UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mesto Snina, so sídlom Strojárska 2060/95, 069 01 Snina, IČO: 00 323 560, zast. Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 227, konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta JUDr. Radomíra Bžána, proti žalovanému: JUDr. Juraj Biroš, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu SUKMONT Teplo, s. r. o. v konkurze, so sídlom Študentská 1595/6, 069 01 Snina, IČO: 36 457 841, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Suchým, so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, o vylúčenie pohľadávky z konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cbi/1/2012-141 zo dňa 23. apríla 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cbi/l/2012-141 zo dňa 23. apríla 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 4Cbi/l/2012-141 zo dňa 23. 04. 2015 zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, rovnako zamietol jeho žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd vylúčil pohľadávku voči Mestu Snina, so sídlom Strojárenská 2060/95, Snina vo výške 130.267,01 eur s príslušenstvom zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu SUKMONT Teplo, s. r. o. so sídlom Študentská 1595/6, Snina, IČO: 36 457 841. Žalobca v konaní tvrdí, že údajná pohľadávka vo výške 130.267,01 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom žaloby o vylúčenie, neexistuje.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 4Cob/49/2013 zo dňa 20. 05. 2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 15Cb/l09/2003-848 zo dňa 25. 04. 2013, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť 130.267,01 eur so 17,6%-ným ročným úrokom. V dôsledku uvedeného o tom, že pohľadávka žalovaného existovala, je právoplatne rozhodnuté, a teda správca konkurznej podstaty postupoval správne, ak uvedenú pohľadávku do konkurznej podstaty úpadcu zaradil.
S poukázaním na ustanovenie § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p. ?) a § 19ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení, súd prvého stupňa konštatoval., že správca konkurznej podstaty zaradí do súpisu konkurznej podstaty každú vec, pohľadávku alebo právo majúce majetkovú hodnotu, o ktorých má za to, že patria alebo môžu patriť do podstaty, aj keď je pochybnosť, či do podstaty patria. O tom, že pohľadávka do konkurznej podstaty patrí, bolo právoplatne rozhodnuté súdom, preto prvostupňový súd žalobu o vylúčenie pohľadávky z konkurznej podstaty ako neopodstatnenú zamietol.
Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku ďalej vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 23. 04. 2015 právny zástupca žalobcu opätovne navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. z dôvodu, že proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/49/2013 zo dňa 20. 05. 2014 podal dovolanie. O návrhu na prerušenie konania z rovnakých dôvodov rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 4Cbi/l/2012-120 zo dňa 19. 06. 2014, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol. Predmetné rozhodnutie potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Obo/45/2014 zo dňa 30. 12. 2014. Poukazujúc na uvedené súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania zamietol.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi uložil povinnosť nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania vo výške 205,55 eur na účet jeho právneho zástupcu.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V dôvodoch odvolania s poukázaním na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. tvrdil, že mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súčasne že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolateľ uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 23. 04. 2015 vzniesol jeho právny zástupca návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. s poukazom na tú skutočnosť, že prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Predmetným konaním má byť dovolacie konanie vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Obdo/49/2014 o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Cob/49/2013-951 zo dňa 20. 05. 2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 15Cob 109/2003-848 zo dňa 25. 04. 2013 a o jeho návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozsudkov. Predmetnými rozsudkami (v ďalšom tiež „napadnuté rozsudky") bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému pohľadávku vo výške 130.267,01 eur so 17%-ným ročným, o vylúčenie ktorej žiada žalobca v tomto konaní. Uviedol, že o návrhu na prerušenie konania z rovnakého dôvodu už rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 4Cbi/l/2012-120 zo dňa 19. 06. 2014, ktorým návrh zamietol, avšak v čase podania opätovného návrhu na prerušenie konania dňa 23. 04. 2015 už bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky vydané uznesenie sp. zn. 5Obdo/49/2014, ktorým dovolací súd vykonateľnosť vyššie označených rozsudkov v časti, ktorou bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému vyššie uvedenú pohľadávku, odložil. Tvrdí, že dovolacie konanie je konaním, ktoré má na rozhodnutie v tejto veci podstatný vplyv, preto by malo byť konanie o vylúčení pohľadávky prerušené do doby, kým sa dovolacie konanie vedené na najvyššom súde právoplatne neskončí. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca vníma rozhodnutie súdu prvého stupňa o neprerušení konania ako také, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vydané v rozpore s ustanovením § 1 O. s. p. zabezpečujúcim spravodlivú ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
Poukázaním na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/6, III. ÚS 107/07 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/139/2011 zo dňa 12. 10. 2011 žalobca hodnotí rozhodnutie súdu prvého stupňa aj za nedostačujúce tvrdiac, že konajúci súd sa nijako nevysporiadal s informáciou o odklade vykonateľnosti napadnutých rozsudkov (pričom tieto sú pre posúdenie existencie pohľadávky kľúčové), súčasne z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia ponechal len v rovine odkazu na predchádzajúce rozhodnutie o zamietnutí návrhu. Prvostupňovému súdu vytkol, že opomenul, že v rozhodnom čase, teda v čase rozhodovania o opätovnom návrhu na prerušeniekonania, už bolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie o odklade vykonateľnosti, ktorá skutočnosť vytvára podklad na vydanie rozhodnutia o prerušení konania do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní.
Žalobca v ďalšom poukázaním na spojenie rozhodnutia o prerušení konania s rozhodnutím vo veci samej a ust. § 152 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 170 ods. 3 O. s. p. namietol odňatie jeho možnosti konať pred súdom tvrdiac, že ak by súd prvého stupňa rozhodnutie o prerušení konania vydal vo forme uznesenia, žalobca by mal voči tomuto rozhodnutiu možnosť odvolať sa a v prípade, ak by odvolací súd jeho odvolaniu voči zamietavému rozhodnutiu o prerušení konania vyhovel, nemohol by súd prvého stupňa vydať rozhodnutie vo veci samej, až kým by nepominuli dôvody na prerušenie konania.
Žalobca písomným podaním z 27. 8. 2015 doručeným odvolaciemu súdu 28. 8. 2015 oznámil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Obdo/49/2014 z 30. 7. 2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 20. 5. 2014 č. k. 4Cob 49/2013-951 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Humenné z 25. 4. 2013 č. k. 15Cob 109/2003-848 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu boli splnené zákonné predpoklady na prerušenie konania v predmetnej veci do konečného rozhodnutia vo veci, v ktorej sa rieši otázka dôležitá pre rozhodnutie a to existencia pohľadávky.
Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne i procesné správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je vylúčenie pohľadávky 130 267,01 eur z konkurznej podstaty úpadcu SUKMONT Teplo, s. r. o. v konkurze, so sídlom Študentská 1595/6, 069 01 Snina, IČO: 36 457 841, o existencii a výške ktorej prebieha súdne konanie na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15Cb/109/2003.
Súd prvého stupňa predchádzajúcim uznesením č. k. 4Cbi/1/2012-83 z 17. 9. 2012 prerušil konanie o vylúčenie predmetnej pohľadávky do právoplatného skončenia veci vedenej
na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 15Cb/109/2003 s poukázaním na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. s odôvodnením, že výsledok sporu o zaplatenie 130 267,01 eur medzi účastníkmi konania môže mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci. Z potvrdzujúceho uznesenia odvolacieho súdu tiež vyplýva, že rozhodnutie o výške spornej pohľadávky je vyriešením predbežnej otázky, od ktorej je závislé rozhodnutie v konaní o vylúčení tejto pohľadávky z konkurznej podstaty. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci, do skončenia ktorej bolo konanie prerušené, súd prvého stupňa žalobu zamietol s odkazom na výsledok tohto konania o zaplatenie 130 267,01 eur podľa ktorého pohľadávka v uvedenej výške existovala. Neakceptoval zároveň ďalší návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania, podaný s odôvodnením, že vo veci existencie pohľadávky 130 267,01 eur bolo podané dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 5Obdo/49/2013 odložil vykonateľnosť rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/49/2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 15Cb/109/2003. V priebehu odvolacieho konania žalobca predložil súdu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/49/2014 z 30. 7. 2015, ktorým dovolací súd zrušil rozsudokKrajského súdu v Prešove z 20. 5. 2014 č. k. 4Cob 49/2013-951 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Humenné z 25. 4. 2013 č. k. 15Cob 109/2003-848 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Z uvedeného je zrejmé, že výsledok konania vedeného Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 15Cob/109/2003 o existencii a výške pohľadávky považoval súd za významný pre rozhodnutie o vylúčení tejto pohľadávky z konkurznej podstaty podľa § 19 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len ZKV).
Odvolateľ poukázal na existenciu odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a tvrdil, že postupom súdu, ktorý spojil rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania s rozhodnutím vo veci samej a nedostatočným odôvodnením tohto rozhodnutia, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 221 písm. f/ O. s. p. sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, či už prvostupňového ale aj odvolacieho, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nieje ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 169 ods. 1 veta prvá O. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania stručne poukázal na existenciu rozhodnutia o predchádzajúcom návrhu na prerušenie konania z rovnakých dôvodov. Vôbec sa nezaoberal tvrdením žalobcu, že existuje rozhodnutie dovolacieho súdu o odložení vykonateľnosti rozsudkov, ktoré súd považuje za podstatné pre rozhodnutie vo veci samej a existuje predpoklad, že napadnuté rozsudky o existencii pohľadávky, ktorá je predmetom vylučovacej žaloby budú zrušené. Pokiaľ súd prvého stupňa zrozumiteľne nevysvetlil prečo neakceptoval podstatný dôvod návrhu žalobcu na prerušenie konania, odôvodnenie rozhodnutie nespĺňa náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia, v dôsledku čoho sa stáva nepreskúmateľným a účastníkovi
sa tak odníma možnosť konať pred súdom, čo je opodstatneným, odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
V zmysle § 167 ods. 1 O. s. p. o prerušení konania sa rozhoduje uznesením, proti ktorému je odvolanie prípustné. Spojenie rozhodnutia vo veci samej s rozhodnutím o návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti ktorému možno podať odvolanie, je procesným postupom súdu, ktorým sa odvolateľovi odníma možnosť konať pred súdom.
Je potrebné tiež zdôrazniť, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho sp. zn. 5Obdo/49/2014 z 30. júla 2015 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove z 20. 5. 2014 č. k. 4Cob/49/2013-951 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Humenné z 25. 4. 2013 č. k. 15Cob/109/2003-848 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v dôsledku čoho nie je právoplatne vyriešená sporná otázka, ktorá má pre rozhodnutie vo veci samej význam.
V konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. preto odvolací súd napadnuté uznesenie o prerušení konania ako aj rozsudok vo veci samej podľa § 221 ods. 2 O. s. p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa súčasne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.