4Obo/12/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Mederovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v spore žalobcov: X/ D.. F. Č., nar. XX. G. XXXX, bytom R.. XX. T. XXX/XX, K. K., X/ B.. I. A., nar. XX. Q. XXXX, bytom R.. XX. T. XXX/XX, K. K., obaja právne zastúpení AK GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o. so sídlom Horná Strieborná 4, Banská Bystrica proti žalovaným: X/ L. A., nar. XX. G. XXXX, bytom B. X, F., X/ P.. V. Č., nar. XX. G. XXXX, bytom B. XXX, B., obaja právne zastúpení JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou so sídlom Podbrezovská 34, Bratislava o zaplatenie 15.767,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 44Cb/1/2014-746 zo dňa 11. apríla 2018 o nároku na náhradu trov konania, takto

rozhodol:

Odvolanie o d m i e t a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 44Cb/1/2014-672 zo dňa 25. novembra 2014 zamietol žalobu a o trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu potvrdil rozsudkom sp. zn. 4Obo/35/2016 zo dňa 30. januára 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. marca 2018.

2. Uznesením č. k. 44Cb/1/2014-746 zo dňa 11. apríla 2018 súd prvej inštancie priznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcom 1/ a 2/, na základe zásady úspešnosti v spore v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Žalovaní 1/ a 2/ boli vzhľadom na zamietnutie žaloby úspešní v plnom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie zároveň nezistil, že by existovali okolnosti hodné osobitného zreteľa na to, aby náhradu trov konania procesne úspešným žalovaným nepriznal. Žalovaným 1/ a 2/ vznikli počas konania náklady na obranu proti neodôvodnenej žalobe, preto mal krajský súd za to, že ich nárok na náhradu vynaložených trov konania je oprávnený v plnom rozsahu.

3. Voči predmetnému uzneseniu podali obaja žalobcovia odvolanie, v ktorom uviedli, že vidia okolnosti hodné osobitného zreteľa v tom, že situácia sa ohľadom predmetu konania vždy menila z toho dôvodu, že pohľad všeobecných súdov na právne hodnotenie situácie celého konania sa menil a to aj posúdením najvyššieho súdu, na čom žalobcovia nenesú žiadnu zodpovednosť. Žalobcovia nevidia dôvod pre priznanie nárokov na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/.

4. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení uviedli, že zodpovednosť za dlhoročný neúspešne vedený spor zo strany žalobcov si títo musia niesť sami. Zároveň poukázali na preventívnu a sankčnú funkciu trov konania, z ktorých jednoznačne vyplýva, že neúspešná strana sporu svojím protiprávnym konaním (z výsledkového hľadiska) zapríčinila, že druhá strana musela brániť svoje práva v tomto súdnom konaní, preto zásadne musí niesť sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy, ktoré takto vznikli úspešnej strane. Preto by bolo v rozpore aj s ochrannou funkciou civilného procesného práva každej úspešnej strany, ak by nemala nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane. Vzhľadom k uvedenému navrhli napadnuté uznesenie potvrdiť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací [podľa § 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)] prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ podľa ustanovenia § 379 C. s. p. a § 380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie treba odmietnuť.

6. Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. musí odvolateľ v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho podaným odvolaním domáha (odvolací návrh).

7. Odvolanie musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 363 C. s. p., aby mohol odvolací súd podrobiť odvolaním napadnuté rozhodnutie odvolaciemu prieskumu. Pokiaľ odvolanie neobsahuje zákonom vyžadované obligatórne náležitosti (resp. niektoré z nich), je odvolací súd povinný odvolanie odmietnuť bez skúmania vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia podľa § 386 písm. d/ C. s. p., podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

8. Odvolacie dôvody sú ako povinná náležitosť odvolania upravené v ustanovení § 365 C. s. p. Odvolateľ je povinný vo svojom odvolaní uviesť niektorý (alebo niektoré) z odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 C. s. p., aby bolo zrejmé, z akých taxatívnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne.

9. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Pokiaľ odvolanie neobsahuje niektorú z náležitostí podľa § 363 C. s. p., má odvolanie vady. Možnosť odstránenia vád odvolania je opravená v ustanovení § 373 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd však nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

11. Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania postupuje súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle § 363 obligatórnou náležitosťou každého odvolania. Odvolacie dôvody zákon taxatívne vymedzuje v § 365 ods. 1 C. s. p. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva. To isté platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 1256).

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného absencia relevantného odvolacieho dôvodu je neodstrániteľnou vadou odvolania, ktorá bráni odvolaciemu súdu o podanom odvolaní meritórne rozhodnúť.

13. Odvolanie žalobcov 1/ a 2/ neobsahuje uvedenie žiadneho odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 C. s. p. ako povinnej náležitosti odvolania (§ 363 C. s. p.). Zákonná úprava neumožňuje, aby bol odvolateľ vyzvaný na odstránenie vady odvolania v podobe doplnenia odvolacích dôvodov (§ 373 ods. 1 posledná veta C. s. p.). Pre absenciu odvolacích dôvodov v odvolaní úpadcu ako neodstrániteľnej vady odvolania nemôže odvolací súd v odvolacom konaní pokračovať tak, že by o odvolaní meritórne rozhodol (posudzoval správnosť odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie).

14. Na základe uvedeného najvyšší súd odvolanie úpadcu odmietol podľa § 386 písm. d/ C. s. p. ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363, a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Podľa § 420 C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak dovolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p.).

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1,2 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).