Najvyšší súd

4 Obo 14/2009

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C., a.s., V., M., Č., IČO: X., zast. Mgr. D.B., advokátom, Advokátka kancelária, P., T., proti žalovanej v 1. rade: JUDr. I.G., N., Z., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu D., a.s., T., IČO: X. a žalovanému v 2. rade: T., spol. s r.o. v likvidácii, N., B., IČO: X., o zaplatenie 181.771,38 eur (5.476.044,60 Sk), o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. januára 2009 č.k. 35 Zm/6/1995-69, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. januára 2009 č.k. 35 Zm/6/1995-69 v napadnutej časti nevrátenia súdneho poplatku   m e n í   tak, že žalobcovi   s a v r a c i a zaplatený súdny poplatok vo výške 7.198,09 eur prostredníctvom Daňového úradu v Banskej Bystrici. V prevyšujúcej časti uznesenie   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením konanie v zmenkovej veci zastavil, účastníkom trovy konania nepriznal a súdny poplatok 7.270,80 eur žalobcovi nevrátil.

  Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca sa domáhal proti žalovaným práva zo zmenky, ktoré po vydaní zmenkového platobného rozkazu vzal späť. Súd na základe úkonu späťvzatia podľa § 175 ods. 4 O.s.p. zmenkový platobný rozkaz zrušil a konanie zastavil.

  O trovách konania rozhodol tak, že ich účastníkom nepriznal a zaplatený súdny poplatok žalobcovi nevrátil s poukazom na znenie § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení.

  Žalobca podal proti uzneseniu v časti týkajúcej sa nevrátenia súdneho poplatku odvolanie, v ktorom uviedol, že s argumentáciou súdu o nemožnosti vrátiť súdny poplatok po späťvzatí návrhu po vydaní zmenkového platobného rozkazu nesúhlasí.

  Podľa názoru žalobcu je pre vrátenie súdneho poplatku podstatná skutočnosť, či už vo veci prebehlo prvé pojednávanie alebo nie. Poukázal na to, že aj keď v zákone (o SP), nie je výslovne citovaný zmenkový platobný rozkaz, je presvedčený, že pokiaľ nezačalo pojednávanie, boli splnené predpoklady pre vrátenie súdneho poplatku po späťvzatí návrhu po vydaní zmenkového platobného rozkazu. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalobcovi súdny poplatok vráti.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné v prevažnej časti.

  Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je to, či žalobcovi po späťvzatí návrhu po vydaní zmenkového platobného rozkazu vzniklo právo na vrátenie súdneho poplatku resp. jeho pomernej časti.

Podľa § 11 ods. 3 zák.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (zák.č. 621/2005 Z.z. účinný od 01.01.2006) sa poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie odmietlo, alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním, bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Predmetné ustanovenie upravuje zákonné dôvody na vrátenie súdneho poplatku za predpokladu, že sú splnené i podmienky podľa § 13 ods. 3 zák.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Z ust. § 13 ods. 3 vyplýva, že o vrátení poplatku podľa § 11, nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený, to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním. Žalobca vzal svoj návrh späť pred prvým pojednávaním, v ktorom zároveň požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku (l.č. 65).

Odvolací súd sa s výkladom § 10 ods. 3 zákona 1/1992 Zb. vysloveným súdom prvého stupňa nestotožnil a vyslovil, že účastníkovi vzniká právo na vrátenie zaplateného súdneho poplatku v súvislosti so späťvzatím návrhu pred prvým pojednávaním, nielen v prípade, že ide o späťvzatie návrhu po vydaní platobného rozkazu. Odvolací súd zastáva názor, že „rozkaz na plnenie“ (zakotvený v § 10 ods. 2) je širším pojmom, ktorý obsahovo zahŕňa i zmenkový platobný rozkaz, ktorý nesporne je rozkazom na plnenie. Žalobca má teda právo na vrátenie zaplateného súdneho poplatku, avšak podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. krátený o 1%, najmenej 6,63 eur. V predmetnej veci bol zaplatený súdny poplatok vo výške 7.270,80 eur, žalobca má teda právo na vrátenie súdneho poplatku vo výške 7.198,09 eur (po krátení o 1% t.j. 72,71 eur).

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností uznesenie v napadnutej časti nevrátenia súdneho poplatku vo výške 72,71 eur podľa § 219 O.s.p. potvrdil, v prevyšujúcej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobca má právo na vrátenie zaplateného súdneho poplatku vo výške 7.198,09 eur prostredníctvom Daňového úradu v Banskej Bystrici.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 26. februára 2009

  JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková