Najvyšší súd
4 Obo 151/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Č., a.s., N.,X., Č., IČO:X., zast. JUDr. T.P., advokátom, Nám. S., X., B., proti odporcovi: P., s.r.o., Z.,X., B., IČO:X., zast. JUDr. S.K., advokátka, T.X., P., o návrhu vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane navrhovateľa, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 4 Cb 19/05-189 zo dňa 22. novembra 2006, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4 Cb 19/05-189 zo dňa 22. novembra 2006 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením vstup spoločnosti I., IČO: C., B., do konania ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa nepripustil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha určenia, že odporca nie je akcionárom navrhovateľa v rozsahu akcií emitovaných navrhovateľom. Podaním zo dňa 31.1.2006, oznámila spoločnosť I., IČO: C., B., že vstupuje do konania na strane navrhovateľa. Uviedla, že má záujem na výsledku sporu, z dôvodu, že chce, aby súd riadne a dôkladne preskúmal tvrdenie odporcu, čo sa týka jeho akcionárskeho postavenia u navrhovateľa. Navrhovateľ a odporca nesúhlasili s pristúpením uvedenej spoločnosti ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa do konania, keďže dospeli do štádia zmierovacieho konania. Krajský súd preto nepripustil pristúpenie vedľajšieho účastníka, tak ako je uvedené vo výroku.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie spoločnosť I., IČO: C., B. (vedľajší účastník). Tvrdí, že navrhovateľ v tomto spore nie je riadne zastúpený a preto právny úkon JUDr. T.P. nemožno považovať za právny úkon navrhovateľa, odmietavý postoj navrhovateľa k vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ods. 2 cit. zák. ust. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh.
Podľa ods. 3 cit. zák. ust. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporujú, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Predpokladom vedľajšieho účastníka je, že účastník súhlasí s tým, aby niekto na jeho strane vystupoval ako vedľajší účastník. Vedľa jedného účastníka môže v konaní vystupovať i viac vedľajších účastníkov. Vedľajší účastník môže z konania vystúpiť kedykoľvek, jeho účastníctvo zaniká okamžikom, kedy dôjde súdu jeho oznámenie o tom, že vystúpil z konania, alebo to prehlási ústne do protokolu.
Predmetom odvolania je posúdiť správnosť rozhodnutia, ktorým krajský súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa. Z ust. § 93 O.s.p. vyplýva, kedy môže vedľajší účastník do konania a jedným zo základných predpokladov, aby mohol do konania vstúpiť z vlastnej iniciatívy je, aby s tým účastník na koho strane má vstúpiť s jeho vstupom ako vedľajšieho účastníka konania súhlasil. Z predložených dôkazov nie je sporné, že navrhovateľ so vstupom vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa nesúhlasil. Potvrdzuje to aj fakt, že odvolanie proti uzneseniu, ktorým krajský súd rozhodol tak, že vstup spoločnosti I., IČO: C., B. do konania ako vedľajšieho účastníka nepripustil, navrhovateľ nepodal. Odvolanie podal len vedľajší účastník, ktorý namieta, že nie je jednoznačné vzhľadom na vnútorné rozpory v spoločnosti navrhovateľa, že na pojednávaní nesúhlas s jeho vstupom do konania ako vedľajšieho účastníka vyjadril ten splnomocnený zástupca navrhovateľa, ktorý bol za navrhovateľa oprávnený konať.
Z postavenia vedľajšieho účastníka je zrejmé, že môže podať odvolanie, iba ak takéto právo má účastník. Navrhovateľ právo podať odvolanie voči napadnutému uzneseniu jednoznačne mal a toto právo nevyužil, čím potvrdil, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nesúhlasil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď vedľajšieho účastníka nepripustil, nakoľko bolo preukázané, že navrhovateľ so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane nesúhlasil. Odvolateľ nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal, že navrhovateľ s jeho vstupom do konania na jeho strane súhlasil. Skúmať pri posudzovaní dôvodnosti odvolania voči uzneseniu, ktorým vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustený nebol, možné rozpory v spoločnosti navrhovateľa, na podnet subjektu, ktorý mal záujem stať sa vedľajším účastníkom na strane navrhovateľa je právne irelevantné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 24. júna 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: