UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej v spore žalobcu: AG Banka, a.s., so sídlom Coboriho 2, 949 77 Nitra, IČO: 36 019 895, proti žalovanému 1/: Ing. Juraj Mojský (pôvodne ako Ing. Juraj Mojský LUMAS MaM, súkromný podnikateľ), so sídlom Jedlíkova 17, 949 11 Nitra, a žalovanému 2/: JUDr. Ingrid Gyokeresová, so sídlom Boriny 1528/34, Dunajská Streda, SKP úpadcu Slovenská kreditná banka, a.s., „v konkurze", so sídlom Námestie SNP 13, 814 99 Bratislava, IČO: 31 323 936, o zaplatenie 697 072,30 eur (21 000 000,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. marca 2000, č. k. 24Cb/46/1998-174, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. marca 2000, č. k. 24Cb/46/1998-174 v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanému 2/ z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. II. Žalovaný 2/ m á n á r o k na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 20. marca 2000, č. k. 24Cb/46/1998-174 uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 529 929,85 Sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že účastníci konania sa v postavení veriteľov navzájom vyzvali na plnenie zo vzájomne poskytnutých bankových záruk, pričom tieto úkony sa uskutočnili v lehote platnosti týchto bankových záruk. Vzhľadom na uvedené im tak vznikla povinnosť, aby z bankovej záruky poskytli plnenie, na ktoré sa zaviazali. Ďalej súd prvej inštancie poznamenal, že zo záručných listín bolo zrejmé, že veritelia nemali možnosť v zmysle ust. § 316 ods. 1 veta druhá a § 317 Obchodného zákonníka voči sebe navzájom uplatniť žiadne námietky, nakoľko v texte oboch záručných listín bola sformulovaná neprípustnosť akýchkoľvek námietok, podľa ktorej bol poskytovateľ bankovej záruky povinný na výzvu veriteľa plniť bezpodmienečne. Súd prvej inštancie uviedol, že v rámci svojej procesnej obrany žalovaný 1/ urobil prejav smerujúci k započítaniu, ktorým žiadal svoju pohľadávku voči žalobcovi v sume 14 950 000,- Sk z bankovej záruky poskytnutej právnym predchodcom žalobcu započítať proti pohľadávke uplatnenej žalobcom v sume 24 000 000,- Sk.
2. Nakoľko boli splnené všetky podmienky, aby k započítaniu došlo (plnenie rovnakého druhu, spôsobilosť na započítanie a prejav smerujúci k započítaniu) súd prvej inštancie naň prihliadol, za dôvodné však uznal započítanie pohľadávky žalovaného 2/ voči pohľadávke žalobcu uplatnenej žalobcom len do výšky 14 470 070,15 Sk, pretože iba v tejto výške žalovaný 2/ žalobcu vyzval na plnenie z bankovej záruky. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobe voči žalovanému 2/ vyhovel len v časti o zaplatenie 9 529 929,85 Sk a vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 2/ zamietol.
3. Žalobca podal proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolanie, v ktorom tvrdil, že uvedený rozsudok je nesprávny, nakoľko v rámci dokazovania nebola preukázaná pohľadávka žalovaného 1/ z bankovej záruky vo výške 14 733 091,72 Sk, avšak súd prvej inštancie ju napriek tomu uznal. Žalobca ďalej namietal existenciu pohľadávky žalovaného 2/ z dôvodu, že vedúci organizačnej zložky Agrobanky Praha, a.s., Banská Bystrica, JUDr. R. D. poprel podpísanie bankovej záruky, pričom táto pohľadávka predstavovala rozhodujúcu skutočnosť pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. V rámci svojej argumentácie žalobca uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že žalobcov právny predchodca Agrobanka Praha, a.s., organizačná zložka, Banská Bystrica by bol vystavil platnú bankovú záruku v prospech žalovaného 2/. Ďalej žalobca skonštatoval, že na základe neexistujúceho právneho úkonu nemôžu vzniknúť žiadne práva a povinnosti. Zároveň žalobca dodal, že totožnosť osoby, ktorá podpísala bankovú záruku zaväzujúcu Agrobanku Praha, a.s., organizačnú zložku spolu s jej právnymi nástupcami nebola v konaní identifikovaná.
4. Žalovaný 2/ sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril s tým, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Ďalej uviedol, že banková záruka vystavená žalobcom v prospech žalovaného 2/ spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. § 313 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na obranu žalobcu obsiahnutú v jeho odvolaní žalovaný 2/ upriamil pozornosť na zápis zo spoločného rokovania medzi právnym predchodcom žalobcu zastúpeným vedúcim organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby AGROBANKA PRAHA a.s., so sídlom v Banskej Bystrici, JUDr. R. D. a žalovaným 2/ zastúpeným predsedom predstavenstva Ing. U. F., v ktorom žalobca písomne uznal platnosť a záväznosť bankovej záruky vystavenej žalovaným dňa 27. septembra 1993 v prospech žalovaného 2/. Žalovaný 2/ je toho názoru, že týmto právnym úkonom došlo k zhojeniu všetkých formálnych nedostatkov. Žalovaný 2/ považuje námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní ako právne nedôvodné a žiada napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalobcu na úhradu trov konania.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (ďalej aj ako „odvolací súd“) [ust. § 470 ods. 1, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (ust. § 379, ust. § 380 ods. 1, ust. § 383 C. s. p.), pred tým, než by pristúpil k preskúmaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať. Dospel pritom k záveru, že jednu z takýchto podmienok v prejednávanej veci nemožno považovať za splnenú.
6. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“), odvolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p., na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. V rámci rozhodovacej činnosti odvolací súd z údajov zapísaných v obchodnom registri zistil, že spoločnosť žalobcu zanikla ku dňu 16. decembra 2016 ex offo výmazom z Obchodného registra na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. septembra 2016, č. k. 1K/1/2000-4792, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. októbra 2016 (ďalej len „uznesenie Krajského súdu“). Uznesením Krajského súdu bol konkurz vyhlásený na majetok žalobcu v postavení úpadcu, po splnení rozvrhového uznesenia v súlade s ust. § 44 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov zrušený. Nakoľko po ukončení konkurzného konaniaspoločnosti žalobcu nezostal žiaden majetok, registrový súd postupoval v zmysle ust. § 68 ods. 4 druhá veta Obchodného zákonníka a vykonal na základe právoplatného uznesenia Krajského súdu výmaz spoločnosti žalobcu z obchodného registra.
8. V zmysle ust. § 161 ods. 1 C. s. p. súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“), ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Z ust. § 161 ods. 2 C. s. p. vyplýva, že ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa ust. § 60 C. s. p. stranami sú žalobca a žalovaný.
11. Procesnú subjektivitu podľa ust. § 61 C. s. p. má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
12. V prípade, že strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie v zmysle ust. § 62 C. s. p. zastaví.
13. Podľa ust. § 64 C. s. p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
14. Podľa ust. § 378 ods. 1 C. s. p., na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Vzhľadom na výpis z Obchodného registra Okresného súdu Nitra odvolací súd zistil, že spoločnosť žalobcu bola ku dňu 16. decembra 2016 vymazaná z obchodného registra ex offo, a to na podklade uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. septembra 2016, č. k. 1K/1/2000-4792 v súlade s ust. § 68 ods. 4 veta druhá Obchodného zákonníka, nakoľko po ukončení konkurzného konania v tejto nezostal žiaden majetok.
16. Zánik spoločnosti žalobcu ako právnickej osoby sa v danom prípade spravuje ust. § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. dňom výmazu z obchodného registra.
17. Keďže spoločnosť žalobcu, v odvolacom konaní zanikla bez právneho nástupcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Nitre v napadnutej časti voči žalovanému 2/ podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ C. s. p. zrušil a konanie podľa ust. § 391 ods. 1 C. s. p. zastavil.
18. Žalovanému 2/ vznikol nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania žalovaného 2/ rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.).
19. V zmysle ust. § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 C. s. p.). Dovolanie je podľa ust. § 420 C. s. p. prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo vecisamej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 420 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (ust. § 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ust. § 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (ust. § 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (ust. § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ust. § 434 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ust. § 430 C. s. p.).