Najvyšší súd

4Obo/12/2009

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., P., IČO: X., zast. J., advokátom, K., M., proti žalovanému: V., o zaplatenie 39,97 eur (1 204,– Sk), o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. februára 1998 č.k. 4 Cb 3161/95-34, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky   p r i p ú š ť a   na strane žalobcu zámenu účastníka tak, že   n a m i e s t o P. v s t u p u j e do konania na strane žalobcu P..

Najvyšší súd odvolacie konanie   z a s t a v u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 500,– Sk.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom poplatku z omeškania podľa § 378 ods. 1 Hosp.zák. za oneskorené zaplatenie faktúry č. 881 znejúcej na sumu 15 734,– Kčs. Poplatok z omeškania bol vyúčtovaný zaťaženkou č. 23/92.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že predmetný záväzok po právnom predchodcovi P. neprevzal. Uvedené družstvo zaniklo rozdelením na V. a P. a predmetný záväzok nebol predmetom delimitácie. Navrhol žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie a mal za preukázané, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1 204,– Sk titulom poplatku z omeškania podľa § 378 ods. 1 Hosp.zák., za oneskorené zaplatenie faktúry splatnej 24. apríla 1991. Žalobca v konaní nepreukázal, že k plneniu došlo na základe platnej hospodárskej zmluvy, teda mu nevzniklo právo fakturovať a následne neboli splnené ani podmienky na účtovanie poplatku z omeškania.

  Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.

  O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému priznal náhradu súdneho poplatku vo výške 500,– Sk za podaný odpor proti platobnému rozkazu.

  Žalobca podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 11. mája 1998, v ktorom uviedol, že po podaní žaloby došlo k rozdeleniu žalobcu na dvoch právnych nástupcov, z ktorých pohľadávku prevzalo P., ktorého ako účastníka na strane žalobu v podaní označil.

  Taktiež poukázal na to, že aj u žalovaného, ktorý bol označený nepresne, došlo k rozdeleniu, na základe čoho navrhol rozšírenie žaloby o žalovaného v 2. rade: P..

  K veci samej v odvolaní uviedol, že dňa 26. marca 1991 predchodca žalovaných pečiatkou a podpisom potvrdil cenovú kalkuláciu hasiacich prístrojov podľa podrobného súpisu v kalkulačnom liste spolu s vyčíslením ceny 15 734,– Sk. Žalovaný faktúru v lehote splatnosti napriek upomienkam nezaplatil. Právny predchodca žalovaných svoj záväzok uznal dňa 19. júla 1991.

  V odvolaní ďalej uviedol, že na obidvoch žalovaných bol vyhlásený konkurz a svoju pohľadávku si v konkurzných konaniach prihlásil. Navrhol konanie prerušiť.   Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dňa 6. marca 1998 bol na neho vyhlásený konkurz a podľa § 14 ZKV sú všetky konania začaté na súde prerušené.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Najvyšší súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že označený žalovaný bol dňom 21. decembra 2005 vymazaný z obchodného registra, teda ako právnická osoba, zanikol, čím nebola splnená základná podmienka konania na strane žalovaného.

Pokiaľ ide o návrh žalobcu podaný v odvolaní na rozšírenie konania o žalovaného v 2. rade P. (spoločnosť bola zrušená a vymazaná z obchodného registra dňom 24. apríla 2008), ide o návrh podľa § 92 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 216 ods. 1 O.s.p. v odvolacom konaní, nie je prípustný.

V priebehu konania došlo k nástupníctvu na strane žalobcu, preto súd podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p. zámenu na strane žalobcu pripustil.

Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd s poukazom na § 104 ods. 1 O.s.p. odvolacie konanie zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia podľa § 224 O.s.p. v spojitosti s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.  

V Bratislave 17. marca 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková