Najvyšší súd
4 Obo 14/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej v právnej veci žalobkyne: D.M., Ž.K., IČO: X., zastúpenej opatrovníčkou J.K. - súdnou tajomníčkou Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava proti žalovaným: 1/ J.B. - R., J.Š., IČO: X., 2/ I.N., N.Š., IČO: X., obaja zastúpení Mgr. J.A., B.B., o zaplatenie 68 910,04 eur istiny a príslušenstva, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislava, č. k. Z-2-35Cb 121/1995-279 zo dňa 11. novembra 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislava, č. k. Z-2-35Cb 121/1995-279 zo dňa 11. novembra 2010 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. Z-2-35Cb 121/1995-279 zo dňa 11.11.2010 žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 19 441,24 eur spolu s 19% úrokom z omeškania odo dňa 07.07.1994 do zaplatenia. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal a uložil jej povinnosť zaplatiť žalovaným trovy konania, každému po 220 eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa a žalovaní podpísali zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o dielo. Jej predmetom bola výstavba farmy ošípaných v katastri obce L. s termínom prác od X/93 do VI/94. Cena bola stanovená fixnou sumou 8 000 000 Sk, vrátane technológie. Žalobkyňa vykonávala úhrady vo forme záloh a celkovo zaplatila sumu 6 568 982 Sk. Túto sumu znížila o 250 000 Sk, ktorá jej bola poskytnutá ako pôžička, o sumu 1 839 939 Sk, ktorá predstavovala rozostavanosť stavby a o sumu 2 743 029 Sk, ktorá predstavovala hodnotu technológie. Rozdiel 1 735 984 Sk si uplatnila ako sumu zaplatenú nad rámec skutočne zrealizovaných prác a dodávok. Ďalej si uplatnila náhradu škody 300 000 Sk za uhynutie ošípaných v nevyhovujúcom matečníku a 40 000 Sk ako zmluvnú pokutu za omeškanie žalovaných s termínom výstavby.
Spornou bola skutočná rozostavanosť stavby ku dňu odstúpenia od zmluvy a hodnota prác a dodávok vykonaných žalovanými. Súd prvého stupňa v konaní ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, ktorý v znaleckom posudku určil hodnotu stavebných objektov na sumu 2 742 288 Sk. Zo žalovanými vyčíslenej hodnoty práce naviac znalec v znaleckom posudku akceptoval práce za panelovú cestu v sume 69 449 Sk. Znalec neakceptoval oprávnenosť vyúčtovania naviac prác za prívod elektrickej energie, pretože s prípojkou elektrickej energie sa malo počítať vo vedľajších rozpočtových nákladoch stavby, s čím sa súd stotožnil. Znalec neakceptoval ani zhotovenie pivnice a vypilovanie stromových porastov ako práce naviac, pretože nebol na ne uzatvorený dodatok k zmluve. K ich požadovanej výške však nemal výhrady.
Súd prvého stupňa bol toho názoru, že pri vysporiadaní vzájomných plnení po odstúpení žalovanými od zmluvy sa má postupovať podľa zásad bezdôvodného obohatenia. V danom prípade došlo k poskytnutiu plnenia vo forme záloh žalobkyňou a vykonaním prác a dodávok žalovanými. Súd prvého stupňa preto od poskytnutých záloh ponížených žalobkyňou o sumu 250 000 Sk (t. j. od sumy 6 318 982 Sk) odrátal hodnotu plnenia vykonaného žalovanými, a to:
- 2 742 288 Sk ako hodnota stavebnej časti,
- 2 743 029 Sk ako hodnota technológie,
- 69 449 Sk ako hodnota panelovej cesty,
- 49 799 Sk ako náklady za zhotovenie pivnice a vypílenie stromového porastu,
- 102 200 Sk ako hodnota projektu podľa faktúr subdodávateľa A.Z. a
- 26 500 Sk za jeho zmenu podľa faktúry A.Z..
Rozdiel predstavoval sumu 585 687 Sk v prospech žalobkyne, t. j. 19 441,24 eur.
Súd prvého stupňa žalobkyni nepriznal náhradu škody vo výške 300 000 Sk, pretože nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaných a príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním žalovaných. Súd nepriznal žalobkyni ani zmluvnú pokutu za omeškanie žalovaných s plnením, pretože od zmluvy bolo účinne odstúpené listom žalovaných zo dňa 07.07.1994 z dôvodu neuhradenia faktúr žalobkyňou.
Súd prvého stupňa zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 19 441,24 eur spoločne a nerozdielne, pretože žalovaní 1/ a 2/ boli členmi združenia založeného podľa § 829 - § 841 Občianskeho zákonníka a podľa § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú z činnosti združenia zaviazaní jeho členovia spoločne a nerozdielne.
Súd prvého stupňa žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa odstúpenia od zmluvy žalovanými, t. j. od 07.07.1994 až do zaplatenia. V ostatnej časti žalobu ako bezdôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.)
Proti tomuto rozhodnutiu v časti 1 093,20 eur (32 934 Sk) podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. Odvolatelia uviedli, že na základe dodatku k zmluve o dielo mali právo na úhradu prác naviac nad rámec výkazu výmer, mali právo na úhradu prípojky elektrickej energie vo výške 1 093,20 eur (32 934 Sk). Predmetná prípojka nebola vyhotovená za účelom zabezpečenia stavby elektrickou energiou, ale ako definitívna prípojka elektriky do rozvádzača vo vnútri stavby. Uvedená skutočnosť je nepochybná už len z toho dôvodu, že v čase vyhotovenia elektrickej prípojky už stavba vo svojich základoch stála, takže išlo o prípojku pre stavanú budovu (predmet diela) a nie o prípojku pre potreby vykonania stavby. Už pred postavením základov stavby museli žalovaní na svoje náklady zabezpečiť elektrickú energiu pre účely stavebných prác. Navrhli, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 18 348,04 eur spolu s 19% úrokom z omeškania odo dňa 07.07.1994 do zaplatenia.
Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
Žalovaní v odvolaní namietajú nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v časti týkajúcej sa ich povinnosti zaplatiť žalobkyni aj sumu 1 093,20 eur, ktorá predstavuje hodnotu naviac prác, vykonaných v súvislosti s prívodom elektrickej energie na predmetnú stavbu. Podľa ich názoru o uvedenú čiastku by sa mala znížiť suma 19 441,24 eur, ktorej zaplatenie im bolo uložené predmetným rozhodnutím.
Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
Súd prvého stupňa žalobkyňou požadovanú sumu neznížil o čiastku 1 093,20 eur s poukazom na skutočnosť, že s prípojkou elektrickej energie sa malo počítať vo vedľajších rozpočtových nákladoch stavby. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd pri hodnotení predmetnej námietky žalovaných vychádzal z obsahu znaleckého posudku zo dňa 25.05.2010, podľa ktorého námietka žalovaných nie je dôvodná, keďže zabezpečenie predmetnej stavby elektrickou energiou je riešené v rámci nákladov na zariadenie staveniska. Znalec súčasne konštatoval, že v čase vypracovania znaleckého posudku nebolo možné overiť časť skutočne realizovaných prác súvisiacich s výstavbou Farmy ošípaných z dôvodu, že uvedená stavba, resp. stavebné objekty neexistujú alebo sú to iba ruiny. Posudok bol vypracovaný na základe písomných dokladov dodaných žalovanou, ako aj výpovedí žalovaných. Nemožno preto konštatovať, že súd prvého stupňa dospel na základe dôkazov, ktoré bolo možné v konaní vykonať, k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím by vzhľadom na obsah odvolania žalovaných bola daná existencia odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. a rovnako nebol zistený žalovanými namietaný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., keďže súd prvého stupňa na daný prípad aplikoval správnu právnu normu a správne ju aj vyložil.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p. Keďže žalobkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli, neboli jej priznané.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Viera Pepelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová