Najvyšší súd 4 Obo 248/2007 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu: R., E., s.r.o., B., o konečnej správe, o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, o odvolaní úpadcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24 K 321/00-412 zo dňa 8. novembra 2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24 K 321/00-412 zo dňa 8. novembra 2007 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podaním zo dňa 24. novembra 2005 predložila správkyňa konkurznej podstaty konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov. Postupom podľa § 29 ods. 3,4 ZKV súd preskúmal konečnú správu a upovedomil o nej úpadcu a konkurzných veriteľov. Proti konečnej správe podali námietky veritelia (S., a.s., B., T., C. a G., C.). Veriteľ T.... namietal aktuálnosť konečnej správy a požiadal o doplnenie úrokového výnosu, konkretizácie výdavkov správcu od predloženia konečnej správy v roku 2006. Veriteľ S., a.s., namietal nesprávny výpočet odmeny správcu, ktorý je v rozpore s § 6 vyhl.č. 493/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Veriteľ G.... namietal nepreskúmateľnosť konečnej správy, nakoľko nezohľadnila postúpenie pohľadávky
z a.s. S. na spoločnosť G. INVESTMENTS LINITED, ktoré bolo oznámené súdu v roku 2005. Po podaní námietok boli pohľadávky postúpené na spoločnosť I., S.. Pri prejednaní konečnej správy dňa 4. októbra 2007 správkyňa konkurznej podstaty predložila súdu doplnenú a opravenú konečnú správu, v ktorej prepočítala odmenu (1.596.400,- Sk) a vzniknutý rozdiel bude použitý na uspokojenie veriteľov. Veritelia boli s doplnením konečnej správy oboznámení a pri jej opätovnom prejednaní nevzniesli námietky. K námietkám veriteľa I. (predtým G....) súd konštatoval, že obsahom prejednania konečnej správy, nie je otázka uspokojenia oddeleného veriteľa a s tým súvisiace záložné zmluvy, toto patrí do tvorby rozvrhového uznesenia. Úpadca bol s konečnou správou i jej doplnením oboznámený a pri prejednávaní nevzniesol voči konečnej správe žiadne námietky, ani pripomienky. Súd následne prejednal celú doplnenú konečnú správu a nakoľko žiadne námietky ani pripomienky ostatnými veriteľmi neboli vznesené, preto súd postupoval podľa § 29 ods. 4 ZKV a schválil konečnú správu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie úpadca, v ktorom uviedol, že súd schválil konečnú správu. Poukázal na opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.36-24 K 321/00, z ktorého vyplýva, že súd udelil súhlas na predaj hnuteľného majetku, okrem iného aj police a stojanu v celosti za kúpnu cenu 20.000,- Sk, šatníkovej skrine (7 ks) po 1.700,- Sk za kúpnu cenu 11.900,- Sk a prietokového ohrievača za kúpnu cenu 500,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že predmetný majetok bol speňažený v rámci konkurznej podstaty, pričom dňa 17. mája 2001 osobne odovzdal správkyni zoznam osobného majetku konateľky spoločnosti, teda predmetné hnuteľné veci nepatrili do konkurznej podstaty, preto nemali byť vôbec speňažené. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Najvyšší súd zo spisu zistil, že dňa 12. júna 2007 bolo v obchodnom vestníku zverejnené upovedomenie o konečnej správe, o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov (ďalej len konečná správa). Zároveň bolo upovedomenie o konečnej správe vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v B. dňa 18. júna 2007 s poučením.
Z obsahu spisu vyplýva, že voči konečnej správe boli podané v stanovenej lehote námietky tromi veriteľmi, v dôsledku čoho bola konečná správa doplnená a následne neboli vznesené žiadne námietky, ani zástupcom úpadcu, ktorý sa zúčastnil aj na pojednávaní o konečnej správe dňa 8.11.2007. Súd na základe uvedeného konečnú správu schválil. Pri prejednaní konečnej správy a vyúčtovania, nemožno zásadne vznášať iné výhrady než tie, ktoré boli uplatnené v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podľa § 29 ods. 3 ZKV. Odvolací súd sa pri posudzovaní správnosti uznesenia o schválení konečnej správy, nemôže zaoberať námietkami proti konečnej správe, ktoré odvolateľ (úpadca) neuplatnil v lehote podľa § 29 ods. 3 ZKV, nakoľko tak urobiť mohol. Je potrebné vychádzať z toho, že ak účastník konkurzu nepodá v 15-dňovej lehote námietky, vyjadrí tým akceptáciu správcom predkladaných údajov.
Na základe uvedeného najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V B. dňa 12. februára 2008 JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: