4 Obo 16/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci
žalobcu K. K., K., zastúpeného JUDr. V. K., advokátkou, so sídlom v K. proti žalovanému
T., a. s., B., zastúpenému JUDr. Z. T., advokátkou, so sídlom v K., o zaplatenie 2 323,57
Eur (70 000,-- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Cbs/1/2004-67 zo dňa 11. decembra 2009, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Cbs/1/2004-67 zo dňa 11. decembra
2009 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 2 323,57 Eur (70 000,-- Sk) s 10% úrokom od 18. septembra 2003 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania vo výške 375,29 Eur.
V odôvodnení uviedol, že žalobca požadoval zaplatenie vyrovnacieho podielu podľa
§ 233 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný namietal výšku uplatneného vyrovnacieho
podielu a uviedol, že zo schválenej účtovnej závierky na rok 2001 vyplýva, že vyrovnací
podiel dosiahol zápornú hodnotu, v dôsledku čoho naň nevznikol žalobcovi nárok. Žalobca vzal čiastočne návrh späť, súd preto uznesením zo dňa 12. mája 2009 konanie v časti
o zaplatenie sumy 756,12 Eur (22 779,-- Sk) zastavil. Predmetom konania zostala suma
1 567,45 Eur (47 221,-- Sk) s 10% úrokom od 18. septembra 2003 do zaplatenia.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca bol v členskom a pracovnom pomere
u žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý mu zanikol v roku 2001. Podľa § 233
ods. 1 Obchodného zákonníka pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok
na vyrovnací podiel. Spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu podľa tohto ustanovenia sa
použije v prípade, ak stanovy neurčujú inak. V čl. 14 Stanov družstva je upravený spôsob
výpočtu vyrovnacieho podielu, podľa ktorého zánikom členstva vzniká bývalému členovi,
jeho dedičom alebo právnym nástupcom právo na majetkové vysporiadanie. Majetkové
vysporiadanie sa uhrádza v peniazoch alebo vo forme materiálovej, ak ďalší členský vklad
spočíval v nepeňažnom plnení.
Majetkové vysporiadanie člena v družstve pozostáva z vyrovnacieho podielu,
z vrátenia ďalšieho peňažného alebo nepeňažného vkladu a z ďalšej majetkovej účasti
na podnikaní. Základom pre výpočet vyrovnacieho podielu je čisté obchodné imanie družstva
k 31. decembru po schválení ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo.
Čisté obchodné imanie pre účely výpočtu vyrovnacieho podielu sa vypočíta tak, že sa
od celkových pasív odpočíta nedeliteľný fond, záväzky družstva, prechodné účty pasív
a zabezpečovací fond.
Je nesporné, že žalobca, ktorý bol členom družstva žalovaného, má nárok
na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Výška vyrovnacieho podielu vyplýva zo znaleckého
posudku č. 1/2008 vo výške 1 567,45 Eur (47 221,-- Sk). Žalovaný bol v omeškaní
so splnením peňažného záväzku, žalobcovi preto vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške
uplatnených 10% od 18. septembra 2003 do zaplatenia v súlade s ustanovením § 369 ods. 1
a § 502 Obchodného zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý mal veci
úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 375,29 Eur. O trovách konania v časti
späťvzatia súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože konanie bolo zastavené a k zastaveniu nedošlo pre správanie
žalovaného.
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a proti výroku o trovách konania aj žalobca.
Žalovaný uviedol, že žalobca podal členskú prihlášku do družstva dňa 4. septembra
1972. Jeho pracovný pomer vznikol 1. júla 1975 a zanikol k 21. marcu 1999. Z toho možno
odvodzovať, že členstvo v družstve nebolo podmienené pracovným vzťahom k družstvu,
v dôsledku čoho nemožno aplikovať ustanovenie § 227 ods. 3 Obchodného zákonníka. Úplné
znenie Stanov v znení zmien a doplnkov v čl. 5 ods. 1 stanovuje, že členstvo fyzickej osoby
v družstve je spravidla podmienené pracovným vzťahom k družstvu, ak ďalej nie je uvedené
inak. Členom družstva sa môže stať fyzická osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov veku. Podľa ods. 2 členstvo vzniká prijatím za člena na základe písomnej
prihlášky. Novoprijatí pracovníci družstva môžu požiadať o členstvo v družstve podaním
prihlášky najneskôr po uplynutí jedného roka od ich nástupu do zamestnania v družstve.
O prijatí za člena družstva na základe podanej písomnej prihlášky rozhoduje predstavenstvo
družstva.
Z uvedených ustanovení čl. 5, ako aj ustanovení čl. 6 bod 1 písm. a/, čl. 6 bod 1 písm.
b/ a čl. 6 bod 2 vyplýva, že u žalovaného mohli existovať dva druhy členstva fyzických osôb,
a to členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu a členstvo nepodmienené
pracovným vzťahom k družstvu. Len zo skutočnosti, že žalobca ako člen družstva, mal (má)
k družstvu aj pracovný vzťah, nemožno vyvodiť jednoznačný záver o druhu členstva žalobcu
v družstve. Žalovaný má za to, že v danom prípade absentuje úkon smerujúci k zániku
členstva v družstve, a teda členstvo žalobcu trvá. Nemohol mu preto vzniknúť nárok
na výplatu vyrovnacieho podielu.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žaloba sa zamieta.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazuje na judikatúru, týkajúcu sa
výkladu ustanovení § 227 a § 231 Obchodného zákonníka, ktorá potvrdzuje jeho názor, podľa
ktorého členstvo žalobcu v družstve skončilo skončením jeho pracovného pomeru. Dôkazom
toho je aj skutočnosť, že žalovaný vyplatil žalobcovi členský vklad a majetkový podiel z transformácie. Žalovaný sa opakovane vyjadril, že členstvo žalobcu skončilo v roku 2001
a v tomto zmysle aj konal, pričom skutočnosti, na ktoré poukazuje v odvolaní, neoznačil
do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O. s. p.).
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa navrhuje potvrdiť.
Žalobca podal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania.
Uviedol, že súd nerozhodol o náhrade trov konania, spočívajúcich v zaplatení súdneho
poplatku vo výške 3500,-- Sk, ďalej nerozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia za úkon
písomná výzva žalovanému na plnenie zo dňa 8. januára 2001, pričom aj pri ostatných
úkonoch mu priznal nižšiu sumu, než mu patrí podľa tarify. Žalobca mal v konaní plný
úspech a rozhodnutie záviselo od výsledkov znaleckého dokazovania. Súd prvého stupňa
neuviedol dôvod krátenia priznanej náhrady trov konania.
Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutú časť rozsudku tak, že žalovaný je
povinný nahradiť mu všetky trovy konania vo výške 526,61 Eur.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 4. februára
2010,v ktorom si vyčíslil trovy konania vo výške 375,29 Eur. Súd o náhrade trov konania
preto rozhodol vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.
2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného a ani žalobcu nie je dôvodné.
Žalobou zo dňa 22. mája 2003 si žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy 70 000,--
Sk s 18% úrokom z omeškania od 1. mája 2002 do zaplatenia ako vyrovnacieho podielu
v zmysle § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri zániku členstva za trvania
družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.
Vyrovnacím podielom je majetkový nárok bývalého člena, ktorého členstvo zaniklo
za trvania družstva z akéhokoľvek dôvodu, prípadne nárok dediča, ktorý sa nestal členom
družstva. Kritériami na určenie vyrovnacieho podielu sú podľa ods. 2 § 233 Obchodného zákonníka výška splateného členského vkladu a počet ukončených rokov členstva, pričom
stanovy družstva môžu určiť aj iné kritériá pre výpočet výšky vyrovnacieho podielu.
Podaním zo dňa 23. januára 2008 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 756,12
Eur (22 779,-- Sk), ako aj úroku z omeškania zo sumy 1 567,45 Eur vo výške 8% ročne
a za obdobie od 1. mája 2002 do 17. septembra 2003 späť, v dôsledku čoho súd prvého stupňa
konanie v tejto časti zastavil uznesením zo dňa 12. mája 2009.
Žalovaný v odvolaní namieta, že žalobcovi nevzniklo právo na vyplatenie
vyrovnacieho podielu z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k zániku jeho členstva v družstve.
Uvedenú námietku vzniesol žalovaný až v odvolacom konaní, pričom v priebehu konania
pred súdom prvého stupňa napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O. s. p. právny základ
uplatneného nároku nenamietal, vo svojich vyjadreniach uvádzal, že k zániku členstva
žalobcu došlo v roku 2001 a pohľadávku žalobcu odmietal uspokojiť s poukazom na zápornú
hodnotu vyrovnacieho podielu.
Podľa § 205a ods. 1 písm. c/, d/ O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci
samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4
O. s. p., alebo ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na citované ustanovenie a obsah uplatnenej
námietky nebolo možné považovať nové skutočnosti, uvádzané žalovaným v odvolacom
konaní, za odvolací dôvod.
Žalobca v odvolaní proti výroku rozsudku, ktorým mu bola priznaná náhrada trov
konania v sume 375,29 Eur, poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa nedostatočne
zohľadnil počet úkonov právnej služby, ako aj výšku tarifnej odmeny za jednotlivé úkony.
Podaním zo dňa 20. februára 2009 žalobca vyčíslil náhradu trov konania v celkovej
výške 448,61 Eur, ktoré pozostávali zo súdneho poplatku vo výške 3 500,-- Sk, prevzatia a prípravy zastúpenia 2. februára 2001, z hodnoty 70 000,-- Sk, písomnej výzvy na plnenie
z 8. februára 2001, návrhu na vydanie platobného rozkazu 22. mája 2003, zastupovania
na pojednávaní 26. apríla 2005, podania – zmeny petitu 23. januára 2008 a podania vo veci samej zo dňa 19. februára 2009 (vyčíslenie trov a číselná zmena pohľadávky z Sk na Euro).
Na pojednávaní, konanom dňa 11. decembra 2009 si žalobca uplatnil náhradu trov konania aj
za účasť na tomto pojednávaní a súčasne ich vyčíslil v celkovej sume 526,92 Eur.
Ako vyplýva z odôvodnenia žalobcom napadnutej časti rozsudku, súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 2 833,-- Sk, t.
j. zodpovedajúcom sume, ktorá zostala predmetom konania po späťvzatí časti žaloby,
jedného úkonu právnej pomoci podľa vyhl. č. 240/1990 Zb., jedného úkonu právnej služby
– podanie žaloby podľa vyhl. č. 163/2002 Z. z. a troch úkonov právnej služby – účasť
na nemeritórnom pojednávaní 26. apríla 2005, podania vo veci samej a účasť na pojednávaní 11. decembra 2009, podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. Zo špecifikácie trov konania je zrejmé, že
súd prvého stupňa priznal žalobcovi ich náhradu vo výške, potrebnej na účelné uplatňovanie
práva v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.
S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol vzhľadom na jeho výsledok tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 2 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. marca 2011
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová