Najvyšší súd
4 Obo 125/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: P. v konkurze, Ž., IČO: X., o schválenie konečnej správy, o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty JUDr. M. K., K., B.X., a o námietkach JUDr. K., K., B. na odvolanie JUDr. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25- 24 K 181/ 02–637 zo dňa 04. 11. 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25- 24 K 181/ 02–637 zo dňa 04. 11. 2009 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 25- 24K 181/ 02- 637 zo dňa 04. 11. 2009 rozhodol tak, že schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov z 30. 09. 2009 v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia a výdavky vo výške 132,78 Eur náklady na právne služby uvedené pod bodom III.1.6 konečnej správy neschválil. V dôvodoch uznesenia uviedol, že správca konkurznej podstaty predložil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov dňa 06. 10. 2009.S odkazom na ustanovenie § 29 ods. 3 ZKV uviedol, že konečná správa bola vyvesená na úradnej tabuli konkurzného súdu dňa 13. 10. 2009, o ktorej právnej skutočnosti bol úpadca a konkurzní veritelia upovedomení zverejnením v Obchodnom vestníku č. 197B/2009 z 13. 10. 2009 a oznámením na úradnej tabuli konkurzného súdu. Proti konečnej správe podal bývalý správca konkurznej podstaty JUDr. M. K. námietky, v ktorých uviedol, že činnosti, ktoré novo ustanovený správca JUDr. M. K. v konkurznom konaní vykonal a ktoré ešte bude musieť vykonať, čo do rozsahu činnosti nezodpovedajú navrhovanej výške odmeny, ktoré námietky konkurzný súd zaslal JUDr. M. K.. V odpovedi na tieto námietky JUDr. K., JUDr. M. K. uviedol, že konečnú správu pred doručením zaslal na vyjadrenie JUDr. K., ale tento sa k nej nevyjadril. Uviedol, že správca ponechal konečné rozhodnutie o výške odmeny správcov, ktorí boli činní v konkurznom konaní na súd. V súlade s ustanovením § 39 ods. 4 ZKV konkurzný súd nariadil prejednanie konečnej správy o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov na 04. 11. 2009, na ktoré prejednanie predvolal úpadcu správcu a pôvodného správcu, ktorý podal námietky, ale pôvodný správca sa na prejednanie nedostavil, a ani nepožiadal o odročenie pojednávania na základe čoho konkurzný súd rozhodol bez účasti bývalého správcu JUDr. K..
Ohľadne príjmovej časti konečnej správy o speňažení majetku konkurzný súd zistil, že ku dňu vyhlásenia mal úpadca 28,4 Eur v pokladni, na bankových účtoch 278,05 Eur, čo je spolu 306,48 Eur. Speňažením majetku, ktorý patril do konkurznej podstaty pôvodný správca získal sumu 144 472,75 Eur. Predajom nehnuteľného majetku úpadcu získal sumu 136 506,20 Eur, hnuteľného majetku 7 966,55 Eur, inou činnosťou pri výkone pôvodného správcu bola získaná suma 13 746,71 Eur, ktorá pozostávala z príjmu získaného z úrokov, z vkladov na bankových účtoch vo výške 7 683,71 Eur a z príjmu získaného z výťažku z exekučného konania vo výške 6 063,Eur. Takto je celkový príjem konkurznej podstaty podľa konečnej správy o speňažení majetku z podstaty 158 525,93 Eur. Pokiaľ ide o výdavkovú časť konečnej správy o speňažení majetku konkurzný súd zistil, že počas konkurzného konania boli podľa konečnej správy uspokojené pohľadávky proti podstate vo výške 21 435,97 Eur, ktoré pohľadávky pozostávali z nákladov na znalecké posudky vo výške 1 109,80 Eur, náklady na inzerciu vo výške 2 093,58 Eur, z bankových poplatkov a dane z úrokov vo výške 1 583,75 Eur, z nákladov na vedenie účtovníctva vo výške 922,87 Eur, z bankových nákladov na geodetické služby vo výške 673,83 Eur a nákladov na právne služby vo výške 132,78 Eur, z nákladov na hotové výdavky správcu v celkovej výške 1 535,57 Eur zo správnych poplatkov vo výške 106,22 Eur a z nákladov na odmenu správcu vo výške 13 277,57 Eur. Podľa konečnej správy si pôvodný správca uplatnil náklady na hotové výdavky vo výške 1 535,57 Eur, ktoré podľa vyúčtovania pozostávali z výdavkov na pracovné cesty osobným motorovým vozidlom BMW v období rokov 2005–2009 vo výške 708,80 Eur a osobným motorovým vozidlom Škoda Fabia v období rokov 2004–2007 vo výške 359,51 Eur. Uvedené náklady predstavovali spolu 1 068,31 Eur avšak pôvodný správca si vyčíslil o sumu 202, 98 Eur viac, keď si faktúrou č. 09FV/013 vyúčtoval sumu 1 271,29 Eur. Z faktúry č. 09FV/012 zistil, že pôvodný správca si vyúčtoval sumu 264,28 Eur ako výdavky za obdobie od 10. 09. 2004 do 25. 03. 2009, ktoré výdavky správca rozdelil do dvoch častí. Podľa jednotlivých položiek súd za obdobie od 10. 09. 2004 do 31. 12. 2008 zistil, že výdavky pôvodného správcu podľa konečnej správy o speňažení majetku z podstaty vo výške boli 223,44 Eur a správna suma mala byť 208,61 Eur, pretože na strane 10 a 11 konečnej správy pod bodom A. je nesprávny súčet a nesprávny prepočet zo slovenských korún na Eurá. V konečnej správe sa uvádza súčet nákladov vo výške 5 838 Sk a prepočet tejto sumy na 208,61 Eur pričom správy súčet je 5 837,50 Sk a správny prepočet 193,78 Eur. Navyše konkurzný súd konštatoval, že celkový účet položiek na strane 10 a 11 konečnej správy, ktorý je uvedený na strane 8 pod bodom 1.7 faktúra a 09FV012 je nesprávna. Na základe uvedeného potom výdavky správcu nie sú vo výške 1 533,57 Eur ale vo výške 1 309,44 Eur. Po preskúmaní konečnej správy konkurzný súd schválil konečnú správu v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia. Náklady na právne služby vo výške 132,78 Eur konkurzný súd neuznal, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené v súvislosti so správou a speňažením majetku. Správa je odborne spôsobilá osoba na výkon funkcie správcu a jeho funkciu konkurzný súd označil za neprenosnú. Nebol podľa konkurzného súdu dôvod aby správca konkurznej podstaty vykonával svoje povinnosti prostredníctvom výkonu právnej činnosti inou osobou. Nevyhnutnosť tohto postupu neodôvodňoval, rozsah konkurznej podstaty a ani počet incidenčných sporov. Pokiaľ bývalý správca vykonával prostredníctvom iných osôb, nie je daný dôvod aby tieto náklady znášali veritelia. Z konečnej správy zistil, že správca si vyúčtoval odmenu vo výške 23 748,50 Eur. Keďže prieskumné konanie bolo skončené 23. 11. 2004 odmena správca sa počíta podľa vyhlášky č. 493/ 1991 Zb. v znení účinnom od 29. 10. 2001 Citoval § 6 ods. 1 písmeno a./ a ods. 3 tejto vyhlášky a uviedol, že prvý výpočtový základ pre určenie odmeny je nesporný. Správca získal sumu 144 472,75 Eur a ostatý príjem bol získaný inou činnosťou. Príjem získaný inou činnosťou konkurzný súd znížil o sumu 1 583,75 Eur, ktorá predstavuje bankové poplatky a daň z úrokov. Ostatné položky proti podstate, ktoré boli uspokojené do vypracovania konečnej správy o speňažení majetku neboli odpočítané od druhého výpočtového základu, pretože neboli vynaložené na dosiahnutie tohto príjmu. Konkurzný súd nezahrnul do tohto základu odmeny príjem získaný z výťažku z prerušeného exekučného konania vo výške 6 063 Eur, nakoľko ide o sumu, ktorú nezískal správca, ale exekútor. V dôvodoch rozhodnutia konkurzný súd uviedol, že v danom prípade funkciu správcu konkurznej podstaty vykonávali dve osoby z ktorého dôvodu sa odmena správcu rozdelí, ktorá výška odmeny sa posudzuje podľa rozsahu a dĺžky ich činnosti. S prihliadnutím na rozsah činnosti jednotlivých správcov konkurzný súd určil odmenu správcov tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Pokiaľ ide o hotové výdavky správcov konkurzný súd uviedol, že u JUDr. K. je správny výpočet 1 309,44 Eur, ktoré pozostávajú z vyúčtovania cestovného poštovného a ostatných kancelárskych výdavkov. Uviedol, že výška uvedených nákladov JUDr. K. 1 535,578 Eur nie je správna a JUDr. M. K., že žiadne náklady nevyúčtoval.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote sa odvolal podaním doručeným súdu 25. 11. 2009 bývalý správca konkurznej podstaty JUDr. K. a uviedol, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. S odkazom na § 9 vyhlášky č. 493/1991 Zb. uviedol, že ak funkciu správcu vykonáva niekoľko správcov patrí každému podiel zodpovedajúci odmeny rozsahu a dĺžky jeho činnosti. S rozdelením, že jeho odmena predstavuje sumu 21 262,36 Eur a celkovej odmeny 22 922,06 Eur nesúhlasí. Uviedol, že pokiaľ by on nevykonal činnosti, ktoré vykonal nemal by JUDr. K. čo rozdeľovať. Namietal nečinnosť JUDr. M. K. ako správcu konkurznej podstaty a s poukazom na vedené vyslovil názor, že odmena JUDr. M. K. by mala predstavovať 5% z celkovej sumy. S určením jeho výdavkov vo výške 1 309,44 Eur konkurzným súdom sa JUDr. K. nestotožňuje a uvádza, že správe má táto suma znieť 1 535,57 Eur. S konštatovaním ohľadne nesprávneho výpočtu konkurzného súdu sa nestotožnil ako aj konštatovanie ohľadne cestovného, ktorý mal vzniknúť podľa konkurzného súdu vo výške 202,98 Eur. Jednotlivé sumy boli v konečnej správe uvedené bez dane z pridanej hodnoty ale konečný výpočet tak ako je uvedený vo faktúrach je v súlade s zákonom o dani z pridanej hodnoty. S vysloveným názorom konkurzného súdu, že mu nepatria výdavky, ktoré konkurzný súd označil za také, ktoré neboli účelne vynaložené sa JUDr. K. taktiež nestotožnil. Služby, ktoré pre neho vykonala JUDr. S. označil za také, ktoré boli vykonané v prospech veriteľov a skutočnosti, že tieto by zaťažili konkurznú podstatu minimálne vo výške 2 200 Sk. Za predpokladu správnosti rozhodnutia konkurzným súdom JUDr. K. musel tieto náklady znášať zo svojho. Na základe uvedeného navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 24K 181/ 02-637 zo dňa 04. 11. 2009 zmení tak, že odmena správcov v konkurznom konaní je 22 922,06 Eur a z toho odmena JUDr. K. je 21 775,96 Eur už uhradená vo výške 13 277,57 Eur a odmena JUDr. K. je 1 146,10 Eur, výdavky JUDr. K. súd 1 535,57 Eur a súd schvaľuje výdavky vo výške 132,78 Eur – náklady na právne služby uvedené pod bodom III.1.6 konečnej správy.
K odvolaniu zaujal stanovisko novo ustanovený správca konkurznej podstaty podaním doručeným súdu 16. 02. 2010 s tým, že prvostupňové rozhodnutie považuje za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie bývalého správcu JUDr. K. a dospel k záveru, že odvolaniu nevyhovel.
Predmetom odvolania je odmena správcov konkurznej podstaty. Čo sa týka určenia výšky odmeny správcov výšku 22 922,06 Eur, odvolateľ, bývalý správca konkurznej podstaty, JUDr. K., túto nespochybňuje. Spochybňuje pomer rozdelenia nakoľko jeho odmena z celovej odmeny 22 922,06 Eur predstavuje 21 262,36 Eur a odmena JUDr. K. predstavuje 1 659,70 Eur, teda či prvostupňový súd pochybil, keď novému správcovi konkurznej podstaty priznal uvedenú sumu a nie 5% z celkovej sumy ako navrhuje bývalý správca. Posúdenie skutočnosti ako novo ustanovený správca JUDr. K. jeho funkciu správcu konkurznej podstaty vykonával je vecou posúdenia súdu, a nie bývalého správcu konkurznej podstaty. Najvyšší súd Slovenskej republiky nedospel k záveru, že pri stanovení výšky odmeny novo ustanoveného správcu JUDr. K. prvostupňový súd pochybil, keď mu priznal takú odmenu aká je uvedená v schválenej konečnej správe. Poukazovanie na skutočnosť v odvolaní, že bývalý správca konkurznej podstaty z funkcie správcu konkurznej podstaty bol odvolaný bezdôvodne Najvyšší súd Slovenskej republiky pre posúdenie dôvodnosti tohto odvolania označil za právne irelevantné. K dôvodnosti odvolania ohľadne určenia výdavkov JUDr. K. Najvyšší súd Slovenskej republiky preverením výpočtu dospel k záveru, že výpočet v napadnutom rozhodnutí je správny a žiadosť bývalého správcu konkurznej podstaty JUDr. K. o priznanie výdavkov o 226,13 Eur viac je právne nedôvodná. Tvrdenie odvolateľa, že mu nárok na cestovné vznikol o 202,98 Eur, ako je uvedené v schválenej konečnej správe, odvolací súd označil za nedôvodné a konštatoval, že prvostupňový súd nepochybil keď o cestovných výdavkoch správcu JUDr. K. rozhodol tak ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Bol vecou bývalého správcu ako si právne služby, ktoré mohol vybaviť v jeho kompetencii zabezpečil a nie je pochybením súdu keď takto vzniknuté výdavky bývalému správcovi konkurznej podstaty nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
P o u č e n i e : proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 24. februára 2010
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková