Najvyšší súd 4 Obo 262/2007 Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. D.B., P.X., T., správca konkurznej podstaty úpadcu S., štátny podnik v likvidácii, R.X., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. D.V., P.X., T., proti žalovanému: T., s.r.o., G.X., K., IČO: X., o určenie neexistencie právneho dôvodu a výšky pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 7 Cbi 38/06-90 zo dňa 19. septembra 2007, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.   7 Cbi 38/06-90 zo dňa 19. septembra 2007 v napadnutej časti výroku o trovách konania   m e n í   tak, že žalovanému   u k l a d á   povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 16.835,- Sk, na účet právneho zástupcu žalobcu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom, č. k. 7 Cbi 38/06-90 zo dňa 19. septembra 2007, určil, že právny dôvod a výška vykonateľnej pohľadávky prihlásenej do konkurzu žalovaným vo výške 295.436,- Sk voči úpadcovi neexistuje, a teda nie je zistená. Žalovanému bola zároveň uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 29.621,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 30.3.2006 domáhal určenia, že právny dôvod a výška vykonateľnej pohľadávky prihlásenej do konkurzu žalovaným vo výške 295.436,- Sk voči úpadcovi neexistuje, a teda nie je zistená. Na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 2.3.2006 správca konkurznej podstaty vykonateľnú pohľadávku žalovaného poprel z dôvodu, že úpadca nevedie prihlásenú pohľadávku vo svojom účtovníctve a z prihlášky bez priložených dokladov nie je možné posúdiť oprávnenosť pohľadávky. Súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že má voči úpadcovi vykonateľnú pohľadávku, preto súd žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., tak že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spolu vo výške 29.621,- Sk (súdny poplatok 10.000,- Sk, trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci 2 x 7.650,- Sk, 2 x režijný paušál 164,- Sk, náhrada za stratu času za 6 polhodín á 274,- Sk a cestovné 2.349,- Sk.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, krajskému súdu zaslal 10 platobných rozkazov, pričom súd na ne vôbec neprihliadal. Nesúhlasí s výškou náhrady trov konania, výška trov súdneho konania mala byť vypočítaná zo sumy 10.000,- Sk, t.j. zo zaplateného súdneho poplatku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Najvyšší súd zo spisu zistil, že správca konkurznej podstaty úpadcu poprel žalovanému vykonateľnú pohľadávku a v zmysle § 23 ods. 3 ZKV podal správca žalobu na súd. V zmysle rozhodnutia mal žalobca v konaní plný úspech (žalobe v celom rozsahu vyhovel), preto mu súd priznal náhradu trov konania. Najvyšší súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania, nie však v takej výške, v akej mu bola priznaná.

Konanie o tzv. incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku, bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania, v tomto prípade určenia neexistencie právneho dôvodu a výšky ktorej sa žalobca domáha. Podľa názoru odvolacieho súdu, preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny treba vychádzať z rovnakého princípu, takže žalobcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že v danom prípade nie je možné vychádzať zo zaplateného súdneho poplatku, ako uviedol odvolateľ.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobcovi priznal právo voči žalovanému na náhradu trov konania spolu vo výške 16.835,- Sk:

- zaplatený súdny poplatok     10.000,- Sk

- trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

a/ prevzatie a príprava veci 1.260,- Sk (§ 11 ods. 1 cit. vyhlášky), b/ účasť na pojednávaní 6.11.2006 1.260,- Sk (§ 11 ods. 1 cit. vyhlášky), c/ režijný paušál (2x)   328,- Sk (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky),   d/ cestovné 2.349,- Sk (§ 15, §16 ods. 4 cit. vyhlášky),   e/ náhrada za stratu času (6 polhodín) 1.638,- Sk (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky - 1/60 z výpočtového základu, t.j. 273,- Sk, nie 274,- Sk ako žalobca vyčíslil).

Ostatné námietky žalovaného odvolací súd považoval za právne irelevantné, pretože sa netýkali napadnutého výroku rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol zároveň o trovách odvolacieho konania podľa § 224 O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalovaný mal v odvolacom konaní len čiastočný úspech.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.   V Bratislave dňa 8. apríla 2008   JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: