Najvyšší súd

4Obo/180/2008

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci žalobcu: T., a. s., M., B., IČO: X., proti žalovanému: JUDr. V.A.., C., B., správca konkurznej podstaty úpadcu Z., a. s., IČO: X., o zaplatenie 25 643,– Kč, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. októbra 2008 č. k. 38 Cb 38/1997-95, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. októbra 2008 č. k. 38 Cb 38/1997-95 v časti o 25 095,– Sk p o t v r d z u j e a v prevyšujúcej časti o 548,– Sk napadnutý rozsudok   z r u š u j e   a konanie z a s t a v u j e

Žalobcovi trovy odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom v novom konaní žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 25 643,– Sk a nahradiť trovy konania 1 164,– Sk.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom nezaplatených faktúr č. 410449 (14 680,– Kč), č. 410535 (548,– Kč), č. 10051 (10 166,– Kč) a č. 20246 (249,– Kč).

Žalovaný podaním zo dňa 15. augusta 1996 namietol premlčanie nároku z faktúr č. 410535 a pri faktúre č. 20246, že ju nemá v evidencii.

  Podaním doručeným súdu 29. októbra 1998 navrhol žalobca priznať pohľadávku v slovenských korunách.

Na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz a ustanovený správca konkurznej podstaty, v ktorom si žalobca prihlásil pohľadávku vo výške 25 095,– Kč t. j. 30 361,31 Sk. Správca konkurznej podstaty pohľadávku uznal so zaradením do 4. triedy. V súvislosti s vyhlásením konkurzu súd zosúladil označenie žalovaného s touto skutočnosťou.

V novom konaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca dodal žalovanému objednaný tovar, za ktorý nezaplatil, preto je pohľadávka žalobcu dôvodná.

Na základe uvedeného súd návrhu vyhovel tak, ako vyplýva z výroku rozsudku a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

  Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa 20. novembra 2008.

  V odôvodnení odvolania uviedol, že odvolanie podáva podľa § 201 a nasl. O. s. p. z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O. s. p. Poukázal na to, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom veci. Žalobca prepočítal aktuálnym kurzom ku dňu vyhlásenia konkurzu (1:1) pohľadávku vo výške 30 361,31 Sk. Súd sa riadil žiadosťou žalobcu, ktorý žiadal priznať pohľadávku v Sk v pomere 1:1, bez toho, aby bola prepočítavaná. Súd bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu posúdil doteraz zistený skutkový stav veci a dospel k názoru, ktorý viedol k zníženiu pohľadávky o niekoľko tisíc slovenských korún, hoci toto nebolo rozporované.

Poukázal na to, že rozsudok je nezrozumiteľný a vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

  Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že primárnu námietku v jeho odvolaní vo veci samej považuje za irelevantnú. Vôľa žalobcu prepočítať pohľadávku uplatnenú v Kč na slovenské koruny v pomere 1:1, je v prospech žalovaného, preto považuje jeho odvolanie za účelové so zámerom predlžovať spor.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 2) v rozsahu podľa § 212 ods. 1 a podľa § 214 ods. 2 O. s. p.

  Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku.

  V novom konaní sa mal prvostupňový súd zaoberať opodstatnenosťou žalobcom uplatneného nároku z hľadiska toho, či bola fakturácia za dodávky tovaru po práve. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vyjadreniami účastníkov a zistil, že nárok žalobcu je oprávnený, preto žalobe vyhovel.

  Žalobca podaním zo dňa 17. januára 1997 (na l. č. 13) vzal žalobu v časti o 548,-- Kč späť (nárok z faktúry č. 410535) a na žalobnom návrhu vo výške 25 095,– Kč, zotrval. Podaním zo dňa 26. októbra 1998 (na l. č. 38) upravil svoj petit nároku tak, že sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy v slovenských korunách, teda vzhľadom na podanie zo dňa 17. januára 1997, žalovaným nárokom je pohľadávka vo výške 25 095,– Sk, o ktorej mal prvostupňový súd v konaní rozhodovať.

  Odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že v časti nároku o 548,– Sk (pôvodne Kč), bolo konanie zastavené rozsudkom zo dňa 17. marca 2007 (na l. č. 69), teda v tejto časti bránila opätovnému rozhodnutiu prekážka veci rozhodnutej.

  V prevyšujúcej časti nároku 25 095,– Sk sa odvolací súd stotožnil s názorom vysloveným prvostupňovým súdom, že ide o nárok opodstatnený a preukázaný. Žalovaný v konaní žiadnym dôkazom vierohodne nespochybnil opodstatnenosť tohto nároku, dokonca v rámci prieskumného pojednávania nárok aj uznal (na l. č. 65).

  Pokiaľ ide o kurzový prepočet, odvolací súd má za to, že táto obrana nemôže obstáť, nakoľko prepočet je nesporne v prospech žalovaného, ako na to poukazuje i žalobca vo svojom vyjadrení, teda týmto žalovanému žiadna ujma na jeho právach nevznikla.

  Odvolanie žalovaného podľa obsahu ani nesmeruje k tomu, či žalobou uplatnený nárok je právne dôvodný z vecného hľadiska, teda či žalobcovi nárok na zaplatenia žalovanej sumy vznikol. Žalovaný žiadnym dôkazom nespochybnil tvrdenie žalobcu o dôvodnosti jeho nároku.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok v časti o zaplatenie 25 095,– Sk podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil a v prevyšujúcej časti o 548,– Sk, napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. d/ a § 221 ods. 2 O. s. p. zrušil a konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci.

  O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 11. septembra 2009

  JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková