsahu žalobcom

uplatnenej odmeny a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Toto konštatovanie je pravdivé, keďže

v konaní nebola spornou odmena za použitie zlepšovacieho návrhu, ale odmena za použitie

riešenia vo vynáleze. Poukazuje tiež na skutočnosť, že súd neskúmal, v akom štádiu je

žiadosť o udelenie patentu na vynález v konaní pred patentovým úradom tak, ako mu to bolo

uložené zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu, čím porušil ustanovenie § 226 O. s. p.

Na základe vykonaných dôkazov súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Záver súdu o nespochybnení prínosu žalovaným v II. rade je v príkrom rozpore s predloženou Smernicou (v skutočnosti len s jej časťou v rozsahu štyroch strán), pretože táto

poukazuje na prínosy, zvýšené ekonomické prínosy podložené ziskom a pod., ktoré neboli v rámci konania odborne a podrobne skúmané, pretože iba na základe týchto ukazovateľov je

možné určiť pôvodcovu odmenu v spojení s touto Smernicou.

Žalovaný v II. rade nemohol mať a nemal prínos z riešenia „Spôsobu prípravy

fenolformaldehydovej živice“, keďže prihlasovateľom bol žalovaný v I. rade

a v podnikateľskej činnosti žalovaného v II. rade nie je riešenie využívané. Namieta tiež svoju

pasívnu legitimáciu, keďže súd sa nevysporiadal s nástupníctvom š. p. C. S. vo vzťahu

k žalovanému v II. rade v súvislosti so Smernicou riaditeľa podniku o organizácii a riadení

vynálezcovstva a zlepšovateľstva v š. p. C. S. Interné oznámenie (list zo dňa 27. novembra

2003) nie je dostatočným dôkazom, že nástupníctvo v oblasti priemyselných práv prešlo

zo štátneho podniku na žalovaného v II. rade.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovanému v II. rade

zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému v II. rade prizná náhradu trov konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v II. rade uviedol, že žalovaný v II. rade

mal zaplatiť vymáhanú sumu 6 638,78 eur v súlade s interným predpisom S-RP-05/92, ktorý

platil aj pre žalovaného v I. rade. Podľa jeho názoru došlo k reálnemu využitiu vynálezu,

pretože žalovaný v II. rade sa stal 100% vlastníkom riešenia obsiahnutého v PP 1631-2003

na základe rozhodnutia žalovaného v II. rade. Žalovanému v II. rade pravdepodobne unikol

ďalší prínos, a to, že v rokoch 2004, 2005 obchodoval s výrobkom, ktorý sa vyrába podľa

riešenia, obsiahnutého v PP 1631-2003.

V súlade s patentovým zákonom č. 435/2001 Z. z. ÚPV SR listom zo dňa 1. júna 2005

na základe žiadosti žalobcu zapísal do registra skutočnosť, že prebieha súdne konanie, preto

v súlade s § 39 ods. 1 zák. č. 435/2001 Z. z. je konanie o prihláške PP 1631-2003 prerušené

zo zákona. Prerušenie konania nemá vplyv na výplatu pôvodcovskej odmeny v súlade

s patentovým zákonom a výkladom jeho konkrétnych ustanovení. Pre výpočet odmeny je

rozhodujúca tabuľka z interného predpisu žalovaného v II. rade, pričom žalovaný v II. rade jej

platnosť nespochybnil a nevyvrátil.

Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu ako

vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.

2 O. s. p. zistil, že sú dané dôvody na zrušenie rozsudku v jeho napadnutej časti.

Žalovaný v II. rade v odvolaní namieta existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 205

ods. 2 písm. b/ O. s. p., t. j. že konanie je postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že súd prvého

stupňa nevykonal dôkaz listinou, na obsahu ktorej založil svoje rozhodnutie, v zmysle § 129 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo

samosudca na pojednávaní listinu, alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah, to neplatí, ak

súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, dôkaz listinou vykonáva súd na pojednávaní,

v prípade jeho nariadenia tak, že listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah.

Oznámenie obsahu listiny sa uskutočňuje v prípade, ak by obsiahlosť údajov, obsiahnutých

v listine, vyžadovala neprimerane dlhý čas na vykonanie dôkazu prečítaním listiny, resp. ak to

vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam postačuje. Spôsob vykonania dôkazu listinou musí

vyplývať zo zápisnice o pojednávaní. Listinu je potrebné predložiť účastníkom, aby sa mohli

vyjadriť k jej pravosti, prípadne namietať iné dôležité skutočnosti. Vyjadrenie účastníkov súd

musí zaznamenať v zápisnici o pojednávaní.

V zápisnici z pojednávania, konaného dňa 7. januára 2010, na ktorom bol vyhlásený

napadnutý rozsudok, sa uvádza, že právny zástupca žalobcu predkladá Smernicu riaditeľa

podniku o organizácii a riadení vynálezcovstva a zlepšovateľstva v š. p. C. S., ktorá sa

zakladá do spisu. Zápisnica neobsahuje žiadny údaj z ktorého by vyplývalo, že dôkaz

uvedenou listinou bol vykonaný spôsobom, zodpovedajúcim ustanoveniu § 129 O. s. p.

Napriek uvedenej skutočnosti súd konštatoval opodstatnenosť práva žalobcu ako

spolupôvodcu   na   priznanie odmeny za preukázateľný prínos vynálezu „Spôsob prípravy

fenolformaldehydovej živice“ na základe uvedenej smernice, pričom ako vyplýva z obsahu spisu, žalobcom bola predložená iba jej časť v rozsahu štyroch strán z celkového počtu

osemnásť, bez príloh.

Keďže pri dokazovaní súd nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho súdneho poriadku, došlo v konaní k vade, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Uvedeným postupom súdu

prvého stupňa bola tiež žalovanému v II. rade odňatá možnosť právne i skutkovo

argumentovať k vecnej a procesnej stránke prejednávanej veci.

Po zmene žaloby, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 18. mája 2009 žalobca

požadoval zaplatenie odmeny vo výške 6 638,78 eur ako 20% podielu na riešení, obsiahnutom v Patentovej prihláške č. 1631/2003, podanej na Úrade priemyselného

vlastníctva SR. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje opodstatnenosť odmeny v uplatnenej výške s poukazom na prínos zlepšovacieho návrhu v spoločnosti

žalovaného v II. rade. Nie je preto zrejmé, či súd posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku

vo vzťahu k príslušnému právnemu predpisu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).

Pokiaľ žalovaný poukazuje na odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p., je

potrebné uviesť, že pri rozhodovaní môže súd prihliadať iba na tie dôkazy, ktoré boli riadne

vykonané, pričom iba tieto dôkazy možno hodnotiť podľa § 132 O. s. p. Keďže došlo

k porušeniu ustanovení upravujúcich vykonanie dôkazov v predmetnom konaní, je daná aj

dôvodnosť tejto námietky žalovaného v II. rade.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti – uloženej povinnosti žalovanému v II. rade zaplatiť žalobcovi sumu

6 638,78 eur, ako aj trov konania, podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie (§ 221ods. 2 O. s. p.).  

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224

ods. 3 O. s. p.).

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226

O. s. p.).  

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. apríla 2011

  JUDr. Viera Pepelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová